Pred rokom som sa skoro dala do kopy s jedným (pre mňa) úžasným chalanom.Ale len skoro.
Skončilo sa to tak, že som sa vlastne stala ďalšou do rado zlomených srdiečok.
Ešte pred tým som cítila( úplne na začiatku), že z toho nič nebude.Veď akoby sa chalan ako on mohol čo i len trošku zaujímať o dievča ako ja?!
Už pred naším ,,koncom", keď som si raz písala s jeho kamošom (a vtedy som mala dosť mizernú náladu-a aj on ma už začínal ignorovať), sa ma ten jeho kamoš opýtal:,,Čo po ... zas ostávajú zlomené srdiečka?" Vtedy som nechápala. A on mi na to len odpísal: ,,Neboj nie si prvá, ktorej to spravil.On si už takto začal rozumieť s veľa babami a potom ich len tak začal ignorovať".
Vtedy sme tú tému už nechali tak a ja som si s dotyčným ,,pobudla" ešte chvíľočku.A potom som bola ďalšia v rade na ignoráciu.
Teda nie tak celkovo...
Tie baby predo mnou ingoroval dostatočne,ale mňa nie tak ako ich.Občas sme si písali a keď som mala pocit,že je zase ,,naspäť",tak sa zas vytratil.Ale ja som stále nemu niečo cítila.
A potom po roku mi zase začal pravidelne písať.A raz keď som mala na nejaký čas odísť mi napísal: ,,lúbim ťa " ,mňa to rozhodilo a hneď som napísala: ,,aj ja teba " (konečne som dala najavo,čo som rok v sebe dusila).celý čas čo som bola preč sme si sms-kovali a potom keď som sa vrátila domov a tešila sa na neho,nepísal mi tak ako pred tým ( už to nebolo také milé a láskyplné).
A tak som mu napísal že aj tak na mňa len s prepáčením sere.Potom sme sa celý víkend hádali,kto je na vine, že to takto dopadlo (každý bral vinu na seba).
A potom sme sa zas dali ,,dokopy".Boli to asi tie najkrajšie dni v mojom živote.A keď som raz išla za ním, tak (obaja až tragicky hanbliví) sme sa k sebe správali ako kamaráti (alebo skôr ako ľudia čo sú 1. raz v živote na rande a nevedia ako čo). A teň deň som mu za to ,že je to zas ako keby ma ignoroval.
A za to ,,vyletenie" na sa hnevám sama na seba .(Keby som tak nevyskočila hneď ,aj tak za všetko mohla moja nálada,boli by sme ok). Od vtedy sme sa už len ,,bavili".
A teraz ,keď už si myslím, že môžem byť aj bez neho,zase s ak nemu nejako ,,vrátim" ale už to neni to čo bývalo.Keď som si už povedala, že ho budem ignorovať ,že takto to bude najlepšie,tak to ho videla a bolo naspäť klepanie rúk a vnútorností a ten chaos ,že som ho vôbec videla.
A teraz som si už istá (skoro istá), tým , že viac som sa sklamala v sebe ako v ňom, a že aj keď to vyzerá, že ma už vôbec nechce,budem sa ešte snažiť(ale nie prehnane) a že mi je jedno že mi zase zlomí srdce, lebo za to si budem môcť sama ( veď nikdy by sa tak nestalo, kedy som ja po ňom tak nebažila) , a že snáď ho raz získam úplne, alebo nájdem niekoho, kto ma bude lúbiť a ja jeho ako do teraz toho nemenovaného.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár