Poznáte ten pocit, keď si trápne nahovárate, že ho/ju už viac nepotrebujete?

A táto vami natlačená myšlienka vo vašej hlave nad vami prerastie natoľko, že tomu fakt uveríte.

Cítite sa oslobodení, slobodní. A myslíte si, že už môžte všetko.
Že vás nezraní žiadna fotka, spomienka, či to, že ho/ju uvidíte s druhou/druhým. Myslíte si, že už ste si cez to všetko prešli a že život ide ďalej a takých ešte bude.

Ale potom stačí jeden pohľad, jedno stretnutie, jedno slovo, jeden úsmev, alebo len spomienka a všetko je späť.

Opäť cítite tu túžbu byť s ním/ňou. Deliť sa o všetko a cítiť tú nehu, náklonnosť a to, že cítite ako vás ma niekto rád.
Ale zároveň zase trpíte, lebo viete, že nemôžte. Že už to neucítite.

Pri spomienkach, pri ktorých sa vám predtým pohrával na tvári úsmev, máte zrazu opäť slzy v očiach. Stráca sa vám smiech a úsmev z tváre.
Bolí vás všetko, celé vnútro no najmä srdce.

Želáte si jeho/jej šťastie, no zároveň dúfate, že to šťastie nájde len pri vás. Dúfate, že všetko bude ako pred tým a vy budete opäť spolu.

Hľadáte, kde sa stala chyba. Kto je spravil. Či ste mu/jej ublížili. Ale zároveň viete, ako bolo aj vám ublížené a snažíte sa zistiť prečo.

Snažíte sa zabudnúť, ale stále sa k nemu/nej vraciate.
Myšlienkami, spomienkami, skutkami a proste všetkým.

Chcete, aby tá strašná bolesť už konečne pominula. Chcete sa cítiť opäť silní, šťastní a schopní netrápiť sa tak.

Chcete vedieť, či aj on/ona na vás tak myslí ako vy na neho/ňu.
Či cíti to, čo vy.
Či si myslí to, čo vy keď ho/ju vidíte.
Či čistou náhodou neprežíva on/ona to isté ako práve vy.

 Blog
Komentuj
 fotka
catmartina  15. 6. 2012 23:32
Ach, ako presne viem, o čom píšeš,,ale mám pozitívnu správu-->vždy je to o tom, že klin sa klinom vybíja príde niekto nový, skôr či neskôr..
 fotka
nedospela  16. 6. 2012 23:36
@catmartina no dúfam, že to už skončí
Napíš svoj komentár