Vedela som o tebe to, čo asi nikto. Ty si o mne vedel viac, ako moje najlepšie kamošky. A predsa si ma tak strašne sklamal. Viem, aj ja teba. Ale nespravila som ti to, čo mne.
Už som si dokonca aj zvykla na to, že sa skoro ani nezdravíme. Občas sa niekde náhodne vidíme. A prestalo to už celé aj bolieť. Už netúžim. po tom, aby si sa len tak na mňa pozrel a usmial. celé to odišlo.
Ale minule, keď som ťa po dlhom čase videla, mala som ten divný pocit.
Pozdravil si ma. Ok. Ale keď som som pozrela náhodne na teba a videla, že aj ty sa na mňa pozeráš, tým svojím neutrálnym pohladom, vtedy som si uvedomila, že aké je to zvláštne.
My dvaja, čo toľko spolu zažili, čo o sebe vedia toľko vecí, len tak bez citu s doslovným ,,poker facom" na tvári na seba pozerajú a obidvaja rozmýšlajú nad tým istým.
veľa krát som prešla okolo tvojho profilu na FB, pri ktorom mi svieti kolónka ,,pridať priateľa" . Kedysi ma ten pohlad bolel. A strašne. Bolesť časom ustúpila. A le dnes, keď som opäť náhodou narazial na tvoj profil, bolo mi divne. Kedysi sme sa smiali, že máme spolu najviac správ. A dnes sa už nemáme ani v priateľoch.
Prvý krát cítim na vlastnej koži vetu ,,ten zvláštny pocit, keď sa pozeráš do očí človeku, s ktorým si toľko zažil a pritom vieš, že už ste si úplne cudzí".
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár