Stalo sa to mnohokrát... Tiež som patril do skupinky ľudí, ktorí VŽDY najprv odsúdili a až potom niečo riešili... alebo len rovno odsúdili a NIKDY viac sa nezaujímali o to...

Keď som bol mladší, nikdy som nebral ohľad na ľudí prečo tak vyzerajú, prečo sú takí... ani nič podobné.. Vždy som to bral tak, že "ahááá, môžem komentovať.. sú to iba dáki pripečení ľudia"... a tak som vždy ukončil niekoho karieru sa so mnou spoznať...

Bolo to dávno... Mal som asi 12 rokov (ten rok bol pre mňa veľmi ťažký) a vedel som sa veľmi rýchlo vytočiť, rozčúliť a nemal som veľmi na nikoho náladu... Cez toto moje "obdobie" som sa išiel jeden deň presjť, trošku sa prevetrať... Zbadal som "chlapca" stáť v diaľke... Ten "chlapec" mi bol dosť známy, ale nebol som si istý... Stretával som ho dosť často ALE niečo mi na ňom nesedelo...

Keď som tak prechádzal okolo, začul som... ako na toho "chlapca" kydajú, pičujú, nadávajú mu a urážajúú... Ostal som stáť a len som počúval... Hlboko som sa začal zamýšľať ako ten "chlapec" sa môže asi cítiť... Vtedy som sa veľmi vžil do jeho kože !!!..

Nechal som to tak a radšej som šiel ďalej... Viem, veľmi hnusné to bolo z mojej strany, ale nevedel som ako sa mám zachovať.. Cítil som sa úplne osamelo, opusteno, nechcený - skoro tak isto, ako ten napadnutý "chlapec"...

Na druhý deň som sa šiel znovu prejsť... Opäť som ho videl !!.. Išiel oproti mne, zničený, smutný, slzy mu stekali po tvári a jediné čo sa ma spýtal bolo "Nemáš prosím ťa cígo?"... Ochotne som mu dal a spolu sme si zapálili...

Zaujimáve na tom bolo to, že ON si MŇA pamätal !!! Ale JA JEHO nie !!.. Len tak zvidenia.. Ďalšiu vec, ktorú sa ma spýtal po zapálení cigaretky bola "Prečo tu teraz so mnou stojíč a fajčíš, keď nie tak dávno si sa na mne ujebval až k slzám ?"... Vtedy som sa nad sebou hlboko zamyslel...

Nevedel som čo mu mám odpovedať, bol som šokovaný... Dotklo sa ma to, preto,že som si uvedomil, že tu stojím s človekom, ktorého som niekedy odsudzoval !!! ... Len som ostal mlčky stáť a díval som sa naň ho... On mi znovu povedal, "Tak PREČO ?".. Ja som len ticho stál...

V tom "chlapec" znovu začal hovoriť.. Bál som sa, že čo to bude ale bol som ticho a počúval som.. Vtedy mi povedal "Ty vieš prečo sa mi všetci smejú, aj ty si sa mi preto smial a hneď si ma odsúdil... Vieš, že nemám rád tie odporné pohľady ľudí, ktorí nechápu, že to nie je imidž, ani style, ani nič iné.. Len je to problém v narodení !!!"... Ostal som mlčky stáť z otovrenými ústami a len som sa nechápavo díval prečo to vraví práve mne !!!

V tom okamihu, som si uvedomil, že ľudia, ktorí su niečim odlišní, alebo sú iní... Môžu by ť práve TÍ najlepší !!.. Pochopil som ho... Ten "chlapec" nebol chlapec, ale bolo to dievča, ktoré vyzeralo úplne ako chlapec !!.. Malo aj taký hlas, obliekanie, všetko ako typický chalan ! .. Dokonca ju aj volali v chalanskom .. A ani sa jej nečudujem, muselo to byť veľmi ťažké pre ňu !!...

Dal som jej šancu na spoznanie sa .. Dnes sú z nás skvelí kamaráti a neľutujem ten deň, kedy som tam s ňou stál a o všetkom mi povedala !!... Uvedomil som si a pochopil som, že ľudia ktorí sú v niečom iní, odlišní, môžu byť oveľa oevľa lepší ako tí, ktorí sú "normálni" !!!!.. A je to tak !.. Preto som sa uš poučil a keď niekoho vidím, NEODSÚDIM HO hneď, ale nechám a dám mu priestor aby mi povedal a podelil sa so mnou o to, o čo sa sám chce podeliť !

Síce som taký, že každého musím skomentovať a je mi úplne jedno či to počuje alebo nie... Dokonca sa aj budem dívať na tú osobu, do kým ma nezbadá, še sa pozerám JA ale aj tak pohľadom neuhnem ! .. Ale už som prestal odsudzovať !!!... Potom to zážitku, som si povedal STOP !!.. Veď každý má právo byť taký, na akého sa cíti .. Alebo akým v skutočnosti je - čiže aký je srdiečkom ! ...

 Blog
Komentuj
 fotka
munchausen  15. 3. 2011 14:07
Keď som bol mladší, aj ja som ostatných odsudzoval a komentoval ich nedokonalosti. Dokonca som poukazoval na chyby druhých, ktoré som mal aj ja, čo už je fakt zvrátené. Vraj to mám v rodine. No asi v štrnástich/pätnástich som pochopil, že nie je každý majster sveta.



Teraz, keď počujem niektorých mojich príbuzných odsudzovať a vysmievať sa z iných, pripadá mi to odporné, vzhľadom na to, že sa mi nezdá, že by oni boli v niečom lepší, ako ,,tí druhí".



A preto premýšľam, že možno tí, ktorí sa z iných vysmievajú, majú podvedomé komplexy menejcennosti a urazenú pýchu. Lebo ich kritické poznámky často smerujú k tým, ktorí v živote dosiahli viac, ako oni.
 fotka
otvoreneokno  15. 3. 2011 23:00
Keď som bola mladšia, všetci ma odsudzovali.



Aj keď neverím, že sa chlapec v tvojom veku, teda môj rovesník vie tak skoro spamätať, držím ti palce. O jedného príjemnejšieho človeka viac!
 fotka
streetangel  16. 3. 2011 21:15
Pravda, krásne a úprimné... A ty si mal problém napísať úvahu ???
Napíš svoj komentár