Ujo stál po krk ponorený vo vode a obával sa čo len pohnúť v strachu, že sa mu do úst dostane glg tej špinavej vody plnej baktérií a vírusov. Teta sa na ňom dobre zabávala a zatial čo ona plávala v bazéne, on sa vyhrážal tým neviditeľným mirkroskopickým tvorom.
„Nejdeš na tobogán, mami,” volala ju Zuzka, no ona rázne pokrútila hlavou.
„To nie je už pre moje staré kolená. ”
Zuzka sa iba usmiala a so sesterkou zmizli na schodoch vedúcich na tobogan. Teraz ujo sledoval Zuzku s neterou ako sa púšťajú dolu dlhým toboganom. Teta mu v očiach mohla čítať obavy a strach o dievčatá. Celkom zabudol na mikróby a na tetin šok skočil do vody a preplával cez celý bazén. Marek s Lukášom pozerali po ňom akoby sa zbláznil.
„Prečo porušil svoje zásady? ” nechápal Lukáš.
„Aby vypovedal vojnu mikróbom, ” poznamenal Marek s úškrnom a obaja sa na tom rozosmiali. Ujo zastal na konci bazéna, kde mal dobrý výhľad na tobogány. Sledoval ako v plnej rýchlosti letí tobogánom jeho dcéra Zuzka.
„ Zuzkaaaa, dávaj si pozor, ” kričal. Oči všetkých kúpajúcich, čo ho počuli sa upreli naňho. Pribehol aj plavčík, ktorý si myslel , že sa niekto topí.
„Všetko je ok, ” povedal ujo figliarsky. Bol rád, že urobil taký rozruch. V horách bol zvyknutý kričať na plné hrdlo. Tam to nikomu nepripadalo zvláštne, ale tu na kúpalisku to bolo niečo celkom iné. Teta k nemu priplávala „Čo tak kričíš? ” spýtala sa ho. Ujo vyorane zízal na tobogány, akoby ich videl prvýkrát v živote.
„Bál som sa o Zuzku, ” odvetil ujo. Spúšťanie po tobogánoch pokladal za nebezpečné. Teta sa naňho povzbudzujúco usmiala. „ Neboj sa všetko majú pod kontrolou.”

Na obed si vyšli do malej reštaurácie pri bazénoch. Ujo vylúčil všetky kalorické jedlá a tak sa museli uspokojiť so zeleninovou polievkou a ryžou s čínou. Všetci jedli mlčky. Ujo bol spokojný s výberom jedla, ktoré mu očividne výborne chutilo. Ako zástanca zdravej výživy občas liezol na nervy aj jeho manželke. Tá nesmela variť príliš mastné jedla lebo ujo sa obával, že by sa mu z nich zvýšila hladina cholesterolu v krvi. Práve dojedali obed, keď ujovi zazvonil mobil. Pohľady celej rodiny sa odlepili od jedla.
„To nie je možné? Ako sa to stalo? ” Všetci s napätím sledovali uja pri rozhovore.
„Volali z nemocnice. Patrika zarazilo auto, ” keď sa vracal na bicykli do Zuberca. Má slabý otras mozgu a zlomené dve rebrá. Zuzke skoro zabehlo. Nie to nemôže byť pravda. Patrik leží v nemocnici a ona bola k nemu v poslednom čase taká zlá.
Zuzka pozrela zdesene na otca. „ Však sa z toho dostane? ”
„Áno, Zuzi náš Patrik je silný chlapík. ”

O niekoľko minút už boli zbalení a ujo uháňal bleskovou rýchlosťou na Oravu. Obiehal autá ako šialený a keď mu nechceli dať prednosť trúbil, nervózne trúbil a tak ho radšej šoféri krútiac hlavou púšťali. „ Spomaľ oci, ” jačal Lukáš, ktorý si myslel, že jeho otec načisto potratil rozum. Ujo trochu znížil rýchlosť, aby upokojil vystrašenú rodinku. Len čo dorazili do Trstenej všetci si vyddýchli, že majú šialene rýchlu jazdu za sebou.
„Rýchlejšie to nešlo? ” spýtala sa ho nahnevane teta, keď vystúpila z auta.
„Prepáč miláčik nabudúce budem opatrnejší. ”
„Tak to by si mal, ” odsekla mu zlostne teta takmer behom sa ponáhľala do nemocnice.
Patrik sa na nich usmieval z postele s doškriabanou tvárou. Lukáš mu položil na stôl balíček s ovocím a sladkosťami. „ A tu máš časopisy aby si sa nenudil, ” povedal dávajúc ich Patrikovi. „ Ďakujem to je od vás milé. ”
Ujo sa ho vypytoval, či sa mu dobre leží. Opakoval to najmenej päťkrát až sa teta preľakla či mu nepreskočilo. Na tvári mu však pohrával jeho zvyčajný šibalský úsmev a tak sa upokojila. Práve sa zberali na odchod, keď Zuzka povedala, že ešte chce pri Patrikovi chvíľu ostať.
„My zatiaľ zbehneme na zmrzlinu, ” navrhol ujo. Lukáš sa tomu potešil. Ujo tvrdý zástanca zdravého životného štýlu a stravovania ide porušiť svoje zásady.
„A dáme si trojitú? ” spýtal sa otca.
„Jasné akú chceš, ale upozorňujem ťa ja žiadnu zmrzlinu jesť nebudem. ”
„Prečo? Nikto ťa predsa nebude nútiť alebo? ”pozrel na Mareka , ktorý ich pobavene počúval.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár