„Ja ti nemám čo odpúšťať, ” odvetil a usmial sa. Zuzka mu vďačne stisla ruku.
„Keď sa uzdravím, mohli by spolu niekam ísť. ” Čo ty na to? Jeho nezabúdkovomodré oči na ňu nežne hľadeli.
„Prečo nie? Aspoň ti vynahradím dni, keď som sa k tebe správala tak nepekne. ”
„To teda musíš, ” zasmial sa Patrik a pohladil ju po ruke.
Ráno sa spustil dážď. Kika so Zuzkou ostali doma. „Cez leto by vôbec nemalo pršať, ” poznamenala Zuzka.
„Dážď je potrebný na udržanie ekologickej rovnováhy. Čo to nevieš? ”
„Viem, ale neznášam dážď. Celý deň mi to potom pokazí náladu.
„Ty si ako ujo, ” zvolala Kika so smiechom.
„Nie, nie som, protestovala Zuzka. Ja nie som taká mrzutá ako on, keď vonku leje. ”
„Ale si. Dnes sa iba sťažuješ na počasie. ”
Ich rozhovor prerušila teta, ktorá nakukla do izby.„ Je tu Zdenka.” oznámila im. Zuzka vstala a vyšla z detskej. Teraz s ňou bude kecať najmenej dve hodiny, pomyslela si Kika. Premýšľala čo bude robiť v takom nečase. Čítať sa jej nechcelo, tak si sadla k počítaču. Prekvapil ju mail od Ivana. Klikla na správu a prebehla po nej očami. Od zlosti stisla zuby. Ako sa odvažuje napísať jej po tom všetkom čo jej urobil?
Ak by si nemala nič proti, chcel by som sa s tebou stretnúť. Potrebujem ti vysvetliť prečo som sa s tebou rozišiel. Nebolo to tak ako som vravel. Stále ťa ľúbim. Ivan.
Kika okamžite správu vymazala. Nebudem si predsa dávať tú námahu a písať mu odpoveď. Už mu nenaletím, hovorila si v duchu. Nie som predsa taká naivná za akú ma pokladal. Prezrela si zoznam priateľov hneď si všimla, že Ivan si ju znova pridal k priateľom ale ona si ho neschválila. Hádam si nemyslí... .Do izby vošla Zuzka so Zdenkou. Odhlásila sa z ICQ, lebo vôbec nemala chuť tam byť. Zdenka si vzlykajúc sadla na posteľ. Kika si všimla, že má červené a opuchnuté oči od plaču.
„Stalo sa niečo malému?, ” spýtala sa Zuzka. Zdenka sa po chvíli upokojila a prestala plakať.
„Nie ide o to že včera som... ” nemohla to dopovedať, lebo oči sa jej opäť zaliali slzami.
„O čo?, ” opýtala sa Zuzka a pohladila Zdenku po vlasoch.
„Keď ja sa hanbím, že sa mi budete smiať. ”
„Ale prosím ťa veď sme predsa kamarátky. ” Zdenka si utrela oči papierovou vreckovkou, ktorú jej podala Kika.
„Tak dobre. Poviem vám to. Včera poobede som bola zaniesť básne pre Peťa a ... ” Zase ju pochytil ďalší záchvat plaču. Kika so Zuzkou si vymenili prekvapené pohľady.
„... a jeho brat ma prichytil ako mu ich dávam do schránky. ”
„A preto plačeš?, ” čudovala sa Zuzka.
„Nie on sa mi vyhrážal, že to povie Peťovi. Nechcem aby sa dozvedel, že to ja som mu poslala tie básne. ”
„Ty si zaľúbená do Peťa? ” spýtala sa prekvapene Zuzka. Už dávnejšie si všimla, že sa v jeho prítomnosti červená, no nepripisovala tomu žiadny význam.
„Áno ale on o mňa nejaví žiadny záujem. Som mu úplne ľahostajná. ”
„To preto že sa spolu ani veľmi nerozprávate. ”
„Ale on sa so mnou nechce rozprávať, ” vybuchla Zdenka.
„Neboj niečo vymyslíme. Zajtra zavolám Peťa, aby k nám prišiel a my sa zatiaľ niekam vyparíme. ”
Zdenke sa rozžiarili oči. „ To by bolo skvelé. Ty máš vždy super nápady. ”
„Hneď mu idem zavolať, ” povedala Zuzke a vzala mobil zo stola.
„Ahoj Peťo. Nemohol by si zajtra poobede k nám prísť? Budeme opekať. ”
„Veľmi rád ale teraz som chorý. Mám angínu. ”
Zdenkina radosť vyprchala len čo to počula.
„Snáď nabudúce sa to podarí. Nebuď preto smutná. ”
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár