Keď Zdenka odišla, Zuzka sa unavene zvalila do kresla. „Musím ti niečo povedať,” ozvala sa Zuzka po chvíli. Kika si sadla na stoličku a uprela oči na sesterku.
„Akosi si zbledla. Je ti zle?
Zuzka pokrútila hlavou. „Poznáš Patrikovho brata?, ” spýtala sa Kiky.
Kika si pred očami vybavila vysokého sympatického mladíka s čiernymi vlasmi po otcovi a modrými očami ako mal Patrik. „Áno a čo on?, ”
„No pre pár mesiacmi... . ” Vtom však na nich zavolala teta z kuchyni, aby išli obedovať. Kika si tú noc ľahla do postele s veľmi znepokojujúcimi myšlienkami. Čo jej chcela Zuzka tým povedať? Bolo to niečo dôležité? Nechápala, čo s tým má spoločné Miro, pokiaľ vedela on sa s ňou ani nekamarátil.

Bola teplá slnečná sobota, deň ako stvorený na leňošenie na slnku či opaľovanie sa pri vode. Zuzka s Patrikom sa rozhodli, že pôjdu na chatu do Veľkého Borového.
„ Prídem vás tam pozrieť, ” vyhrážal sa im ujo, keď ich odprevádzal.
„Však my nebudeme piť, ” odvetil Patrik s úsmevom.
„Ani sa bozkávať, jasné? ”
Patrik sa začervenel. „ No.. ehm ... .”
„Takže ty sa plánuješ s mojou dcérou bozkávať, ja ti dám ty jeden. ” Ujo sa na Patrika zahnal, že my jednu vlepí, no tesne pred Patrikovou tvárou ruku stiahol.
„Pohni si, ” zvolala naňho z auta Zuzka. Ujo mu ešte čosi pošepol do ucha a potom zmizol vo dvore.
„Myslíš, že by tvoj otec splnil svoju hrozbu? ” spýtal sa Patrik Zuzky cestou.
„Nie to hovorí len preto, aby ťa zastrašil. ”
„Veď ideme iba na jeden deň a večer sa vrátime. Nemá sa prečo strachovať. ”
Zuzka sa usmiala. „Mal si ho vidieť ako kričal, keď sme boli v Bešenovej a ja som sa spúšťala dolu tobogánom. ”
„Viem si to predstaviť. Ale aspoň je s tvojím ocinom sranda, nie? ”
„To teda je a poriadna. Najmä vtedy, keď mu ponúkame na narodeniny čokoládu. Radšej sa od nás odvráti ako by sa mal na nás pozerať. ” Obaja sa na tým rozosmiali.
Chatka vyzerala ako moderná drevenička. V oknách natretých nabielo žiarili muškáty.
„Nejdeme sa pozrieť na jednu obrovkú borovicu? Pred pár rokmi vyhrala strom roka. ” Zuzka s obdivom pozrela na korunu vyše dvestoročnej borovice. Patrik sa nadchýnal jej obrovskými rozmermi.
„Fascinujú ma takéto staré stromy. Keby vedel rozprávať určite by nám povedala množstvo zaujímavých príhod. ” Zuzka sa preniesla o niekoľko storočí dozadu a predstavila si ako okolo borovice prechádzajú pastieri so stádom oviec, ktorých zvonce sa rozliehajú dolinou.
„Na budúci piatok má môj brat narodeniny, ” vytrhol ju z myšlienok Patrik. „ Bude robiť veľkú oslavu. Bol by som rád, keby si prišla. Brat povedal, že si môžem pozvať koho chcem. Veď vieš ,že má rád veľkú spoločnosť. ”
„Áno to určite, ” odsekla trochu drzo Zuzka. Patrik na ňu prekvapene pozrel.
„Tak pôjdeš? ”
„No ja ešte neviem. ”
„Ide aj Kika s Marekom. Už som sa ich na to pýtal. ”
„Dobre tak idem aj ja, ” odvetila Zuzka po chvíli premýšľania. Patrik ju objal okolo pliec.
„Ani nevieš ako ma to teší, že ideš s nami. ”Zuzke zrazu zazvonil mobil. Bola to mama. Počula jej rozrušený hlas, ktorý ju vyľakal.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár