Kika iba pokrčila plecami. Predstava, že tam bude musieť stáť na nohách až do obeda sa jej vôbec nepáčila.„Zoznámiš sa tam s nejakými chalanmi. ” Kika sa chabo usmiala. Odkedy sa rozišla s Ivanom, prestala veriť na lásku.
Stále naňho nemohla zabudnúť hoci jej tak veľmi ublížil. Stretla ho jedného sychravého októbrového dna, keď sa so svojou najlepšou kamarátkou Natáliou vybrala na plaváreň. Mal krátke gaštanovohnedé vlasy, mokré od vody a nádherné orieškovohnedé oči. Práve vyšla zo šatní keď sa s ním zrazila. Vôbec si ho nevšimla lebo bola zabratá do rozhovoru s Natáliou. V pomykove sa mu ospravedlnila a on sa ňu milo usmial. Pozrela sa do jeho hnedých očí a skoro sa stratila v ich hĺbke. Bola ním očarená. Odvtedy chodievali spolu často na plaváreň, túlali sa po meste dlho do noci alebo zamierili do kina na nejaký film a celý čas sa bozkávali niekde vzadu.. Kristínka si myslela, že našla svoju lásku. Snívala, že s Ivanom strávi celý život. No potom sa jej krásne sny razom zrútili a ona dopadla z oblakov tvrdo na zem. Bol teplý májový deň, jeden z tých, ktoré tak žičia láske a sú ako stvorené pre zaľúbencov. No u nej to bolo presne naopak. Čerešne boli obsypané nádhernými ružovými kvetmi, no ju pohľad na ne vôbec netešil. Sedeli pred zmrzlinovým stánkom, keď jej oznámil, že ľúbi iné dievča. Možno sa s ňou celé tie mesiace iba zahrával. Pomyslela si, že to nebolo od neho pekné. Pozrela sa mu s pohŕdaním do tváre a bez slova odišla.
„Neverím na lásku,” vyhŕkla Kika po chvíli a oči sa jej zaliali slzami. Zuzka ju chápavo pohladila po vlasoch. „ Nie všetci chalani sú takí ako Ivan. ”
„Nechcem sa sklamať, ” povedala a hlas sa jej zlomil. Po lícach jej stekali slzy.
„Nesmieš preňho plakať. Nestojí ti za to, ” chlácholila ju Zuzka.
„Máš pravdu, ” povedala a utrela si slzy vreckovkou, ktorú jej podala.
Ešte dlho si rozprávali svoje tajomstvá až kým ich nepremohol spánok. Ujo ich ráno nemohol vytiahnuť z postele tak musel použiť trochu tvrdšiu metódu aj keď veľmi nerád. Zobral pohár vody a poriadne ňou pooblieval spachtošov.
„Oci, čo robíš? Však nie je Veľká noc,” ospanlivo sa ozvala Zuzka keď zacítila na tvári chladnú vodu.
„Trošku vody nezaškodí, ” smial sa ujo. Z kuchyne začuli mamin hlas. „Nepreháňaj to s tou vodou lebo inak si to s tebou zúčtujem. ”
„Prepáč ale inak to nešlo. Čo som mal robiť, keď obe tak tuho spali. ”
„Mal si ich normálne zobudiť, ” odsekla teta.
„Však už sú hore. Tak sa nerozčuľuj, ” povedal a pobozkal ju na líce.
Keď sa dohrnuli do kuchyne na raňajky, Marek s Lukášom už sedeli pri stole.
„Čo dobre máme?, ” spýtala sa Zuzka.
„Čerstvo kúpené žemle alebo rožky ak chceš, ” odpovedal ujo. Kika si k nim prisadla a vzala si celozrný rožok ,ktorý mala radšej ako obyčajný. Práve pila horúci mätový čaj, keď niekto zazvonil. „To bude určite Patrik, ” povedal Marek a bežal otvoriť. O minútu sa vrátil aj s Patrikom v pätách, ktorý už bol prichystaný na túru. Zuzka si so záujmom prezerala jeho krátke tmavomodré tričko a pásikavé trištvrťové nohavice. Patrik zachytil jej pohľad, no ona sa hneď odvrátila a trasúcim sa rukami pomaly odpíjala čaj. Cítila na sebe Patrikov skúmavý pohľad. Prehltla dúšok čaju a chcela postaviť pohár späť na stôl, keď sa jej vyšmykol z rúk a rozlial na stôl.
„Zuzi, ty si ale nešikovná,” pokarhal ju otec. To som sa ale strápnila pred Patrikom, pomyslela si. Mame jej dala vlhkú handru, ktorou poutierala rozliaty čaj. Patrik našťastie odišiel s Marekom do jeho izby.
„A teraz sa rýchlo choďte obliecť, ” zvolal veliteľsky ujo. „O pol hodiny odchádzame. ”
„Čo už o pol hodiny?, ” divil sa Lukáš a tváril sa nechápavo.
„Je pol siedmej. Hádam si nemyslíš, že budeme čakať do ôsmej. ” Lukáš sa s povzdychom pobral do svojej izby.
Všetci už stáli pred domom a čakali na Zuzkinu mamu, ktorej vždy dlho trvalo kým sa obliekla. Ujo už bol nervózny a každú chvíľu vyzváňal.
„Máte batohy?, ” vyklonila sa z okna..
„Jasné. Pod už..”, povedal jej.
Onedlho ujo zaparkoval auto na hornom parkovisku, ktoré Kike pripomenulo, že v pondelok tam bude celé dopoludnie vyberať parkovné. Vypol motor a všetci sa vyhrnuli z auta. Ujovi na krku visel foťák, ktorý ho lákal, aby začal fotiť, no ešte nemal dobrý výhľad na Roháče tak sa musel uspokojiť s tým, že to počká. Prešli okolo bufetu, v ktorom predávala tetina najlepšia kamoška. Často k nim chodila a oni spolu dokázali prekecať celé hodiny. Ujo vedel, že keď nezasiahne, bude ju musieť násilím ťahať od jej výrečnej kamarátky, ktorej sa jazyk ani na chvíľu nezastavil.
„Keď sa tie dve stretnú, nie je možne ich od seba odtrhnúť, ” pohoršene krútil ujo hlavou. Nepokojne pozeral na hodinky, či všetko ide podľa jeho plánu.
„Meškáme, drahá. Mohla by si si trochu pohnúť. ”
„Ešte chvíľočku, ” odvetila teta.
„Pre ňu je chvíľočka ako hodina, ” nahnevane zašomral ujo.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár