Ona a Kamarátka(alebo opačný pohľad na tvoj blog Soni:-))

Mala veľa kamrátov...To áno...Ale aj jednu Kamarátku...Vôbec to nebola iba obyčajná kamarátka..Bola výnimočná!Stále spolu niekam chodili,neustále sa rozprávalialebo smiali. Mala ju veľmi rada.Bola tá,ktorá vždy pri nej stála a vždy jej pomáhala s problémami,ktorých bolo neúrekom.Nikdy sa jej neotočila chrbtom,ani jej nikdy neubížila...

No mala aj veľa starostí a problémov. Najprv to všetko znášala,ale cítila ako jej to postupne prerastá cez hlavu. Nedokázala to to uniesť.Aj keď Kamarátka sa snažila pomôcť,problémy to nevyriešilo...Iba ich oddialilo,ale o chvíľu boli späť...Obe sa trápili,no Ona viac.Chcela to skončiť.Zdalo sa jej,že už je príliš slabá na to,aby uniesla toľkú ťarchu.Kamarátka jej chcela pomôcť s tým bremenom, no nedalo sa.Ona to už chcela ukončiť.NAVŽDY.Keď zaspávala, priala si,aby sa už NIKDY nezobudila,alebo dúfala, že sa raz zobudí do iného,lepšieho sveta.

Raz sa jej to splnilo...Zaspávala a potichu sa so všetkými lúčila.Keď všetkým pošepla posledné „Dovidenia!“,ocitla sa na cintoríne.Videla samú seba ležať v truhle.Jej srdce zaplesalo.Cítila,ako sa jej telo vznáša, ako opadol všetok strach,stres a ťarcha,ktoré ju esšte donedávna sprevádzali...No jej telo opäť oťaželo,keď sa prechádzala pomedzi ľudí,ktorí sa s ňou prišli rozlúčiť.Počula myšlienky každého jendého z nich...Vôkol znela stále tá istá otázka-Prečo?!Prečo si nám to urobila?!

So slzami v očiach sa otočila,a videla že aj jej rodičia plačúAj keď jej ubližovali a boli na ňu zlí,bolo jej ich ľúto...Cítila bolesť,ktorú zažívali oni a všetci ostatni,ktorí prišli...Ale najviac ju mrzelo,že nikde nevidí Kamarátku...Narozumela,prečo ju neprišla odprevadiť na poslednú cestu.Zrazu sa jej zrak zatúlal niekam do kúta...Tam ju zbadala!Kamarátka tam čupela so slzami a vzlykmi...Nedokázala pristúpiť k truhle.V tom Ona začula aj Kamarátkine mylienky rečo si mi to urobila?Ako si mohla odísť a nechať ma tu samú?!Vždy sme si predsa hovorievali,že keď skočíš,skočím aj ja.Ale ty si ma tu nechala!Prečo?!Prečo takto?!Si egoista!Hnusný egoista!Pozri,koľko ľidí sa kvôli tebe trápio!Egoista!Prečoooo?!

Jej sa oči zarosili ešte väčšmi,a ovládol ju pocit ľútosti..Prečo jej Kamarátka hovorí,že je egoista?Nie je práve Kamarátka egoistická,keď jej nechce dovoliť opustiť svet,ktorý Ona tak nenávidela?Nie je práve Kamarátka sebecká,keď nechce ostať sama a nechce ju nechať žiť vo svete,ktorý si vysnívala?Nie je?!Ona však cítila,6e sa chce kvôli Kamarátke vrátiť...

Zobudila sa.Toto celé bol iby sen,ale tie pocity a myšlienky boli reálne.Hneď ako sa stretla s Kamarátkou,všetko jej podrobne vyrizprávala.Obe plakali...Ona Kamarátke sľúbila,že bude ešte bojovať,že sa nevzdá.Aj napriek tým všetkým problémom,ktoré mala,sľúbila to...

Nemohla jej však sľúbiť,že bude mať silu a chuť bojovať NAVŽDY...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu