Keď som višla s dverí. Filip ma už čakal pred domom.
„No ahoj, ako sa máš?“ óóch on je taký zlatý. Privítal ma s tým jeho krásnym úsmevom.
„Ahoj, no nie najlepšie ty?“
„Čo sa stalo? Si nejaká čudná.“ Smutne povedal.
„Ale nechajme to tak.“ Nebudem sa mu predsa sťažovať. On ešte nevie o tom čo sa stalo keď som bola ešte mala a ani mu to zatiaľ nebudem hovoriť. Je mi s ním veľmi fajn a nechcem to pokaziť. Keď budem vidieť že ma má naozaj rád tak mu to poviem.
„Tak poď už, zmeškáme“ zavolal ma a ja som len bez slova nastúpila do autobusu.
Omg. Som v škole. Vyzerá to tu celkom fajn. Vidím tu 10 chalanov a 8 báb aj so mnou. Nejak malo nie? Ale to nevadí. V poslednej lavici, v strednom rade bolo voľné miesto pri nejakej babe tak som tam šla a spýtala som sa jej:
„Ahoj môžem si prisadnúť?“
„Čauko, jasne“ odpovedala s úsmevom
„Ja som Paula“
„Nika, teší ma“
Máme celkom fajn triedu. Baby sú úplne v pohode. Konečne mám kamošku a nie len jednu. Vlastne sme všetky super partia. A chalani... už len čo som vošla do triedy pokukovali po mne taký dvaja, podľa ostatných báb sú v triede najkrajší. Jeden sa volá Oliver a druhý myslím že Patrik. A fakt boli pekný ale aj tak je Filip krajší! Omg idú k našej lavici... pomóóc... dúfam že idú za Nikou.
„Ahoj. Teba ešte nepoznám, ako sa voláš?“ Bože ten chalan ma fakt krásny úsmev!
„Ahoj, som Paula“
„Ja som Patrik. Veľmi ma teší. A toto je Oliver.“
„Čaute kočky!“ pozdravil
Ach jáj! Tí sú zlatý. Ešte sme sa chvíľu rozprávali ale prerušila nás učiteľka. Povedala nám tie hovadiny ako vždy na začiatku roka a potom sme už išli všetci domov. Som veľmi rada že som spoznala nových spolužiakov a že mám konečne kamošku. Nika je v pohode a zatiaľ si rozumieme. A tí chalani tak tí boli naozaj zlatý.
Keď som prišla domov tak som niečo poupratovala, urobila som rýchli obed a išla som po Lukáška do škôlky. Kráčala som po chodníku a keď som išla okolo Filipovho domu, práve vychádzal.
„Ahoj kam si sa vybrala?“ spýtal sa.
„Musím isť po Lukáša do škôlky. A ty?“
„Práve som išiel za tebou“
„Tak teda môžeš isť so mnou“ navrhla som mu.
„Takéto ponuky sa neodmietajú“ povedal a žmurkol na mňa. Omg.... Po ceste sme sa rozprávali o škole a povedal mi že sa mu páči jedna spolužiačka. Vraj sa volá Laura. Dosť ma to zaskočilo ale veď ma na to právo. Síce s mi občas zdalo že..... ale to je už jedno.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár