Ale po Lukáškovi ani stopa. Zazvonil mi mobil.
„Prosím?“
„Mám Lukáška!“
„Fakt?? Už bežím za vami.“ Celá šťastná som sa rozbehla smerom k autu.
„Lukáš prečo si ušiel??“ spýtala som sa ho a on sa len rozplakal.
„Neplač.... už som pri tebe.“ Objala som ho. Potom sme nastúpili do auta a išli sme domov. Lukáško mi zaspal na kolenách. Keď sme vystúpili z auta Filip zobral Lukáška a odniesol ho až do postele. Ja som ho ešte prezliekla do pyžama a nechali sme ho spať.
„Tak ja už teda pôjdem.“ Povedal Filip.
„Počkaj....ďakujem.“
„Za čo prosím ťa?“ povedal s úsmevom.
„Veď za to že si mi pomohol hľadať Lukáša a vlastne aj si ho našiel.“
„Kamoši si predsa pomáhajú.“ Povedal a žmurkol.
„Neostaneš ešte chvíľu? Ak teda nemáš niečo iné.“
„Jasné! Rád.“ Išli sme si sadnúť do obývačky a ja som zapla telku. Išlo tam niečo romantické tak som povedala že to radšej prepnem a Filip na to: „Nechaj veď bude sranda.“
A tak sme celý večer pozerali nejakú romantickú hovadinu. Jedli sme popri tom čipsy a rozprávali sme sa.


Sobota ráno, ja sa chcem konečne vyspať a zobudí ma sprostý mobil. Tak som teda vstala a išla som sa pozrieť že kto mi tak skoro ráno píše sms.
Ahoj nepôjdeš dnes so mnou dnes na diskotéku? Viem že to je tak narýchlo ale včera som sa ťa to zabudol opýtať.
Čože?! Filip ma volá..... ja neverím! A čo keď si pomýlil číslo?
Ja?? Nepomýlil si si číslo??
Odpísala som a čakala som na odpoveď. Zatiaľ som sa bola umyť a akurát keď som bola v kúpeľni keď mi zazvonil mobil. Rýchlosťou 100 km/h som sa rozbehla k mobilu ale nedobehal som. Potkla som sa ani vlastne neviem o čo. Ale strašne ma bolí koleno. Keď som konečne vstala zo zeme a došla k mobilu prečítala som sms.
Nie nepomýlil! Tak pôjdeš? Prosíím
OMG!! Ja mám isť s ním na diskotéku?? To čo ho napadlo? Aj by som možno šla ale mám rozbite koleno a nemám si čo obliecť! Nepôjdem.

 Blog
Komentuj
 fotka
vreskot000  25. 9. 2012 13:59
no pekný dialóg
Napíš svoj komentár