Ak slnko zapadne.... raz musí prísť aj jeho východ 6.

Víkend:

Sedela som v izbe a učila sa biológiu. Aj cez víkend. Nalistovala som atlas bylín, že si overím nejaké fakty, keď sa otvorili dvere.
„Ahoj zlatko. Už si hore?“ usmiala sa mama.
„Ahoj. Áno, učím sa.“
„Ty sa učíš stále. Prečo si nešla behať s Kat?“
„Ona šla behať?“ neveriacky som sa spýtala.
„Áno. Mala by si si brať príklad.“
„Mami, nemyslím si, žeby chcela ísť so mnou behať. A po ďalšie určite neni sama. A v neposlednom rade nechcem behať.“
„Ako myslíš. Lenže varím obed a potrebujem niečo z obchodu. Obleč sa.“
„Mala si to dať kúpiť Kat.“
„Pôjdeš do obchodu a neodvrávaj.“
Prevrátila som očami a začala sa obliekať. Dlhé vlasy som len prečesala a vybrala sa dole do potravín na konci dediny. Poriadne som si zastrčila iPod do uší a snažila sa prehlušiť myšlienky. V polke cesty som ale zbadala to čo som predpokladala. Smerom k nám domov bežali Kat s Andreasom. Rozprávali sa a smiali. Tvárila som sa, že ich nevidím a pokračovala v ceste.

Kat:

„Pozri. Nena,“ povedal Andreas keď sme pomaly bežali po druhej strane ku mne domov.
„Bude sa robiť, že nás nevidí,“ predpokladala som. A správne.
„Čo sa vlastne stalo? Zdalo sa mi, že ako sestry vychádzate dobre,“ dal si pár vlasov za ucho. Nie všetky mu vošli do gumky. Aj keď ich mal dlhšie. Vyzeral vážne sexy.
„Vychádzali sme. No v poslednom čase vôbec. Nechcem to rozoberať.“
„Ako myslíš. Inak... dnes hráme zápas. Neprídeš sa pozrieť?“
„Rada. Bude to sranda.“
„Potom ťa pozývam na večeru. A kino.“
„Už som ti povedala svoj názor. Si super chalan, ale chcem ťa spoznať viac kým budem súhlasiť s rande.“
„To nebude rande. Len pôjdeme vonku s tým rozdielom, že bez zvyšku ľudí. Len my dvaja. Ako inak ma chceš spoznať?“
„Tak dobre,“ zastavila som pred našim domom,“ zavolám Olívii či nepôjde na hokej. Potom som len tvoja. Teda... ako kamoška.“
Rozžiaril sa mu úsmev na tvári: „som rád,“ dal mi pusu na líce,“ uvidíme sa,“ otočil sa a bežal smerom do Mikeovho domu. Ostala som za ním hľadieť. Keď som si uvedomila, že robím presne to čo on, že za mnou hľadí, keď odchádzam, rýchlo som vbehla do domu.

Nena:

Vrátila som sa z nákupu a vybaľovala ho v kuchyni. Mama varila, Dávid krájal zeleninu a Kat s niekým volala.
„A čo si oblečieš?“ chodila hore dole po obývačke. Čiže volala s Olíviou.
„Čo sa stalo krasotinke? Nevie čo si má obliecť? Všetko má oslintané od Andreasa?“ zatvorila som chladničku.
„Hej!“ trepla ma zrazu Kat po hlave. Už nevolala,“ počujem ťa.“
„A azda nemám pravdu?“
„Žiarliš.“
„Nemám na čo,“ ironicky som sa na ňu usmiala a podala mame soľ ktorú chcela.
„Nehádajte sa. Aspoň jeden deň,“ prosila nás mama.
„To povedz jej,“ prekrížila si ruky Kat,“ a pre tvoju informáciu idem na hokej.“
„Vážne?“ rozosmiala som sa,“ ty? Už si si vygooglila pravidlá hry?“
„Budem sa opakovať ale iba žiarliš,“ šla preč.
„A vieš čo si obleč? Pršiplášť.“
„Načo? Má pršať?“ otočila sa ku mne.
„Nie. Aby si nemusela vyhodiť ďalšie poslintané veci od Andreasa.“
Vzala vidličku a surovo ju do mňa hodila. Uhla som sa.
„Už mám toho dosť!“ skríkla mama,“ obidve do izieb! Od seba!“
Poslúchla som ju a vrátila sa do izby k biológii. Po chvíli som prestala čítať a bežali mi hlavou myšlienky, že možno vážne žiarlim. Trošilinku.
„Spamätaj sa. Ublížili ti,“ pošepkala som si. Ale Mike nie...pozrela som na poličku kde som mala vypratý Mikeov uterák. Sľúbila som mu, že mu ho vrátim, lenže doteraz som nenabrala odvahu. A kvôli tomu, že nechodievam na telesnú, vidím sa s ním len na obede, kde je obklopený gymnastkami a hlavne Dianou. Nad tou spomienkou mi vyšla slza. Povzdychla som si a šla otočiť stranu na knihe.
„Au!“ porezala som si prst o stranu. Strašne to štípalo a olízala som si krv. Keď som krv zastavila, uvedomila som si niečo. Tých pár minút som nemyslela na nič, len na krv. Otvorila som zásuvku a vytiahla nožnice. Začala som si ranu jemne rozrezávať. Pôsobilo to na mňa upokojujúco.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu