Ak slnko zapadne.... raz musí prísť aj jeho východ 9.

„Dobre.“
„Ahoj,“ po chvíli som počul Kat.
„Ahoj. Potrebujem od teba číslo na Nenu.“
„Čo? Prečo?“ nechápala.
„Kvôli....,“ pozrel som na zošit,“ poznámkam na labaky.“
„Sme u mňa. Môžem ich poprosiť od Neny. Aj Andreas ich určite potrebuje.“
Zatvoril som oči: „teda... potrebujem ešte niečo.“
„Čo také?“
„Nemohla by si mi dať to číslo bez otázok?“
„To rozhodne nie. Je to moja sestra. Ak jej ublížiš tak t...“
Radšej som zložil. Nemalo to cenu. Ďalej som prepisoval poznámky.

Nena:

„Nen?“ klopala mi Kat na dvere kúpeľne. Bola som prezlečená v pyžame a robila som si vrkoč.
„Čo je?“ otvorila som dvere.
„Kde máš poznámky z labakov?“
„Čo?“ zakončila som ho gumičkou,“ ty nemáš labaky.“
„Ale Andreas ich potrebuje. Nebol na hodine,“ ukázala za seba. Nazrela som do našej obývačky. Sedel tam a zakýval mi.
„Ach tak... lenže ja ich nemám. Požičala som ich Mikeovi,“ šla som zatvoriť dvere.
„Už si mu ich dala?“ chytila dvere.
„Áno. Poprosil ma o nich pred pár hodinami. Prečo?“
„Ja len.... ale nič,“ pustila dvere a šla k Andreasovi. Pokývala som hlavou, zatvorila a čistila si zuby.
Keď som sa konečne dostala do izby, sadla som si k stolu a začala hľadať svoju báseň ktorú som nedokončila kvôli Mikeovi. Nikde som ju nemohla nájsť. Zohla som sa pod stôl či mi nespadla tam. Začal mi zvoniť mobil.
„Mami potom ti zavolám,“ automaticky som zdvihla. Kto iný by mne mohol volať?
„Prepáč ale ja nie som tvoja mama.“
Od šoku som si trepla hlavu o stôl.
„Au! Do riti,“ zanadávala som a vyšla spod stola,“ Mike? Ty máš odkiaľ moje číslo?“
„Mám,“ smial sa,“ čo robíš?“
„Ale nič,“ sadla som si na stoličku,“ nevieš prečítať moje písmo?“
„Nie. Ide o niečo iné.“
„O taký rozhovor ja nemám záujem. Maj sa.“
„Počkaj! Medzi poznámkami som našiel jednu báseň.“
„Akú?“
„Volá sa Ja. A je tvoja.“
„Ty si ju čítal?“ spýtala som sa s obavami.
„Myslel som si, že sú to tiež poznámky. Keď som začal, nemohol som prestať.“
„Nemôžeš na to jednoducho zabudnúť?“
„Nie. Čo ti urobila Diana? Kvôli tomu si ku mne taká?“
„Mike nechaj to tak. Vráť sa k Diane, všetko bude ako má byť a všetci budú šťastní,“ utrela som si prvú slzu.
„Keby som to urobil, ani ja a ani ty by sme neboli šťastní.“
„Ja áno. Dala by mi pokoj,“ zložila som a vypla si mobil.

Kat:

Bol utorok ráno a kráčala som s Andreasom po chodbe do tried.
„Môžem ťa o niečo poprosiť?“ spýtala som sa.
„Samozrejme.“
„Zavoláš mi na chodbu Mikea?“
„Prečo?“
„Možno sa to raz dozvieš. Nebuď zvedavý,“ venovala som mu úškrn.
„Tak dobre. Ale rovno ti hovorím, že žiarlim,“ na oko urazene vošiel do triedy. Oprela som sa o stenu a čakala.
„Ahoj,“ prišiel ku mne Mike,“ akurát som ti chcel ísť zavolať.“
„Pozri... neviem o čo ti včera šlo, ale Nena je iná ako Diana a spol.“
„Kat pres....“
„Nehodí sa k tebe. Ublížiš jej. A ak sa k nej takto správaš kvôli nejakej stávke, zab...“
„Kat!“ zastavil som ju,“ ona ma problémy.“
Ostala som stáť s otvorenými ústami: „Čo?“
„Poviem ti to ale prisahaj, že budeš pokojná.“
„Dobre,“ prikývla som. Vytiahol nejaký papier a podal mi ho. Podľa písma som vedela, že to písala Nena. Báseň a aj tie slová.
„Preboha...,“ pošepkala som,“ netušila som, že je to také zlé.“
„Ja jej nechcem ublížiť. Chcem jej pomôcť.“
„Toto napísala moja Nen?“ nemohla som uveriť.
„Potrebujem od teba jednu vec. Vrátiš jej toto?“ podal mi zošit.
„Prečo jej to nedáš sám?“ zdvihla som na neho pohľad.
„Lebo by sa to mohla dozvedieť Diana. Prosím.“
„Tak dobre,“ povzdychla som si.
„Máš to u mňa. Aj to číslo.“
„To si píš, že hej.“
Zazvonilo na hodinu. Rozlúčili sme sa a utekala som do triedy.

Nena:

Našla som na laptope zložku s poznámkami keď si ku mne prisadla Kat. Prekvapene som na ňu pozrela: „Čo tu robíš?“
„Som v škole?“ odpovedala otázkou.
„Myslela som vedľa mňa. Sedíš s Olíviou.“
„Niečo pre teba mám,“ položila na lavicu môj zošit z bioly.
„Dik,“ vzala som si ho a strčila do lavice,“ ešte niečo?“
„Vieš... keby si mala problémy... povieš mi to však?“
„Nie,“ odpovedala som jej rovno do očí,“ neskutočne si ma sklamal. A môžeš ísť dopredu.“
„Ale...“
„Ja ti neodpustím čo si spravila. Klamala si. Môžeš si sadnúť k Olívii a cez prestávku pozdravuj Dianu.“
„Už ma sereš! S Dianou sa ani nerozprávam! A čo, že sa bavím s hokejistami a gymnastkami? Niektoré sú fajn,“ zas mi začala dohovárať.
„Ja sa nezmením. A ty si si vybrala byť hviezdou. Tak si buď.“
Vtom sa otvorili dvere a vošiel vyučujúci. Kat zrejme naštvane podľa výrazu odišla dopredu k Olívii. Áno, smútila som za Kat, ale proste som nedokázala stráviť čo spravila. Mala byť proti nim ako ja!
Po hodine som sa balila a mierila na dejepis. Starý, nudný profesor s ešte nudnejším prejavom. Keďže som už minule zistila, že cituje učebnicu, poznámky som vzdala a písala si do zápisníka. Po pár minútach som si spomenula, že som nedopísala tú báseň s názvom Ja. Bola som zvedavá, či mi ju Mike vrátil. Otvorila som zošit z labakov a našla svoju báseň. Usmiala som sa a otočila stranu, že budem pokračovať, no ostala som zarazená. Bolo tam niečo napísané.

Porcelanová bábika,
Jemná,
Vnútri bolesť veľká
Smutná

Vlasy,
Dlhé a krásne
Oči
Tmavé a uplakané

Pery
Istotne sladké, červené
Vnútri
Srdce láskavé no zlomené.

N- neobyčajná
E- energická
N- nádherné vlasy
A- atraktívna

Vyvalila som oči na papier a neverila. WTF?!!! Najlepší boli smilici po celej strane. Celá som sa rozžiarila a vyšla mi slza. Veľmi veľa to pre mňa znamenalo. Zapla som na mobile facebook a našla si Mikea. Napísala som mu správu:

Black princess Nena O. : Ďakujem za všetko. Tá báseň je to najkrajšie čo som kedy dostala. Ani nevieš čo to pre mňa znamená. Bola som hrozná. No len zo strachu. Prepáč.

Dve minúty mi trvalo kým som stlačila odoslať. No nakoniec som sa odhodlala a mobil odložila. Pozerala som na báseň, keď mi zavibroval mobil vo vrecku. Pulz sa mi hneď zvýšil, cítila som ho až v hrdle a roztriasli sa mi ruky. Nadýchla som sa a pozrela na správu na fb.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu