Je podľa mňa veľmi smutné, že mnohí ľudia sa zmenili pod vplyvom rýchlej doby na egoistov a sebcov (česť výnimkám). Hľadia len na seba, od všetkého očakávajú protislužbu a myslím si, že takto by to fungovať nemalo. Sme ľudia a malo by byť ľudské pomáhať. Vrcholom sú reči (ktoré často počúvam na svoju adresu) typu- A čo dala ona tebe? Čo urobila ona pre teba? Ona by pre teba toto nikdy neurobila. A ja sa v duchu pýtam- prečo by ma malo zaujímať, že dotyčný človek by pre mňa toto nespravil? Napríklad sa podeliť, pomôcť pri niečom, urobiť niečo za druhého. Som typ človeka, ktorý nerozmýšľa nad tým, či pomôže, či sa podeli, proste to spravím a to ďalšie (že z toho nič nemám) ma absolútne nezaujíma. Keď ma kritizujú tak za to, že takýto ľudia v mojom okolí to o mne veľmi dobre vedia a preto ma zneužívajú. Na škole- Peťa, ty si na každej prednáške. Dáš mi poznámky? A ja som dala. Kamarátka- volá o polnoci s plačom a dve hodiny sa vykecava a ja jej dávam rady. Pritom ma o tej polnoci zobudila a moje rady jej pomohli. Výsledok? Vyše pol roka sa neozvala a ozve sa, keď bude mať zas problém. Ani neviem koľko kamarátok mi už sto krát povedalo, že ma dotyčný človek len využil. Ja to dobre viem a nezaujíma ma to. Prečo by aj malo? To, že niekto s úsmevom príjme moju pomoc a neváži si to a o týždeň odo mňa s úsmevom zas niečo chce a ja s úsmevom súhlasím.... prečo by som mala byť ako dotyčný a povedať nie? Pre mňa sú takí ľudia vychcaní a bez kúska chrbtovej kosti, no pýtam sa... prečo by som sa mala ako ovca prispôsobiť a byť sviňa ako oni? Nie! Radšej neočakávam nič, súhlasím, pomyslím si, že existujú aj vypočítavé...ehm.. a ďalej to neriešim. Viete prečo? Lebo 100x sa popálim, nemám z toho absolútne nič a stoprvý krát sa stane niečo, čo mi otvorí oči a poviem si- dobro má zmysel. Ten sto prvý človek sa príde poďakovať so slzami šťastia, ten stoprvý človek mi pomôže, keď to budem najviac potrebovať a ten sto prvý človek má chrbtovú kosť a začnem si ho ako človeka vážiť. O tom to je. A preto som hrdá na to, že som naivná, nemyslím na seba, počúvam druhých, pomáham im a nedokážem povedať nie. Aj na vypočítavé...ehm... raz dôjde karma. Verím tomu.

 Úvaha
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
pravnik  31. 3. 2015 11:44
no, zas musíš trošku myslieť aj na seba, keď sa vyčerpáš v pomoci pre iných nebude to tiež dobré. Kým vládzeš, tak ok. Ale môže ťa to raz zložiť, preto je dobre naučiť sa hovoriť nie určitým požiadavkám. Tie si treba ale dosť namáhavo určiť, pretože nie je ľahké určiť hranice, ale myslím, že je dobré nejaké mať. Pomáhať je fajn, ale ľudia majú aj iné želania, takže treba tu pomoc robiť tak, aby tým netrpeli iné tvoje túžby a záujmy.
2 
fotka
leftbehind  31. 3. 2015 21:12
dáv si ale pozor na veci ktoré byť mohli reálne ohroziť (teda pokial nechceš byť ohrozená)

@1
3 
fotka
expresia  31. 3. 2015 21:30
fakt, že sa odvolávaš na karmu neguje slovné spojenie "nemyslím na seba"
4 
fotka
johnysheek  23. 5. 2016 00:35
i ked vies, karma..
Napíš svoj komentár