Verím, že existuješ. Verím už 23 rokov, 23 rokov viem, že ty si ten s ktorým sa prvýkrát pobozkám, s ktorým sa budem prvýkrát dotýkať inak ako kamarátsky, s ktorým si budem hovoriť veci, ktoré nijakému inému, vedľa ktorého si ľahnem, objímam ho a zobudím sa ráno v rovnakej zamilovanej polohe. Prečo? Lebo ty budeš ten pravý. Budem si tým stopercentne istá už po pár minútach a uchvátene sa usmievať. Neviem síce ako vyzeráš, akej farby budeš mať oči, vlasy, akú budeš mať postavu či hlas, no každopádne mi toto všetko hneď po tvojej povahe bude pripadať ako to najkrajšie a najdokonalejšie na svete.
Budeš mať chyby, veď aj ja mám chyby, no zasmejeme sa nad nimi, možno niečo budeme musieť rešpektovať, no kvôli láske, ktorá nás k tomu prirodzene privedie. Na druhej strane vezmeš moju zložitú a tvrdohlavú povahu ako fakt (nie ako divnosť a detinskosť), pochopíš to a s tebe vlastnou trpezlivosťou ma namiesto kritiky objímeš a pobozkáš na čelo. Mne sa zachveje celé telo, naskočia mi zimomriavky, zrýchli sa mi pulz, ozve sa podbruško a nebudem ťa chcieť ani za nič pustiť. Budem odhodlaná sa za teba krvopotne pobiť, len aby som o teba neprišla. A vieš čo? Tieto pocity budeš cítiť tiež a budeme si ich spoločne denne dokazovať. Lebo to budeme potrebovať k existencii, k šťastiu, k prežitiu v dnešnom skazenom svete. Ani nám ten skazený svet nebude vadiť. Lebo my dvaja budeme dokonalí a ruka v ruke sa s ním pobijeme.
Podvádzanie? Obzretie sa za druhým? Nehrozí. Lebo nikto iný mi nedokáže dať to čo ty. Napíšeš mi správu tak ako ja tebe len preto, lebo sme sa hodinu nevideli. Zavoláš mi presne ako ja tebe len preto, lebo si môj hlas hodinu nepočul. Pohladíme sa po tvári, vlasoch, ruke, bokoch len preto, lebo nám to srdce prikáže. Tie naše srdcia, ktoré budú biť navzájom jeden pre druhého.
Síce na teba čakám už 23 rokov vo všetkom a každého jedného debila som odpálkovala lebo si to nebol ty, nevadí mi to. O nič som neprišla. Lebo si to vynahradím s tebou a budeme na to mať celý zvyšok života. Jediné čoho sa pri tebe desím a bojím je čas. Že prídeš čo najneskôr a pritom by som ťa chcela konečne stretnúť už teraz, aby sme sa spolu ľúbili a milovali do konca života čo najdlhšie.
Ľúbim ťa a čakám, hoci neviem ako sa voláš a ako vyzeráš, bezmenný. Lebo viera zomiera posledná. Možno som niekomu na smiech, no rada sa zasmejem pre zmenu ja, keď sa objavíš v mojom živote a budeme šťastnejší ako ktokoľvek iný na svete.
Začína mi byť zima. Postavila som sa, zložila deku a s úsmevom sa vybrala možno práve ústrety tebe, bezmenný.
PS- prosím o vašu podporu, ďakujem pekne.
» www.facebook.com/pages/NENA-Turn...
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
peter151
22. 8.augusta 2015 01:39
Si Roman Tička
Napíš svoj komentár