Teatrálne mi prešla rukou pred očami: „všetko sa začalo, keď som mala päť rokov. Začala som chodiť na balet a gymnastiku. Boli tam dievčatá, no radšej som trávila čas na počítači s Natom a jeho troma kamarátmi. Vieš, všetci sme boli susedia v jednom paneláku a taktiež sme chodili do tej istej školy, oni do rovnakej triedy a ja nižšie. Brali ma ako Natovu sestru, ktorú v hrách vždy porazia. Rástli sme a aj ostatní chalani ma začali pokladať za sestru, len ....“
„Počkaj,“ skočila som jej do reči, „toto bude asi dlhý príbeh čo?“
„To si píš,“ prikývla, „takže začali ma brať ako sestru, len Jerry nie. S Jerrym sme sa vždy podpichovali, vždy sa smial, že chodím na balet, gymnastiku, tanec a večer sa s chalanmi flákam vonku. Dospelo to do takého štádia, že ma ako trinásťročnú brali so sebou aj do skateparku, na koncerty, flámovali sme a veľmi sa mi to páčilo. Keď začali hrať ako kapela aj vlastné veci, tak som im urobila internetovú stránku a zviditeľnila som ich. Po mesiaci, presne na Jerryho dvadsiate narodeniny mali prvý koncert. Takže síce som mala tanečnú skupinu a v nej kopu potencionálnych kamarátok, nikdy nechápali moju oddanosť týmto štyrom chalanom a po druhé, každá jedna si vybrala jedného z nich a potom sa hádali a žiadali odo mňa, aby som ich zoznámila. Platilo to len na Koriho a Teda, ktorí sú inak sexuálne hoveda, ale to zistíš aj sama. Vlastne... teoreticky som myslela, nie prakticky. Vyspali sa a nechali celú moju tanečnú dievčenskú skupinu. Výsledkom bolo, že sme s babami, ako tanečná skupina, rozišli.“
„Takže toto je príbeh čo sa týka tvojich kamarátok,“ sadla som si do tureckého sedu, „ale teraz chcem počuť čo ty a Jerry.“
Usmiala sa: „ja a Jerry? To je tiež dlhý príbeh.“
„Také mám najradšej. Hovor a preháňaj.“
Veľmi ma bavilo počúvať šťastné a zaľúbené zážitky ostatných. Dôvod? Sama som nijaké nemala.
Niky pred troma rokmi:
Boli sme všetci na dome Jerryho rodičov a oslavovali jeho dvadsiate narodeniny. Taktiež to bol deň, kedy mali chalani prvý koncert v neďalekom bare. Boli vo vytržení, pili a ja s nimi. Tancovala som valčík v strede obývačky s Korim a smiali sme sa ako diví.
„Musím sa ísť prevetrať,“ zastavila som, vzala zo stola svoj redbull a vyšla na terasu. Všade bola dokonalá tma a postupne som prešla do veľkej záhrady a záhradného altánku. Obdivovala som dokonalé ticho a pri drevenom stole som si všimla sedieť nejakú postavu.
„Páčil sa ti koncert?“ pýtal sa ma Jerry a zahasil cigaretu.
„Áno. Veď som vám robila reklamu. A tebe sa páčili narodeniny?“ oplatila som mu otázku.
„Páčili. Ďakujem ti za to, že si nám pomohla sa presadiť,“ kývol, aby som šla k nemu.
Poslúchla som ho: „mám vás všetkých rada. Nat, Ted a Kori sú moji bratia.“
„A ja som čo?“ chytil ma za slovíčka.
„Ty si ma vždy kritizoval,“ zastavila som rovno pred ním a stiahol ma k nemu na drevenú lavičku.
„Ty si ma vždy balila,“ usmieval sa mi do očí.
„A to ti vadilo?“ nadvihla som obočie.
Nahol sa a jemne ma pobozkal: „nie. Trošku ma len šokovalo, že na mňa tvoje balenie zabralo.“
„Mňa šokovalo, že až teraz,“ oplatila som mu bozk a plechovku hodila za nás.
Dopracovali sme sa až do štádia, že som na ňom (sediacom na lavičke v altánku) sedela obkročmo a dotýkali sme sa jeden druhého počas neustáleho bozkávania.
„Niky?“ rozniesol sa po záhrade Natov hlas.
„Do riti,“ pošepkala som, rýchlo sa z Jerryho postavila a nenapadlo ma nič lepšie ako Jerryho postrčiť za lavičku do tmy. Spadol na zem s hrozným buchnutím.
„Tu si,“ objavil sa z tmy Nat.
„Ahoj,“ nervózne som sa narovnala, „čo ty tu?“
„Bál som sa kde si šla. Čo tu tak sama robíš?“
„Vieš,“ usmiala som sa ako pravá herečka, „potrebovala som sa nadýchať vzduchu.“
„Poď dnu, začína byť chladno.“
Prikývla som, Nat ma chytil okolo ramien a vybrali sme sa späť do domu.
Jerry sa vrátil o tri minúty a na to, že skončil na dlážke altánku mal podozrivo dobrú náladu.
„Kde si bol,“ spovedal ho Kori.
„Len si niečo vyjasniť,“ pozrel cez miestnosť na mňa.
„A prišiel si na niečo?“ prekrížila som si ruky.
„Áno. Že niektoré pády môžu stáť za to.“
Nena:
„Ty si ho vtedy dlhšie balila?“ vyvalila som oči na Niky.
„Priznávam... od štrnástich som na neho mala zálusk,“ usmievala sa ako slniečko.
„Ste pre seba proste stvorení,“ vyjadrila som názor.
„Škoda, že to takto nevidia aj naši. Chcela by som s Jerrym bývať. Ale teraz zmeňme tému a vysvetli mi, kto je ten muž, ktorý sa okolo teba motá.“
„Čo?“ nechápala som, „kto?“
„Ten s ktorým si šla na zápis a ktorý ti nepomohol s kuframi,“ vysvetlila polopate.
„Aha,“ povzdychla som si, „Leonard. Syn dekana Právnickej fakulty.“
„Aha. Máte niečo spolu?“
„Okrem školy, rovnakých pomerov a požehnania rodičov nie.“
„Požehnania rodičov?“ vybuchla smiechom, „ale ty na nich sereš, však? Si stvorená pre Nata.“
Postavila som sa z postele a pokračovala v upratovaní: „s Natom je to príliš zložité. Odmietol ma.“
Na pár sekúnd sa odmlčala a potom nadýchla: „ale sľúb mi, že ak by na to došlo, Nata neodmietneš a budeš sa riadiť srdcom.“
„Dobre,“ vyberala som zápisníky a neprikladala jej slovám vážnosť, „ako chceš.“
„Nen,“ prišla ku mne a chytila mi ruku, „máš tu modrinu.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár