„Nen,“ objal ma a držal.
Jeho objatie som vnímala úplne inak ako Leove. Nat si nič nedokazoval. Dodával mi oporu, pokoj, pochopenie. Vnímala som jeho krásnu dokonalosť a rástli vo mne emócie, ktoré pri Leovi absolútne chýbali. Leo si dokazoval dominanciu.
„Nechcem o teba prísť. Nechcem prísť o Niky, Teda, Koriho, Jerryho. Iba pri vás nehrám divadlo, som sama sebou a nemusím sa kontrolovať. Chcem byť len s vami,“ vylievala som si srdce.
„Si úžasné dievča,“ pobozkal ma na čelo a hladil po tvári, „Nen, mala si pravdu. Namiesto žiarlivosti som mal urobiť niečo iné.“
„Ty si vážne žiarlil?“
„Ak mi teraz povieš, že ste sa s Leom dali dokopy, tak prestanem. Ale ak nedali... chcem o teba zabojovať. Nie ako kamarátku, lebo ja som ťa tak v skutočnosti nikdy nebral. A všetko mi je ľúto.“
„Preto si sa vyšvihol do tohto outfitu?“ spýtala som sa s pobavením v hlase.
Prikývol, chytil mi ruku a zatočil ma: „pretože toto bude lepšie ako balet na ktorom si bola.“
„Myslíš, že sa ti to podarí?“ usmievala som sa na neho. Chytil mi ruky do postavenia a začal so mnou tancovať z boku na bok na pomalý slaďak. Opatrne som si oprela hlavu o jeho hruď a užívala si ten neopísateľný pocit radosti.
„Vieš čo?“ šepkala som, „už teraz je to lepšie ako ten predchádzajúci balet.“
Jemne mi zdvihol pohľad na neho a usmieval sa tým najkrajším úsmevom pod slnkom. V očiach mu svietila radosť, no nie taká ako Leovi. Nie škodoradostná. Skôr milujúca, naplňujúca, čistá. Rukou zašiel do mojich vlasov a bozkával ma. Jemne, nežne, odovzdane.
Prestala som: „prosím, ostaň dnes so mnou.“
„Môžem ak chceš.“
Sadla som si na kraj postele a ukázala mu, aby prišiel ku mne. Chytila som ho za kravatu a pritiahla k sebe. Bozkávali sme sa a pomaly som mu ju dala dole. Rozopol mi šaty a ja jemu opasok na nohaviciach.
Postupne sme sa vyzliekali, hľadeli si navzájom do očí, dotýkali sa jeden druhého, bozkávali. Potrebovala som ho, milovala, túžila po ňom. A on mi to s láskou oplácal.
Rozplývala som sa pod jeho perami, zastonala a vedela, že je pre mňa všetkým. S prepletenými prstami sme sa spojení hýbali do rytmu a bola som len jeho rovnako, ako on môj. Patrili sme jeden druhému a bez strachu som robila čo som chcela. Po štyridsiatich minútach ležal na chrbte, ja na ňom a počúvala som jeho zrýchlené bitie srdca.
„Nejako ťa to zmohlo,“ usmievala som sa.
„Aj teba,“ hladil ma po ramene, „chcel som sa spýtať, či so mnou budeš chodiť.“
Posadila som sa a vykoľajene na neho hľadela: „to sa ma vážne pýtaš po sexe? Nemyslíš, že toto sme už dávno doriešili?“
„Ja len, aby nám to bolo obom jasné.“
Postavila som sa a zišla z postele.
„Nen,“ zadržal ma rukou, „hneváš sa?“
„Ty si si vážne myslel, že sa s tebou vyspím a pri tom spolu nechodíme?“
Pokrútil hlavou a stiahol ma za pás k sebe na posteľ. Tvrdohlavo som ležala a začal ma bozkávať: „nie, nemyslel. Len som ťa nechcel ukrátiť o tú krásnu otázku a mňa o tu krásnu odpoveď.“
Moje urazenie dokázal otočiť na tú najdokonalejšiu vetu na svete.
„Si neskutočný, vieš o tom? A to nemyslím len milovanie.“
Usmial sa a bozkal ma na krku: „to kvôli tebe. Chcem ti dať to najlepšie.“
„Aj ja tebe.“
Celý zvyšok noci sme ležali v objatí, spali a nikdy som sa necítila šťastnejšia. Zaplavil ma pocit šťastia a pohody. Mala som všetko po čom som túžila.
„Nen?“ budil ma Nat.
Odtiahla som sa a otvorila oči: „áno?“
„Vibruje ti mobil,“ usmial sa na mňa.
„Čo? Koľko je hodín?“ vyskočila som z postele a vzala mobil zo stola, „desať?! O nie.“
„Zaspala si?“ spýtal sa Nat.
„Áno,“ vykukla som z okna, „naši ma už čakajú dole.“
„Zvládneš s nimi tri dni?“
„Inú možnosť nemám,“ hádzala som nutné veci do kufra.
„Budeme si volať a písať,“ posadil sa a obliekal sa do čiernych riflí a čierneho trička.
„Ty si si priniesol veci na prezlečenie?“ všimla som si s úškrnom.
Košeľu, nohavice a kravatu si poskladal a odložil do väčšej tašky cez rameno: „milujem ťa, ale takéto oblečenie nie je nič pre mňa,“ odpovedal s rovnakým úškrnom a potom sa zarazil. Rovnako ako ja sa prestal baliť.
Vyrovnala som sa: „miluješ?“
„Áno, milujem.“
Nechala som veci vecami a ovládli ma emócie. Skočila som na neho a bozkala. Držal ma na bokoch, oprel o stenu a zrazu mi nevadilo, že sme sa zdržali pol hodiny. Vibrujúci mobil som ignorovala.
Nat:
Po dôkladnej rozlúčke s Nen som zišiel pred intrak a prechádzal chodníkom. Prezeral som si iPod, našiel kľúče od auta a periférne si všimol pohľady jedného staršieho páru stojaceho pred svojim BMW. Neninu mamu som hneď spoznal z hovoru cez skype, kedy nevedela, že sa cez kameru pozerám ako sa Nena prezlieka. Niečo si povedali a odvrátili odo mňa pohľad. Nedalo mi to a prestal som sa venovať iPodu.
„Prepáčte, ale máte problém?“ nevydržal som.
„My? Nie,“ usmial sa arogantne Nenin otec.
„Niečo ste komentovali. Môj výzor?“
„Áno,“ pravdivo odpovedala jej mama, „uvažovali sme kde spravili tvoji rodičia chybu a kde máš priateľa,“ nadvihla obočie.
Typické predsudky. Len som sa nad tým zasmial a hľadel jej sebavedomo do očí: „kedy sme si my dvaja potykali?“
Stála zarazene a do toho k nám prišla Nena. Videl som na nej vystrašený výraz no nedal som najavo, žeby sme sa poznali.
„Ja si budem tykať komu chcem,“ pokračovala jej mama.
„Potom nie som ja ten, koho zle vychovali,“ žmurkol som drzo na jej mamu, „a okrem iného moja priateľka Nena by vám mohla rozprávať o tom, aký mám zázračný penis.“
Nena pozrela do zeme a zadržiavala v sebe smiech.
Nenin otec pokrútil hlavou: „Mária, zlatko, poďme radšej.“
Odišli a ja som s neskutočne dobrou náladou nasadol do auta. Naštartoval som a prišla mi správa cez Viber. Otvoril som ju a napísala mi Nena- Tvoja priateľka Nena sa už teraz nevie dočkať, kedy skontroluje, či tvoj zázračný penis nestratí za tri dni svoje magické schopnosti.
Dostal som záchvat smiechu a odpísal- Tvoj priateľ Nat ti sľubuje, že nestratí. Tie schopnosti mu dodáva tvoj sexapiel. Milujem ťa.
Nena- Ďakujem za kompliment a aj ja teba, láska.
Cesta domov mi trvala pár minút, kedy som odomkol dvere a vošiel do bytu. Vyzul som sa a tašku hodil do kúpeľne. Uvedomil som si, že som hladný, tak som zamieril do kuchyne. Tam pri stole sedeli Niky s Jerrym a jedli praženicu. Prestali sa rozprávať a pohľadom si ma premerali.
„Ahojte,“ vytiahol som žemľu a z chladničky jogurt.
„Ahoj,“ odzdravili a neprestali s pozorovaním.
„Čo je?“ otočil som sa na nich od linky a jedol.
Niky sa na tvári rozžiaril úsmev a natiahla ruku smerom k Jerrymu. Ten zanadával, vytiahol peňaženku a podal jej dvacku. Odložila si ju do vrecka a niečo písala na mobile. O pol minúty sa opäť otvorili vchodové dvere a pribehli k nám Kori a Ted. Hľadeli na mňa.
„To si nemohol jeden deň počkať?“ kriticky mi povedal Kori a s Tedom dali Niky tiež po dvacke.
„Bolo mi cťou s vami obchodovať, páni,“ usmievala sa Niky.
„Ja za to nemôžem,“ dojedol som jogurt, „nemali ste sa staviť na úkor môjho sexuálneho života.“
„Normálny chalan babu hneď pretiahne. Nie po hádke,“ vysvetlil Kori a potom sa zamyslel, „vlastne ja pretiahnem pred hádkou aj po hádke takže.... áno, pripúšťam, že to bola zlá stávka.“
„Prestaňte,“ utíšila nás Niky, „teraz chcem od Nata počuť čo sa dialo. Takže bola na balet s Leom a ďalej?“
„Ja to tu nebudem opisovať,“ protestoval som, „to je medzi mnou a Nenou.“
„Nena bola na balet s Leom a potom skončila aj tak v posteli s tebou?“ spýtal sa Ted s otvorenými ústami.
„Síce to takto znie hrozne, no áno,“ prikývol som a ukázal dva prsty.
„Dva krát?!“ vyvalil na mňa oči Kori, „niekto sa nám tu konečne zobudil.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
veronca17
7. 3.marca 2015 11:54
Skveleee !! bude pokracovanie?
Napíš svoj komentár