„Poď tu,“ ukázal náruč.
Pritúlila som sa k nemu, zatvorila oči a vnímala len tie prekrásne pocity. Jerry mi dal bozk na čelo, hladil ma po nahom chrbte a zrazu nám to ticho neprišlo vôbec zlé. Rozumeli sme si vo všetkom aj bez slov.
Nena:
Našťastie konečne skončili tri dni plné pretvárky, falošných úsmevov a Leovho tlačenia sa do riti mojim rodičom. Veľa krát som si hrýzla do jazyka, no nič to nezmenilo na tom, že som v ich ponímaní s Leom chodila.
Stála som pred obchodom Nata a Koriho uprostred podvečera a odhodlávala sa k niečomu, čo som nechcela za žiadnych okolností. Musela som byť k Natovi úprimná, hoci mi to trhalo srdce. Cez výklad som ho videla ako zrovnáva gitary a vykladá nové. Prišiel mi dokonalý a vyšla mi slza. Tri krát som sa nadýchla, vydýchla a vošla. Obzrel sa a hneď sa rozžiaril ako žiarovka, ktorú rozsvietite.
„Láska,“ položil cenovky a silno ma objal, „tak veľmi si mi chýbala.“
„Aj ty mne,“ priznala som, „musím ti niečo povedať.“
„Deje sa niečo?“ pochopil, odtiahol sa a nežne ma pohladil po tvári.
„Vieš... rodičia...“
„Znovu? Celá sa chveješ, čo ti spravili?“
„To čo vždy, nechcem to riešiť. Chcem ti niečo povedať, ale ešte predtým mi povedz ako si sa mal za tie tri dni.“
Natiahol ku mne ruku a prechádzal mi ňou po líci. Tak jemne, s láskou, ohľaduplne. Chytila som mu voľnú a dala na ňu bozk.
„Vážne to chceš vedieť?“ uisťoval sa.
„Áno. Kým sa odhodlám niečo ti oznámiť, tak hovor.“
Usmial sa na mňa: „dobre. Ale musíš chvíľku počkať.“
„Nerozumiem,“ povedala som zmetene.
Postavil sa a z pultu pri pokladni vzal akustickú gitaru.
„Počkaj... ty chceš hrať?“
„Chýbala si mi, takže som za tie tri dni napísal pieseň.“
Chytila som si ústa a srdce sa mi zastavila: „p...prosím?“
Bez slova vzal stoličku, položil ju do stredu predajne a ukázal mi, aby som sa posadila. Sadla som si a on sa so stále rovnakým úsmevom usadil na stoličku oproti mne.
Pre efekt si pripravil hlas a začal hrať. Potom spievať. Hľadel mi rovno do očí, neuhol a vo mne sa emocionálne miešalo celé vnútro.
(pozn. originál Black veil brides- the morticians´s daughter » www.karaoketexty.sk/texty-piesni/bl... )
Pri vete- I love you more than I can ever scream som sa neudržala a začali mi po lícach tiecť slzy. Utierala som si ich a v tom momente som sa do neho zamilovávala stále viac a viac.
Uvedomila som si, že je práve on je ten o koho by som mala bojovať. Preto som zmenila názor a namiesto rozchodu povedala niečo iné.
„Prosím, už nikdy viac nebuďme od seba tri dni.“
Odložil gitaru, čupol si predo mňa a začali sme sa bozkávať.
„Prepáč,“ prestal so smiechom, „niečo si mi chcela povedať.“
Pustila som ho a pokrútila hlavou: „len to, že ťa milujem a nevzdám sa ťa napriek tomu, že by ťa moji rodičia nikdy neschválili.“
Objal ma a hladil po chrbte: „toto je pre mňa viac ako pre tebe moja pieseň.“
Znovu som ho začala bozkávať a bola si stopercentne istá, že rozchod nebude.
Takto prešli dva mesiace, študovala som dve školy (o VŠMU samozrejme Leo a rodičia nevedeli), úspešne absolvovala zápočty a s Natom sme sa stretávali stále viac a viac, chodievali s partiou do Rocky baru a na ich koncerty, prespávala som u Nata a necítila sa nikdy šťastnejšia. Čo sa týkalo mňa a Lea tak som sa mu okato vyhýbala, ignorovala jeho pozvania a ticho tolerovala, že si naši a škola myslia, že sme pár. Na druhej strane sa mi dvojitý život veľmi páčil.
„Som rád, že si sa konečne odhodlala,“ zabával sa na mne Nat. Stáli sme v jeho a Jerryho kúpeľni a pred nami bola kopa špinavého pradla.
„Sľúbil si mi, že ma naučíš prať. Už ma nebaví nosiť oblečenie do čistiarne. Po druhé som dnes mala zápočet z dejín práva a som nervózna z výsledku,“ priznala som s povzdychom.
„Vždy máš A tak sa upokoj,“ začal triediť veci na kopy podľa farieb.
„Teraz možno nie,“ prekrížila som si ruky.
„“Samozrejme“ pani bifľa.“
„Prestaň sa na mne zabávať,“ vzala som ružové nohavičky a hodila ho do neho.
Pohotovo ich chytil a obzrel si ich: „zaujímavé. Tá čipka ma predvčerom vážne rajcovala.“
„Nat!“ upozornila som ho, no vnútri bola pobavená.
„Máš pravdu. Keď som ti ich dal dole, tak sa diali krajšie veci ako čipka.“
Očervenela som: „ešte budeš pokračovať?“
Prikývol. Prebodla som ho pohľadom a začala ho naháňať. Kričali sme na celý byt, doťahovali sa, nechcel mi dať nohavičky, až som ho zastavila na chodbe a oprela o stenu.
„Ešte budeš utekať?“ držala som ho.
Usmial sa: „pustíš ma.“
„Nepočítaj s tým,“ hrala som sa na tvrdú.
Začal ma bozkávať čo som nečakala a po pár sekundách ho pustila. Bozky som mu opätovala, ruky mu skĺzli na moje boky a pranie bolo odrazu druhoradé. Myšlienka, že som len jeho a on len môj bola niečo, čo mi vždy privodilo pocit bezpečia. Pocit lásky a dôležitosti. Preto som milovala okamihy, keď sa ma dotýkal tak ako teraz, keď skúmal každý kúsok môjho tela, ja jeho a s dôverou sa odovzdávali jeden druhému.
„Pranie necháme na zajtra?“ spýtala som sa s úsmevom, keď sa mi po všetkom, ležiac na jeho posteli, hral s rukou.
„Môžeme. Je to tvoje oblečenie.“
„Lenže ja už nemám nijaké čisté veci,“ nadvihla som obočie.
Vybuchol smiechom: „pokiaľ ide o mňa, tak nemusíš byť oblečená.“
„Aha,“ posadila som sa a hľadela na neho zvrchu, „ani v škole nemusím byť oblečená?“
Podozrievavo si ma premeral pohľadom: „teraz trošku odbočím od témy, ale na niečo som si spomenul.“
„Na čo také?“
„Prečo som ti vymyslel prezývku Nena.“
„To by zaujímalo aj mňa. S Máriou Elenou to nemá nič,“ konštatovala som.
„Vzniklo to ako spojenie dvoch slov, ktoré mi napadli, keď som ťa videl plakať pred VŠMU.“
„Akých?“ vyzvedala som nedočkavo.
„Neskutočne nádherná.“
Onemela som a skoro odpadla. Rozochvel sa mi žalúdok, spľasli pľúca, rozľútostila som sa, nahla k nemu a nežne ho bozkávala.
„Si to najlepšie čo ma kedy postretlo. Prisahám, že sa ma nezbavíš,“ prisahala som mu odovzdane do očí.
„Ty si to najlepšie pre mňa,“ vzal si ma do náručia.
Len sme ticho ležali, keď ma napadla jedna vec: „miláčik, keď som sa ti páčila od prvého dňa, prečo si sa bránil vzťahu?“
Cítila som ako zmeravel, stuhol a prudko sa posadil: „nie je to jedno?“
Zmetene som ho pozorovala, ako si oblieka trenky: „len mi to nejde do hlavy,“ dodala som.
„Musím človeku najskôr dôverovať. Potreboval som čas. To je všetko,“ postavil sa, „ideme prať?“
Stihla som len otvoriť ústa, že sa budem ďalej vypytovať, no prerušil ma tablet. Píplo mi oznámenie o novom maily.
Vytiahol mi tablet z kabelky a podal: „asi ti prišli výsledky zo zápočtu.“
„Ďakujem,“ vzala som si ho a Nat sa ako mávnutím čarovného prútika uvoľnil. Prisadol si ku mne na posteľ a dal mi s úsmevom pusu na líce.
„Otvor to a uvidíš, že si dosiahla 100%,“ predpovedal.
„Bojím sa,“ držala som tablet a triasli sa mi ruky.
„Neboj sa. Ak bude A, čo určite bude, tak ti budem dva mesiace prať.“
„Fíha,“ usmiala som sa, „lákavá ponuka.“
„Už to otvor.“
Nakoniec som sa odhodlala a otvorila mail. Našla som svoje študijné číslo a vedľa neho...
„Päť...,“ pošepkala som šokovane.
„Piata v poradí?“ spýtal sa nadšene, „si úžasná, zlatko.“
Odložila som tablet a vyšli mi slzy. Pokrútila som hlavou: „päť percent úspešnosti.“
„Čo?“ vzal tablet a pozrel sa, „to je nejaký omyl.“
„Na zápočte som napísala celých päť strán. Odchádzala som posledná, v knižnici som trávila celé dni... kde som spravila chybu?“
„Musel sa pomýliť. Zajtra pôjdeš za ním a spýtaš sa ho prečo máš len 5%.“
Nedokázala som to pochopiť. Neúspech sa ma veľmi dotkol, keď sa mi rozvibroval mobil. Volal mi Leo.
„Čo je?!“ zdvihla som podráždene.
„Ahoj,“ pozdravil pobavene, „podľa tvojej nálady tipujem, že si videla výsledky.“
„Chceš sa pochváliť svojim výsledkom?“
„Nie, ja som sa chcel spýtať, ako zvládaš svojich 5 %.“
Stratila som reč a zasekla sa: „čo? Ako vieš, že tých 5 % v zozname na spoločnom maily celej triedy je mojich?“
Rozosmial sa: „nie je náhodou tvoje osobné, študijné číslo 45762?“
Skoro som odpadla: „o... odkiaľ vieš, aké mám osobné číslo?“
„O tebe viem viac vecí ako tušíš. A ver, že tých 5 % je správnych. Ak vieš čo tým myslím.“
Zložila som a nervózne si hrýzla do pery. Pozrela som na Nata.
„Ma v tom prsty?“ pýtal sa ma.
„Možno.“
„Ako dlho to budeš tomu ch*jovi tolerovať?“ vybuchol.
„Nat...“
„Čo je? Keby si sa videla, ako si zbledla, keď ste spolu volali. Nemáš s ním nič, ignoruješ ho a preto sa ti musí pomstiť?“
Nevedel, že s Leom teoreticky chodím. Nevedel o fyzickom a psychickom týraní. Poznal len pár okrajových príbehov a nechcela som, aby niekedy zistil pravdu.
„Ja si to vyriešim. Prosím, nechaj to tak,“ zahovárala som.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár