„Láska, ja to vyriešim,“ opakovala som.
Samozrejme, že z prania nič nebolo, obliekla som sa, obula a šla za Leom. Neskutočne ma vytočil a chcela som mu to vytmaviť. Otvoril mi s nechutným úsmevom a pustil ma ďalej.
„Vitaj miláčik,“ zatvoril za mnou.
„Prestaň,“ otočila som sa na neho, „si dement, vieš to?“
„Ale nevrav,“ prekrížil si ruky na hrudi, „nadávaš svojmu priateľovi?“
„Pozri... po tom, ako tu boli moji rodičia, tak ťa rešpektujem, neurážam ťa, nevyvraciam reči, že sme pár a počúvam ťa čo sa týka školy.“
„No vyhýbaš sa mi a pokiaľ sme sami tak ma ignoruješ. To sa mi nepáči.“
„Ja ťa nemilujem,“ povedala som mu rovno do očí.
Zdvihol ruku a prešiel mi ňou po tvári: „zlatko, to nie je problém.“
Dala som mu ju preč: „ty si zariadil, aby som neprešla cez zápočet! Taký podraz som nečakala. Odvolám sa a budem sa sťažovať!“
Usmial sa: „vážne? Komu? Dekanovi, ktorý je môj otec?“
Došlo mi, aká som naivná a z tohto sa zrejme sama nedostanem. Sklapol mi hrebienok. Sklopila som pohľad.
„Neviem čo ti na to povedať.“
„Pozri... ak sa polepšíš, nebudem mať dôvod ti robiť naprieky. Rozumieš?“ vysvetlil.
„Aha... príde ti normálne ma psychicky a fyzicky týrať a ešte teraz aj vydierať?“
„Ty ma k tomu nútiš. Byť na mne, mali by sme prekrásny vzťah.“
„Takže ja som na vine?“ neverila som jeho trúfalosti.
Prikývol a začal ma bozkávať. Chcela som sa odtiahnuť, no spomenula som si na tých 5 %. Chvíľku som ho nechala a až potom sa odtiahla.
„Budem poslušná, no viac ako toto odo mňa nečakaj.“
Otočil sa, niečo vzal zo stolíka a podal mi papier.
„Toto sú tri otázky, ktoré dostaneš na opravnom termíne. Čo sa týka toho, čo mi dovolíš, tak ver, že onedlho mi dobrovoľne vlezieš do postele.“
„Myslíš?“ pozrela som na papier, „aby som sa s tebou dobrovoľne vyspala, tak by som musela stratiť morálne hodnoty a chrbtovú kosť ako ty,“ odložila som papier do kabelky a kráčala k dverám.
„Mária? Morálne zásady a chrbtovú kosť majú iba chudáci a práve kvôli tomu to nikdy nikde nedotiahnu. Skús nad tým porozmýšľať.“
Ešte som sa na neho poslednýkrát pozrela, napadlo mi aký je hajzel a odišla som.
O dva týždne:
Sedela som v knižnici a okolo seba mala štyri knihy z práva. Učila som sa na opravný zápočet, ktorý mal byť zajtra a zo všetkého mi šibalo. Cez deň som riešila právo, po večeroch práce pre VŠMU.
NAT-HAN: Miláčik, musíš si oddýchnuť. Nutne- napísal mi Nat cez FB. Pred sebou som mala notebook.
NENA: Som rada, že sa s tebou stíham vidieť aspoň hodinu denne a cez koncerty.
NAT- HAN: Nie! Dnes ideš vonku. Musíš sa odreagovať. Tých 5% si mala len kvôli Leovi. Všetky knihy poznáš naspamäť.
NENA: To nie je také jednoduché.
„Ahoj Mária, môžem?“ zrazu ma vyrušila spolužiačka Veronika. Prikývla som a prisadla si.
„O čo ide?“ zaujímala som sa.
„Robím seminárku a zblbol mi notebook. Nemôžeš mi na chvíľku požičať svoj? Len si hodín z mailu prácu na USB.“
Usmiala som sa. Bola to spolužiačka s ktorou som vždy riešila práce na právo a navzájom sme si pomáhali a radili. Totiž všemožne som sa snažila vyhnúť Leovej pomoci.
Mala blond dlhé vlasy, modré oči a podľa mňa až prehnane štíhlu postavu. Nebola z bohatej rodiny, no žila si nad pomery. Nikdy som nepýtala odkiaľ má toľko peňazí, pretože som tušila nie príliš lichotivú odpoveď.
„Samozrejme. Musím sa aj tak učiť,“ podala som jej ho a ďalej si dookola čítala už dobre známe vety.
Ako som predpokladala, z učenia celučičký deň nič nebolo. O siedmej sme sa s Natom a ostatnými vybrali do Rockybaru a užili sme si to ako zakaždým. Bozkávala som sa s Natom, vymieňali si pohľady, dotyky, zaskákali sme si, vnímali rockovú hudbu a večer zaspala v jeho posteli v jeho krásne teplom náručí.
Na druhý deň mi pripravil raňajky, povzbudzoval ma pred opravným zápočtom a dokonca ma naň aj odviezol. Pobozkala som ho na rozlúčku a dokonale vyobliekaná utekala do učebne. Tam ma už čakal profesor a v hrdle mi narástla hrča. Ovládla ma panika a nevedela som čo skôr.
„Dúfam, že ste sa pripravila,“ spýtal sa profesor na odľahčenie.
„Áno. Prosím, môžeme začať? Aby som to mala za sebou.“
„Posaďte sa.“
Sadla som si, vytiahla pero a snažila sa ovládať. Podišiel ku mne, podal mi papier a napísala som si meno.
„Môžete začať,“ vyzval ma, „máte na to pol hodiny.“
Pohľadom som prešla na otázky a skoro omdlela. Boli to presne tie tri, ktoré mi dal Leo. Pozrela som na profesora a doslova ma šokoval. Vzal si pohár s kávou a odišiel z učebne. Strávila som prvotné prekvapenia a začala z hlavy písať. Profesor sa neunúval prísť celú pol hodinu, vrátil sa až po uplynutí a s úsmevom si vzal odo mňa tri zapísané listy. Vytiahol červené pero, bez čítania napísal na vrch 98%, A do krúžku, rozlúčil sa a odišiel. Sedela som na stoličke ako päť peňazí a moje prekvapenie a pohoršenie zároveň sa vrátilo. Po piatich minútach som sa postavila a zamierila na internát. Vytiahla som mobil a vytočila Nata.
„Ahoj láska,“ zdvihol, „tak ako? Natrela si im to, však?“
„Ahoj, mám A,“ priznala som.
„No vidíš!“ povedal nadšene, „ani Leo ťa nemôže zničiť. Som na teba hrdý.“
Nechcela som priznať úplnú pravdu. Bolo mi z toho všetkého na zvracanie.
„Ďakujem,“ usmiala som sa, „kedy sa dnes uvidíme? Ubíja ma, že sme spolu tak málo.“
„Mám školu a potom pracujem. No môžeš prísť do obchodu a potom niečo podnikneme. Kino? Pozývam.“
„Znie to úžasne. No ak ma chceš bozkávať a dostať do postele, nepotrebuješ na to kino,“ žartovala som.
„Chcem ťa ľúbiť a aby si ty ľúbila mňa. V tomto nejde len o bozky a sex.“
Odmlčala som sa a znova ma vedel fascinovať svojou povahou a dobrotou.
„Láska, už sa stalo. Dávno.“
Leo:
Pripravoval som sa vyraziť vonku, keď ma prerušil zvonček od dverí. Nikoho som nečakal, tak som odložil parfum, vyšiel z kúpeľne a otvoril dvere.
„Ty?“ hľadel som na Veroniku, spolužiačku.
„Ja,“ prikývla s úsmevom, „potrebujem s tebou hovoriť.“
„Lenže ja odchádzam,“ odbil som ju.
Oprela sa o zárubňu: „je škoda, že opovrhuješ facebookom. Dozvieš sa tam veci, ktoré nikde inde nenájdeš.“
„Vyklop o čo ide a choď preč. Ponáhľam sa.“
„Tak dobre. Však, že s Máriou nemáte najlepší vzťah? Má pred tebou zaheslovaný notebook?“ vyhadzovala mi pravdu do očí.
„Nemám na teba náladu.“
„To je škoda,“ z tašky vytiahla papiere a ukázala mi ich, „mohlo by ťa zaujímať, že spáva s istým Nathanom. Nevieš si ju skrotiť?“
Len som tam stál a po pár úvahách odstúpil: „poď dnu.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár