Chcem len žiť svoj život 24.

Nena:
Nastal Mikuláš a ja som ako vždy trávila podvečer v knižnici. Tento krát som si dala pauzu od práva a venovala sa scenaristike. Písala som prácu, keď mi pípla správa cez Viber. Pozrela som kto mi píše a samozrejme, že to bol Nat.
Nat- Utekaj sa prezliecť a o hodinu po teba prídem.
Zaklapla som rýchlo notebook, odložila ho do tašky a utekala ozlomkrky na internát. Keďže to bola takáto nečakaná akcia, tak som si bola istá, že ide o niečo dôležité. Otvorila som dvere a v kúpeľni sa akurát pripravovala Niky.
„Ahoj moja, písal ti Nat?“ žehlila si vlasy.
„Áno,“ otvorila som skriňu a hľadala vhodné oblečenie.
„Vieš čo je divné?“ prišla ku mne, „nehovorili nám, že dnes ideme do Rocky baru.“
„Netuším. Nat nie je typ, ktorý je takýto spontánny. Niečo sa deje.“
„Nestraš,“ karhala ma a usmiala sa, „ale aspoň sa uvidím s Jerrym,“ priznala a tanečným krokom sa vracala do kúpeľne.
Musela som sa nad ňou smiať. Bola mi ako sestra, zbožňovala som ju a jej povaha bola úžasná. Nikdy sa nehnevala, nikdy nekričala, vždy vtipkovala, tancovala a mala skvelý pohľad na život. Pod jej vplyvom a pod vplyvom Nata s chalanmi som sa menila. K lepšiemu. Veď som s nimi trávila každučkú voľnú chvíľu už štvrtý mesiac.
Vystrojili sme sa rockovo, Niky vyrazila skôr, lebo Jerry pracoval a Nat mi prezvonil na mobil presne po hodine. Zbehla som pred internát a nasadla do auta. Privítali sme sa širokými úsmevmi a automaticky sa začali bozkávať.
Po patričnom zvítaní naštartoval a mohli sme vyraziť. Cesta nám trvala pár minút keď zaparkoval a spoločne ruka v ruke sme kráčali do baru.
„Ahojte hrdličky,“ pozdravil nás Tobias pri vchode.
„Ahoj,“ odzdravili sme a zvítali sa postupne pozdravom, ktorý ma naučil Nat.
„Ako sa dnes máš?“ prihováral sa mu Nat.
„Nič moc. Dve najkrajšie baby sú zadané,“ povedal skleslo Tobias.
„Ak myslíš moju priateľku, tak si nechaj zájsť chuť. Toto,“ chytil ma zozadu za prsia, „je súkromný majetok.“
„To máš pravdu,“ súhlasila som so smiechom, otočila sa na Nata a bozkávala ho. Popri tom ma držal za zadok.
„Mohli by ste pokračovať?“ pýtal sa Tobias, „aby som mal predstavy na večer.“
Odtiahla som sa, chytila Nata za ruku a vošli sme do baru.
Samozrejme, že bol preplnený, hrala ohlušujúca hudba a mierili sme k baru. Tam sedela Niky a pracujúci Jerry nalieval zákazníkom.
„Dnes si toho veľa neužiješ,“ skonštatovala som pri Niky.
„Neva. Stačí mi aj toto,“ žiarila a popíjala drink.
Pozrela som na Nata: „láska, aj ja vyzerám tak drbnuto, keď na teba zízam?“
Usmial sa a dal mi vlasy za ucho: „úprimne? Áno.“
„Hej!“ buchla som ho do ramena, „mal si povedať, že nie.“
„Ale netvrdím, že ten drbnutý pohľad nie je najsexy na svete,“ žmurkol na mňa a bozkával ma na tvár.
Hneď som zabudla na všetko okolo a postupne sa nám pery spojili.
„Ehm...,“ odkašľal si Jerry, ktorý vyšiel spoza barového pultu, „Nat, môžeš na chvíľku?“
Odtiahli sme sa od seba, Nat prikývol a spoločne odišli. Neostávalo mi nič iné, len si sadnúť k Niky, tiež popíjať drink a čakať kým prídu.
„Asi vážne ide len o spontánne pozvanie vonku,“ uvažovala som nahlas.
„Aj ja si myslím,“ prikývla Niky, „zatiaľ sa nič nedeje a nechali nás tu čakať.“
Zrazu z ničoho nič prestala hrať hudba. S Niky sme si vymenili pohľady a zaregistrovali, že sa niečo deje na pódiu. Obidve sme sa na barových stoličkách otočili a hľadeli tým smerom. Ako všetci v bare.
Rozsvietili sa reflektory nad pódiom a objavili sa Jerry a Nat. Nat si sadol na stoličku a pripravil si akustickú gitaru. Jerry stál s mikrofónom čo bolo podozrivé, pretože zásadne odmietal spievať a rozprávať na verejnosti. Preto hral na bicie. Pre velikánsku trému.
„Zdravím všetkých,“ usmial sa, „dúfam, že mi odpustite pár osobnejších minút, no potrebujem niečo vybaviť,“ pozrel našim smerom, „pri bare sedí jedna prekrásna princezná, ktorá ma už vyše troch rokov robí neskutočne šťastným a mám tu česť, že jej to môžem oplácať. Mám tu česť,“ trošku sa mu rozochvel hlas, „že denne počujem z jej úst, ako ma miluje,“ hovoril a Niky len sedela s otvorenými ústami a vyvalenými očami, „milujem ju každým dňom stále viac a viac a preto ju teraz chcem pekne poprosiť, aby prišla ku mne.“
„On sa zbláznil,“ povedala, no nebolo jej to nič platné, lebo sa pri nás objavili Kori s Tedom a jemne ju postavili. Kori jej dal na hlavu korunku a spoločne ju viedli cestičkou medzi ľuďmi k pódiu. Kráčala s nemým, nechápavým výrazom, až sa postavila k Jerrymu a za nimi sa začali premietať ich spoločné fotky. Nastalo hrobové ticho, Jerry ju chytil za ruku a v tom začal Nat hrať na gitare melódiu.
Kelly Family- I cant help myself.

( » www.karaoketexty.cz/texty-pisni/kel... .

Jerry spieval, navzájom si hľadeli do očí, ľudia spievali refrén s ním a Niky sa rozplakala. Utierala si slzy a postrehla som, ako sa chveje.
Na konci si pred ňu kľakol so zaslzenými očami a vytiahol krabičku. Otvoril ju a Niky si chytila ústa.
„Vezmeš si ma a dovolíš mi, aby som ťa robil šťastnou celý zvyšok nášho života?“
Rozvzlykala sa, kľakla si k nemu a silno ho objala. Niečo si hovorili a potom Jerry povedal do mikrofónu.
„Povedala áno!“
Ozval sa hlasný potlesk a musela som sa premáhať, aby som sa tiež nerozplakala. Bolo to krásne a priala som im to.
Nat im gratuloval ešte na pódiu a schádzali dole za hlasného potlesku.
„Tak veľmi vám to prajem,“ objala som Niky, keď sa vrátili k barovému pultu.
„Ja som vážne zasnúbená?“ hovorila mi do ucha.
„Si,“ uistila som ju pobavene.
Zahľadela sa mi do tváre, a prejme až keď som jej to takto otvorene potvrdila, tak si to naplno uvedomila. Otočila sa na Jerryho, oprela ho o barový pult a bozkávala.
Podišla som k Natovi a chytila ho za ruky: „vieš o tom, že si ten najlepší brat na svete?“
„To bude tým, že mám okolo seba tých najlepších ľudí,“ usmial sa a pritiahol si ma do náručia.
„Škoda, že dnes Jerry pracuje. Neužijú si to naplno.“
„Nepracuje,“ priznal.
„Naozaj?“
„Bola to zámienka.“

Nat:
Doprial som čersvozasnúbeným súkromie v našom byte a preto som spal na internáte s Nen. O deviatej ráno som odomkol byt a zatvoril za sebou.
„Dúfam, že môžem vojsť a nebudem svedkom ničoho traumatizujúceho!“ zakričal som na celý byt.
„Pokojne môžeš!“ odkričala mi Niky, „sme v kuchyni!“
Došiel som k nim a videl stôl na ktorom bolo plno jedla.
„Výdatné raňajky?“
„Nie,“ naliala kávu, „toto je pre teba.“
„Čo?“ ostal som zarazený.
„Za tvoju podporu,“ objasnil Jerry.
„Vám preskočilo.“
„Nie,“ postavila sa Niky, chytila ma za ramená a usadila k stolu, „pekne papaj. Včera si bol úžasný a chcem sa ti pekne poďakovať za podporu. Keď som ťa tam videla, ako Jerryho doprevadzaš na gitare, tak som vedela, že súhlasíš a je to tak správne.“
„Chcem pre teba len šťastie. A s Jerrym šťastná si.“
„Presne!“ prikývla, „a preto...to takto povieš aj rodičom.“
Pochopil som: „aha... takže o to ide?“
„Nie sme si istí, že to vezmú tak v pohode ako ty,“ pridal sa k nej Jerry.
„To už moja starosť nie je. Máte moju podporu, pomáham vám, ale rodičom to poviete sami. So mnou nepočítajte,“ vzal som šunku a ohrýzol.
„Vážne?“ vzala mi ju z rúk, „a ty nepočítaj s raňajkami.“
„Si ako malá. Proste im to poviete a ak budú náhodou proti, tak im to bude prd platné, lebo je to vaše rozhodnutie,“ upokojoval som ju.
„Ale aj tak chcem, aby sa tešili tak ako my. Tak ako ty,“ vysvetlila.
„Uvidíš, že budú. Len sa nesmiete báť.“
„Dobre,“ vrátila mi šunku do ruky, „a keď sme pri pravdách... povedal si konečne Nen o vieš čom?“
„Prečo do mňa s tým toľko posledný mesiac hustíš?“ nerozumel som.
„Mala by vedieť o Monike a zvyšku,“ pridal sa na jej stranu Jerry.
„Takže odteraz budete mať obidvaja rovnaké názory?“ hneval som sa.
„Nie,“ pokrútil hlavou, „len si myslím, že úprimnosť je vo vzťahu na mieste.“
„S ňou to nemá nič spoločné.“
„Keď to praskne, tak si spomeň na naše slová,“ ukončila tému a odišla do kúpeľne.

 Vymyslený príbeh

5 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu