Chcem len žiť svoj život 27.

Niky:
Konečne sa mi skončil posledný tanečný tréning pred Vianočnými prázdninami a neskutočne som sa tešila na východ Slovenska a rodičov. Vycupitala som zo školy a zastala s obrovským úsmevom. Na chodníku ma čakal Jerry.
„Zlatko,“ oslovila som ho a zbehla k nemu. Skočila som mu do náruče a zatočil ma.
„Ahoj snúbenica moja.“
„Ahoj snúbenec môj,“ pobozkala som ho na zvítanie.
„Tešíš sa na dnešnú cestu?“ pohladil ma po vlasoch.
„Samozrejme. Už máš pre mňa nakúpené darčeky pod stromček?“ vyzvedala som.
„Myslím, že jeden už máš na ruke.“
„Nie nie,“ protirečila som, „to sa nepočíta. To bolo z lásky.“
„Zaujímavé,“ smial sa a zarazil sa, „počkaj, prišla mi sms,“ začal sa hrabať vo vrecku.
„Kto ti píše?“ odtiahla som sa.
„Kori,“ začítal sa.
Prevrátila som očami: „zas otravuje perverznosťami?“
Pokrútil hlavou a pozrel na mňa: „máme sa obidvaja ponáhľať k nám. Nat je na tom ževraj zle.“
„Čo sa stalo?!“ vytrhla som mu mobil.
„Neviem. Poďme radšej.“
Vrátila som mu ho a utekala k jeho autu. Jerry odomkol, nasadli sme a ponáhľali sa k nim na byt.
Otvorila som a počula Koriho a Tedove dohováranie. Bez vyzutia som sa ponáhľala do Natovej izby.
Keď som ho zbadala, stiahlo mi všetky vnútornosti a zaleskli sa mi oči. Sedel na posteli, držal si kolena, kolísal sa sem a tam, po tvári mal roztečené čierne linky a nariekal.
Pozrela som spýtavo na Koriho. Postavil sa a chytil ma za rameno: „rozišiel sa s Nenou.“
Ostala som šokovaná: „prosím?“
Kori si len povzdychol a bola som absolútne mimo. Toto som nečakala. Prišla som k posteli a čupla si pred Nata.
„Braček,“ oslovila som ho a chytila mu kolená, aby sa prestal kolísať, „pokoj. Som tu. Povieš mi čo sa stalo?“
Zastal a zahľadel sa mi do tváre: „nikdy ma nemilovala.“
„Nehovor blbosti. Dala by za teba život.“
Rozvzlykal sa a zatvoril oči: „chodí s Leom.“
„Neverím. Nena je úžasný človek a miluje ťa. Ide len o nedorozumenie.“
„Nejde,“ opravil ma Kori, „Nena sa priznala.“
„Počkajte,“ zastavil nás Jerry, „toto Nena naozaj urobila?“
Nat prikývol a utrel si oči: „včera sa s ním bozkávala v škole a potom prišla tu, bozkávala mňa a vyspala sa so mnou,“ vyskočil na nohy a začal niečo hľadať v šuflíku pod stolom. Vytiahol nejaké papiere a začal to trhať, „dal som jej svoje srdce, ľúbil som ju a ona ma podvádzala, klamala a tajila pred rodičmi.“
„Suka,“ okomentoval bez okolkov Jerry.
„Naivné texty, klamstvá a nič opätované,“ hádzal to do koša.
„Kamoš,“ vzal mu to z rúk Jerry, „sú to úžasné texty a Nena ti nestojí za to, aby si to ničil.“
Nat sa znova rozvzlykal: „prečo ma nemiluje?“
Nevydržala som to. Postavila som sa k nemu, objala ho a hladila. Stisol ma a stratil všetky zábrany. Spoločne sme plakali, upokojovala som ho a trhalo mi to srdce. V duchu som Nenu preklínala a nerozumela tomu, ako mohla niečo také urobiť.

Nena:
S notebookom v taške som popri chôdzi mala presnú predstavu o tom, čo sa v skutočnosti udialo. Nahnevaná a plna odhodlania som po pár minútach buchala na dvere Leovho bytu.
„Otvor!“ kopla som do nich.
Netrvalo dlho a otvoril: „ach Mária... alebo Nena?“
„Si odporná, hnusná, nechutná špina!“
„Naozaj?“ smial sa mi do tváre, „chceš robiť divadlo na chodbe?“
Strčila som ho dnu a zabuchla za nami dvere bytu: „Nata milujem! To čo je medzi nami dvoma je iba divadlo pre mojich rodičov a školu! Je to môj život a ja ho budem žiť ako chcem?!“
„Mária,“ prešiel popri mne a zamkol vchodové dvere, „nesúhlasím s tebou.“
„Je mi u riti s čím ty súhlasíš a s čím nie!“ položila som tašku na zem.
„Aha,“ otočil sa na mňa, „tento tvoj čierny outfit a smiešne líčenie je akože v poriadku? A čo ten tvoj Nat? Zoženštilý kreten, ktorý mi nesiaha ani po päty.“
„Vieš čo?“ nadýchla som sa, „to ty Natovi nesiahaš ani po päty. Ranu na pere ti spravil dúfam on. Nemusí sa mi vyhrážať a robiť mi modriny, aby som mu dala aspoň bozk. Je pravý muž, je výborný v posteli a má väčšieho ako ty.“
Zrejme som to v jeho ponímaní trošku prehnala, lebo mi poriadnu vlepil. Takú, že ma zaboleli väzy a musela som sa oprieť o stenu. Chytila som si líce a zhlboka predychavala šok.
Zohol sa k zemi a uvedomila som si, že mi pri tej facke vypadol mobil. Zdvihol ho.
„Je zaheslovaný,“ pošepkala som.
„Ja ho nechcem prezrieť, viem o tebe všetko“ vysvetlil a hodil ho o stenu vedľa mňa. Od ľaku som nadskočila a mobil sa rozletel na malé kúsočky.
„To bol môj mobil...“
„Bol,“ vzal zo zeme moju tašku, otvoril ju a vytiahol notebook, ktorý následne rozbil o zem, „a toto bol tvoj notebook.“
Správal sa ako nepríčetný a veľmi som sa ho zľakla. Odtlačila som ho od seba a utekala k dverám. Chcela som ujsť, no mal zamknuté.
„Otvor mi!“ prikázala som.
„Nie.“
„Okamžite! V tom notebooku som mala osobné veci a práce do školy ak ti to nevadí.“
Pritiahol si ma k sebe za tričko: „nevadí mi to. Vieš prečo? Lebo odteraz si s tým chudákom a jeho kamošmi písať nebudeš.“
„K..kamošmi?“ pošepkala som vystrašene.
Chytil ma za vlasy: „s Niky, Korim, Jerrym a Tedom. Alebo Nikolou, Konrádom, Jurajom a Teodorom.“
Vyšli mi slzy: „odkiaľ to všetko vieš?“
„Mám svoje zdroje. A ak nechceš, aby sa pekný obchodík tvojho milenca a jeho kamaráta Koriho neocitol v plameňoch, budeš poslušnejšia ako doteraz... rozumieš?“
„Prosím,“ zatvorila som oči, „daj im pokoj.“
„To záleží len na tebe,“ pustil mi vlasy a pohladil ma jemne po líci, „teraz sa pekne zbalíš, vyzdvihnem ťa na internáte a odveziem k vašim na sviatky.“
Otvorila som oči plné sĺz: „čo z toho máš? Vysvetli mi to. Nikdy nebudeme naozajstný pár.“
„Vieš,“ dal mi vlasy za ucho, „posrala si si to u mňa, keď si ma vyhodila z postele. Nepotrebujem od teba sex. Na to mám iné. Mne ide o to, aby som ťa mal a aby si mi ležala pri nohách... povedal som ti, že to oľutuješ, lebo ja nikdy neprehrávam.“

 Vymyslený príbeh

7 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu