Nebolo cesty späť, nemala som na výber a so slzami a strachom som sa pomaly ale isto poddala.
„Keď ťa počúvnem, prisaháš, že dáš všetkým piatim pokoj?“ prosila som ho pohľadom.
„Áno.“
Cez slzy som prikývla a zhlboka sa nadýchla. Leo ma pustil a odomkol dvere. Stála som ako prikovaná a nohy ma nechceli počúvnuť.
„Môžeš ísť. O hodinu ťa vyzdvihnem na internáte.“
Bez jediného slova chvejúc sa som odišla a nerozmýšľala. Len si bola istá, že Leo je schopný všetkého a to všetko budem musieť odteraz tolerovať.

Leo:
Mária odišla a s pohľadom na zatvorené dvere som sa usmieval. Započul som kroky a zo spálne vyšla Veronika. V čipkovanom spodnom pradle červenej farby sa opierala o stenu.
„Zaujímavé,“ prezerala si ma a začala mi afektovane tlieskať.
„Čo také?“
„Všetko ti vyšlo. Úplne všetko.“
„Divíš sa?“ podišiel som k nej.
„Si ten najvychcanejší človek na svete,“ vyslovila.
„Tebe to azda prekáža?“
Pokrútila s úsmevom hlavou a bozkala ma: „to na tebe zbožňujem. Divila som sa, že tak dlho čakáš kým Márií povieš, že vieš o nej a tom Natovi, no až teraz som to pochopila... dosiahol si rozchod.“
„Presne,“ prikývol som a bozkal ju vo výstrihu.
„Leo,“ zatvorila slastne oči, „pokračujeme kde nás vyrušila?“
Chytil som ju za ruku a ťahal späť do spálne.

Niky:
Nat sa konečne ako tak upokojil a začal hádzať veci na jednu kopu. Súcitne sme ho pozorovali a nechceli ho ničím rozrušiť.
„Prečo sa nebalíte?“ pýtal sa chrbtom k nám, „o chvíľku odchádzame.“
„Si si istý, že chceš cestovať?“ uisťovala som sa.
„Musím,“ zazipsoval elektroniku, „inak by som sa zbláznil a raz mi psychiatria stačila.“
„Nat,“ napomenula som ho súcitne, „takto nerozprávaj. Nikdy si nebol blázon.“
„Je to pravda,“ otvoril skriňu, „nebojte sa, prebolí to. Len potrebujem vypadnúť a východ na sviatky je ten pravý.“
Pozrela som na chalanov a tí súhlasili. Vyhovorili sme sa, že sa ideme baliť a nechali Nata chvíľku samého. Na chodbe som hneď vytiahla mobil a vytočila Nenu.
„Chceš sa s ňou hádať?“ uhádol Jerry.
„Áno! Predstav si, že má vypnutý mobil!“ kričala som pobúrene, „to čo má byť?!“
„Pozri... zbalíme sa, odídeme a Nat zabudne. Už je na tom lepšie.“
„Lepšie?!“ nadvihla som obočie na svojho snúbenca, „on trpí! Poznám svojho brata a Nena si to odsere! To si píš!“
„Nechcela si si ju náhodou ty adoptovať?“ pripomenul Ted.
Prebodla som ho pohľadom: „takže je to moja vina?“
„Len hovorím fakty. A všetci sme ju mali radi napriek tomu, že to bola neskutočne dobrá herečka.“
Hrudník sa mi od hnevu dvíhal a ich slová ma vôbec neupokojovali. Vedela som, že toto Natove správanie je len obranný mechanizmus proti neskutočnej bolesti. Okrem iného...
„Idem sa zbaliť,“ vyslovila som odhodlane a vykročila smer internát. Jerry ma dobehol a šoféroval.
„Vážne by si sa mala upokojiť.“
„Nemôžem! Vrie vo mne krv!“ kričala som na prednom sedadle.
„Prosím, len jej nevybi zuby,“ radil mi.
„Možno aj vybijem. Nat si nezaslúži toľké utrpenie.“
„Láska...,“ položil ruku na moje koleno, „on sa z toho dostane a s Nenou sme skončili.“
„Chcem sa jej pozrieť do očí a počuť prečo to spravila!“
„Nat je silný.“
Prekrížila som si ruky a tvrdohlavo sa oprela o sedadlo: „viem.“
„Aha,“ zatváril sa chápavo, „tu ide o niečo iné.“
„A o čo?!“ pýtala som sa prehnane, „že som verila totálnej krave?!“ chvel sa mi hlas, „že ma oklamala baba, ktorá bola ako moja sestra?“
„Ideme na internát a porozprávate sa. To čo spravila nemá nič spoločné s tebou. Ty za to nemôžeš, dobre miláčik?“
Hneď ako sme zaparkovali, vyskočila som z auta a ponáhľala sa na izbu. Chcela som Nene všetko vykričať, počuť jej verziu a tajne som dúfala, že si z nás len vystrelila. Nebrala som ohľad na Jerryho, nečakala ho a brala schody po dvoch. Dobehla som a po otvorení dverí ostala stáť. Tak náhle, že do mňa Jerry skoro narazil.
„Prepáč miláčik,“ chytil ma za rameno, „čo je?“
Otvorila som dvere úplne a pustila ho dnu. S vyvalenými očami som pozorovala prázdnu polku izby. Bez zaplnených poličiek, bez posteľného pradla, bez jej osobných vecí...
„Ona..,“ šepkal Jerry.
Sadla som si na stoličku a po lícach mi začali tiecť slzy: „... sa odo mňa odsťahovala,“ dokončila som ho vzlykajúc.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
veronca17  17. 4. 2015 11:29
Dalsiuuuuuuu :happy:
 fotka
antifunebracka  18. 4. 2015 00:05
ved sa tam nic nestalo!
Napíš svoj komentár