Chcem len žiť svoj život 32.

„Mňa Jerry požiadal o ruku?“ hrala sa na nechápavú, „odkiaľ to máte?“
„Niekto to zavesil na internetovú stránku Rockybaru,“ vysvetlil otec.
„Ach tak...,“ zhlboka sa nadýchol Jerry, „potom... to už viete.“
Mama zatvorila jedálny lístok: „úplne ste sa pomiatli? Máš devätnásť rokov!“
„Ty si v dvadsiatke už čakala Nata,“ protirečila jej Niky.
„Preto sa musíš ponáhľať aj ty?!“
„Nat!“ prebrala ma Niky.
„Čo je?“ vrátil som pozornosť k nášmu stolu.
„Čakala som tvoju podporu,“ vysvetlila mi, „kde pozeráš?“ otočila sa smerom kde som hľadel a uvidela Nenu, „tá si z nás robí prdel...“
„Nene to krásne pristane,“ usmiala sa mama, „chodí s tým chalanom? Bozkávajú sa.“
Bol som neskutočne rád, že som vtedy hľadel do jedálneho lístka. Stisol som ho tuhšie a cítil, akoby mi niekto zabodol nôž do srdca a pomaly ním rezal smerom dole.
„Chodí,“ odpovedal som a pozrel na mamu, „môžeme zmeniť tému?“
„Napríklad by si mohol podporiť mňa a Jerryho,“ pripomenula mi Niky.
V tom sme stíchli, lebo prišla čašníčka a všetci sme si objednali. Nastalo trápne ticho a všimol som si, ako na mňa prosebne hľadia Niky s Jerrym.
„Mami, oci, o čo vám ide? Proti čomu ste?“ vybuchol som, „ľúbia sa, nevydržia bez bozku dvadsaťštyri hodín, zabíjali by jeden pre druhého, sú si verní, podporujú sa, hodia sa k sebe a toto trvá už vyše troch rokov. Mali by ste byť šťastní, že si našla takého chalana, že to s ňou v dnešnej dobe myslí vážne a chce si ju vziať. Mohla sa pokojne namotať na idiota, ktorý by si ju nevážil, podviedol by ju, odkopol a zlomil srdce a osud mohol byť taká sviňa, že by jej skazil každé jedny Vianoce. Nemyslíte, že to stačí u jedného vášho dieťaťa? Mali by ste Jerrymu ďakovať,“ postavil som sa, „musím si odskočiť,“ rázne som vykročil smerom k toaletám. Nechal som ich tam sedieť nemých ako päť peňazí, no absolútne mi to neprekážalo. Prešiel som chodbou, otvoril dvere toalety a oprel sa o ne. Zhlboka som dýchal, hrudník sa mi dvíhal a snažil sa nemyslieť na to, ako sa Nena bozkáva s tým dementom. Oprel som sa rukami o dokonalo vyleštené umývadlo, pozrel do velikánskeho zrkadla a uvedomil si, že som klamal, keď som povedal, že mi je ľúto, že som ju našiel sedieť na schodoch. Napriek všetkému som ju tak neskutočne miloval, robila ma kedysi tak šťastným, že som ďakoval bohu, že som ju tam stretol.

Nena:
Objednali sme si jedlo a šlo mi vyskočiť srdce z hrude. Pulz som mala minimálne 130 za minútu a cítila sa špinavá, hrozná, odporná sviňa a pritom som za nič nemohla. Najradšej by som Natovi vykričala ako ho milujem, ako ho zbožňujem, ako ho potrebujem. No namiesto toho ma Leo pobozkal a kričala som len vo svojom vnútri. Vôbec som nevnímala o čom sa bavia naši s Leom, popravde som len bez záujmu prikývla a periférne registrovala, čo sa deje pri stole s najlepšími ľuďmi, akých som kedy stretla. Keď sa Nat postavil a s kamenným výrazom odišiel, nevydržala som to a tiež potrebovala vypadnúť.
„Na chvíľku si odskočím ak dovolíte,“ pomaly som sa postavila a zamierila smerom k toaletám, no za rohom zabočila vľavo a pri východe si vypýtala svoj kabát. Vyšla som v zime vonku, postavila sa za roh a pozerala na hviezdy.
„Bože,“ hovorila som nahlas sama pre seba, „určite sa veľmi zabávaš na tom, čo robíš, však? No mne to vtipné nepríde, lebo ubližuješ ľuďom, ktorých ľúbim a to nie je fér. Prečo si dopustil, aby sa do mňa Nat tak veľmi zamiloval, keď nám nie je súdené byť spolu? Že trpím ja, fajn, to prežijem, no prečo neustále ničíš život človeku, ktorý by neublížil ani muche a má tak dobré srdce, že by ho ľudia mali nosiť na rukách? Ďakujem ti za každý jeden zážitok s ním, no zaslúžil si byť šťastný s Monikou. Je to od teba hovadsky nefér.“
Môj monológ zrazu prerušili kroky. Stíchla som a objavil sa pri mne Leo.
„Tebe tí úbožiaci úplne vymyli mozog?“ vysmieval sa mi.
„Dohodli sme sa, že ich riešiť nebudeme, dobre?“
„To hovor sebe,“ postavil sa predo mňa, „nešla si náhodou za Natom?“
„Nie, nešla. Ako vidíš som tu sama, tak prestaň.“
„Je náhoda, že tu prišli vtedy keď my?“
„Áno. Rozbil si mi mobil, notebook, zakázal si mi heslovať si veci, tak mi prezraď, ako by som sa s nimi mohla spojiť?“
„Ty asi neprestaneš byť drzá a tvrdohlavá, však? Asi za to môže VŠMU.“
Neveriacky som pokrútila hlavou: „vážne sa meníš na FBI?“
„Nezahrávaj sa so mnou, lebo to tvoji kamoši trpko oľutujú. A nie len čo sa týka ich školy.“
„Poslúcham ťa, naozaj som sa s nimi nespojila, je to náhoda, tak to nechaj jednoducho tak.“
„Dobre,“ pohladil ma po líci, „vidíš, že vieš byť aj poslušná,“ okomentoval s úsmevom, chytil ma za ruku a spoločne sme sa vracali dnu.

Nat:
Po dostatočnom spamätaní som si umyl ruky, utieral si ich do uteráka a šiel preč, keď ma zastavili vonkajšie zvuky. Cez otvorené okno som niekoho začul.
„Bože,“ doliehal ku mne Nenin hlas, „určite sa veľmi zabávaš na tom, čo robíš, však? No mne to vtipné nepríde, lebo ubližuješ ľuďom, ktorých ľúbim a to nie je fér,“ sadol som si na radiátor vedľa okna a so zatajeným dychom počúval. Bolo to to najbolestivejšie vyznanie, aké som kedy počul. Na druhej strane som vôbec nič nechápal. Nedávalo mi to zmysel a potreboval som sa s ňou porozprávať. Chcel som ísť za ňou, keď sa začala rozprávať s Leom. Tento krát som cítil odpor, postupne mi všetko dochádzalo a vrel vo mne hnev. On sa jej vyhráža? Počul som celý rozhovor a keď odišli, vrátil som sa k nášmu stolu. Zameral som pozornosť na Nenu a teraz sa netvárila nervózne, ani vykoľajene, ako predtým, no smutne a zronene. Leo niečo povedal, jej rodičia sa rozosmiali a Nena sa len hrane usmiala. Poznal som ju a bilo mi to do očí.
„Nech sa páči,“ priniesla čašníčka jedlo a vtedy ma niečo napadlo.
„Môžem vás o niečo poprosiť?“ spýtal som sa jej.
„Samozrejme,“ odvetila.

Nena:
Dojedli sme hlavné jedlo a snažila som sa byť vzorná a nedať Leovi príležitosť na pomstu. Nič som neriešila a priniesli nám dezerty. Poďakovala som, keď ma oslovila čašníčka.
„Vyzeráte ako znalkyňa vína,“ vytiahla nápojový lístok a podala mi ho do rúk.
„Ja?“ nerozumela som, „vo vínach sa nevyznám.“
„Ste naša stá zákazníčka a máme akciu, kedy dostanete víno z našej vinice podľa vlastného výberu.“
„Nechám to vybrať priateľa,“ odpovedala som bez záujmu.
Položila ruku na nápojový lístok: „určite to otvorte a využite vy,“ úprimne sa na mňa usmiala a odišla.
Zmetene som otvorila tvrdý nápojový lístok, keď ma niečo zaujalo. Bol tam zastrčený biely papierik.

 Vymyslený príbeh

9 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu