Sedela som na gauči, okolo seba mala poznámky zo školy a zvýrazňovala si dôležité časti. Napila som sa coly, keď sa otvorili dvere.
„Ahoj,“ pozdravila som Leovi a ani na neho nepozrela. Ďalej som sa venovala svojmu.
Postavil sa predo mňa: „píšeš si s nimi?! Stretávaš sa s nimi?!“
„S kým?“ zvýraznila som ďalšiu vetu.
Vzal mi zvýrazňovač a hodil ho na stôl: „pozeraj na mňa! S kým asi?!“
Zdvihla som pohľad od textu: „zas začínaš? Týždeň bez hádky bol rekord?“
„Boli za mnou Kori, Ted a Jerry!“
„A čo s tým mám ja?“
„Robíš si žarty? Odkiaľ vedeli kde som?“ kládol otázky.
„Možno sú detektívi ako ty.“
„Smeješ sa?“
Natiahla som sa a vzala si zvýrazňovač späť: „odkedy si nechal zmlátiť Nata, tak som s nikým z nich nehovorila. Dosiahol si čo si chcel, bývam s tebou, nechala som VŠMU, tak mi konečne prestaň robiť scény. Myslíš, že im nevadí, čo si spravil ich najlepšiemu kamarátovi? Sami si ťa našli ako si ty našiel ich. Tak sa upokoj a nechaj ma, lebo sa potrebujem učiť na skúšku.“
„Nemáš v tom prsty?“
„Nie! A potrebujem sa vážne učiť ak dovolíš.“
Našťastie zrejme pochopil, že hovorím pravdu a zatvoril sa v kúpeľni. Urobila som si kávu a ďalej sa venovala štúdiu- pomáhalo mi to nezúfať si.
Nat:
Popíjal som kávu a kráčal chodbou školy. Bol som dohodnutý s profesorom, že o druhej prinesiem druhú verziu svojej semestrálnej práce. Bolo trištvrte, tak som položil tašku na stoličku vedľa jeho dverí a čakal. Oprel som sa o stenu, držal kelimok a hľadel si na sadru na ruke. Celú som ju mal pokreslenú a popísanú Jerrym, Tedom, Korim a Niky. Usmial som sa a povzdychol si. Bez nich by som to za posledné dva týždne nezvládol. Pomaly som dopil kávu, došiel ku košu oproti a popri vyhodení si všimol na nástenke výsledky semestrálnej práce zo Scenaristiky. Neviem prečo mi na ten nápis padol zrak, no hneď na prvom mieste bola Nena s najviac bodmi.
„Fíha,“ pošepkal som sám pre seba.
„Nikolaj?“
Otočil som sa a uvidel svojho profesora, ktorý konečne prišiel.
„Dobrý deň, už môžem?“
„Dobrý deň, nech sa páči,“ vyzval ma.
„Ďakujem,“ vzal som tašku a rýchlo vošiel k nemu do pracovne.
„Už máte prácu?“ pýtal sa, keď sme sa usádzali k stolu.
„Áno, som rád, že ste mi s dekanom dali druhú šancu.“
„Rozprával som sa s dekanom a... myslím, že sa s vami môžem rozprávať otvorene.“
„Určite áno,“ prikývol som.
„Hovoril mi o tom, že vás obvinil Leonard Walter.“
„Okrem iného,“ potvrdil som.
„Máte neuveriteľný talent a som neskutočne rád, že ste to nevzdali napriek tomu, že ste bol neprávom obvinený.“
„Veríte, že neprávom?“
„Verím,“ usmial sa, „tak kde máte prácu?“
Vytiahol som z tašky obal so svojim menom, triedou, odborom a textom s nahrávkou vnútri. Keď som mu to podával, vnútorne som mal pocit zadosťučinenia.
„Niektoré veci musíte prehliadnuť a z Lea si nič nerobiť,“ radil mi.
„Ja viem,“ prikývol som, „a ďakujem za dôveru a podporu.“
„Pokiaľ ide o veľký talent, tak nemám čo riešiť. Minulý týždeň zo školy odišiel jeden veľký talent. Také veci nerád vidím.“
„Vážne? Aký talent?“
„Jedna prváčka zo Scenaristiky. Kvôli tomu, že nemá finančné prostriedky na externé štúdium a pritom mala najlepšiu semestrálnu prácu z ročníka.“
Ostal som prekvapený: „myslíte Máriu Elenu Orntovú?“
„Áno, poznáte ju?“
„Letmo,“ odvetil som, „nebudem vás zdržiavať. Ešte raz ďakujem za prejavenie dôvery a dúfam, že vás moja práca nesklame.“
„V poriadku. Výsledky dostanete mailom, alebo budú vyvesené na škole.“
Postavil som sa, rozlúčili sme sa a vybral sa konečne domov. Počas cesty som neustále musel myslieť na to, že Nena neštuduje na VŠMU.
Niky:
Otvorila som dvere Jerryho a Natovho bytu a pozdravila svojho snúbenca, Koriho a Teda. Vôbec som nemala dobrú náladu a zúfalo som si sadla na zem k Jerrymu.
„Kde je Nat?“ bola moja prvá otázka.
„V škole, odovzdáva prácu,“ odpovedal Jerry a privítal ma bozkom.
„Nevyzeráš nejako optimisticky,“ všimol si Ted.
„Potrebujem Nata presvedčiť, aby som tu mohla bývať.“
„Čo?“ rozosmial sa Kori, „nevyhovuje ti spanie bez Jerryho?“
„Prestaň,“ uzemnila som ho pohľadom, „nejde vôbec o to. Ide o moju spolubývajúcu. Je hrozná! Vôbec si nerozumieme. Neustále potrebuje ticho, stále sa učí, nevychádza na čerstvý vzduch okrem školy a taký človek mne nevyhovuje. Aj Mária sa učila celé hodiny, no popri tom si so mnou zaspievala, zatancovala, blbli sme a rozumeli si. Bola medzi nami chémia a vedeli sme si čítať myšlienky. Teraz trpím tam, kde by som mala žiť.“
„Tvoji rodičia s tým nebudú súhlasiť,“ predpovedal Jerry.
„Nemusia to vedieť. Stačí ak bude súhlasiť Nat a utajíme to,“ vysvetlila som svoj plán.
„Prečo ti to tak vadí? Veď tam chodíš len spať,“ nerozumel Kori.
„Lebo teraz,“ povzdychla som si a priznala pravdu, „tam nie je Mária. Predtým som tam chodila rada... a nie len spať.“
„Ach tak,“ pochopil Jerry, „chýba ti Nena.“
„Ja neviem. Jediné čo viem je, že mi tam šibe.“
„Ach, moja,“ objal ma Jerry a chápavo ma hladil po vlasoch.
Klebetili sme o tom, ako Nata presvedčiť až napokon konečne došiel domov. Postavil sa pred telku.
„Mám novinu.“
„Akú?“ opýtala som sa za všetkých.
„Dozvedel som sa, že Nena odišla z VŠMU.“
Ostali sme čušať ako keď utne a vymieňali si navzájom nervózne pohľady.
„Čo je?“ nerozumel Nat.
„Pre nás to novinka nie je.“
„Kori!“ okríkli sme ho.
„Počkať,“ zamrzla tvár Natovi, „vy ste to vedeli?“
„Áno.“
„Prečo ste mi to nepovedali?“ nerozumel.
„Lebo si sa postupne z Neny dostával a nechceli sme ti ju ničím pripomenúť. Skôr naopak. Rozveseľovať ťa,“ oboznamovala som ho s pravdou.
„Mali ste mi povedať, že odišla zo školy. Je najlepšia a nemá z čoho zaplatiť školu.“
„A čo ty s tým máš?!“ spýtala som sa rozhorčene.
„Pomôžem jej.“
„Prosím?“ postavil sa Jerry zo zeme, „ona o to nestojí. A ak sa to dozvie Leo, tak skončíš opäť na traumatológií.“
„Nikto sa nemusí dozvedieť, že tá pomoc je odo mňa.“
„Preskočilo ti len trošku, alebo totálne?“ opýtal sa sarkasticky Kori, „konečne ich nerieš! Opäť sa ti to vypomstí.“
„Neuvidím sa s ňou, nebudem s ňou hovoriť, len jej pomôžem. Nedokážem sa prizerať nespravodlivosti.“
„A preto sa my máme prizerať, ako si znovu ničíš život?“ presviedčala ma Niky.
„Nič sa mi nestane, prisahám.“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár