Ležala som v posteli a keď sa na mňa Leo prišiel pozrieť do izby, robila som sa, že spím. Počkala som kým odíde z bytu ,letela ako raketa do kúpeľni a popri raňajkách si balila veci na prednášky na VŠMU. Zjedla som šišku, prečítala si odkaz na chladničke od Lea, že šiel vybaviť otázky na zápočty, dopísala, že som na nákupe a utekala na vyučovanie. Našťastie som všetko stihla a s dobrou náladou sa venovala tomu, čo som milovala. Cez obedňajšiu prestávku som vošla do školskej jedálne a pohľadom hľadala konkrétneho človeka. Našla som ho, vykročila k nemu a sadla si k stolu oproti nemu.
„Ahoj, Ben,“ usmiala som sa.
„Ahoj, Nen. O čo ide?“ ďalej jedol bagetu.
„Pamätáš si, ako som ti pomohla pri semestrálnej práci?“
Ben bol študentom prvého ročníka kamery a strihu. Pomohla som mu s námetom, keď mu pred odovzdaním práce došla fantázia a inšpirácia.
„Chápem...,“ oprel sa, „niečo za to chceš?“
„Áno, lenže necháp ma zle. Pomôže to aj tebe.“
„Ako?“ rozosmial sa, „niečo pre teba urobím a má to pomôcť mne?“
„Áno, preslávi ťa to. A dovolím ti zahrať sa na režiséra.“
„Čo?“ smial sa ďalej.
„Chcem, aby si natočil vec, ktorá stopercentne prerazí a v titulkoch bude tvoje meno.“
Dožúval a pritiahol si stoličku bližšie: „počúvam.“
„Takže,“ vytiahla som z kabelky desať papierov veľkosti A4 zapísaných z oboch strán, „toto natočíš.“
„O čo ide? Aké dlhé to bude?“
„Päť a pol minúty.“
Nadvihol obočie: „ty máš päť minút rozpísaných na dvadsať strán?“
Žmurkla som na neho: „skrátená verzia.“
„Ide o nejaké šokujúce video?“
„Ide o šokujúci videoklip najlepšej hudobnej skupiny akú poznám.“
„Čo?“ otvoril prekvapene ústa, „hudobné videoklipy som ešte nikdy nerobil.“
„Už budeš. Ešte sa ti ozvem a dohodneme detaily. Maj sa,“ postavila som sa a ponáhľala sa na nákup a domov.
Niky:
Rozospato som vyšla z mojej a Jerryho izby a pretierala si oči. Ocitla som sa v kuchyni, že nám urobím raňajky a uvidela pri stole Nata, ktorý jedol bábovku.
„Dobré ráno,“ pozdravil s úsmevom.
„Ahoj, dnes máš nejakú dobrú náladu,“ všimla som si a postavila vodu na kávu. Kým vrela, pripravovala som obložené chlebíky.
„Čo mi ostáva?“ pokrčil ramenami, „už s Jerrym máte nejakú predstavu o svadbe?“
„Vôbec. Máme čas,“ zaliala som dve šálky kávy, „dáš si?“
„Nie, ďakujem. Už som mal.“
„Počuj,“ odsunula som stoličku a sadla si k nemu za stôl, „o tri dni máš narodeniny.“
Rozosmial sa: „vieš, že som si to uvedomil?“
„Nesmej sa zo mňa. S chalanmi nevieme čo ti kúpiť. Teda okrem chlastu a oslavy.“
Pokrútil som hlavou: „nemusíte nič.“
„Nat,“ nadvihla som obočie, „chceme niečo originálne, ale nič nás nenapadá. Máš všetko.“
Úsmev mu stuhol: „nemám všetko.“
Prevrátila som očami: „už týždeň si ju nespomenul, tak v tom prosím pretrvaj.“
„Len som chcel poukázať na to, že nemám všetko,“ postavil sa a zasunul stoličku, „idem do práce. Maj sa zatiaľ.“
„Počkaj, a čo riad?“ ukázala som na tanier a pohár, ktoré použil.
„Bývaš tu zadarmo, môžeš aspoň poupratovať.“
„Nemyslíš, že si nejaký drzý?“ vyslovila som kritiku.
„Nemyslím, a nejaký riad mám aj v izbe,“ vyplazil na mňa jazyk a odišiel preč.
„Nakopem ťa!“ zakričala som za ním, na čo absolútne nereagoval a odišiel akoby nič.
Tak mi neostávalo nič iné, len vypiť kávu a pustiť sa do umývania.
„Dobré ránko, zlatíčko,“ objavil sa pri mne Jerry.
„Dobré ráno, miláčik,“ pokračovala som v práci.
Došiel za mňa a už som len cítila, ako ma chytil zozadu za boky a bozkával na krk.
„Jerry,“ upozornila som ho s úsmevom.
„Nat dnes pracuje, tak by už nemal byť doma.“
„Je preč no umývam riad. Na stôl som vybrala obložené chlebíky, ale keď mi chceš pomôcť, tak choď do Natovej izby a dones riad.“
„Doniesť riad?“ pustil ma, „tomu sa hovorí ranné prebudenie.“
„Nat frfle, že tu nič nerobím. Umyjem to, nech je spokojný.“
„Lenže ty platíš mne.“
„Vážne?“ zasmiala som sa, „neviem o tom. Čím?“
„Naturáliami,“ žmurkol na mňa.
Vybuchla som smiechom a dala mu pusu: „si zlatý, ale prosím dones ten riad a naraňajkuj sa.“
Nie príliš ochotne, no nakoniec ma poslúchol a čakala som, kým donesie riad z celého bytu.
„Už som tu,“ priniesol tácku plnú pohárov a misiek a položil ju ku mne na dres, „aký bol ráno Nat?“
„V pohode, bol dobre naladený, prečo?“ nerozumela som.
„Niečo som našiel v jeho izbe,“ vysvetlil a podal mi počmáraný papier. Spoznala som Natov rukopis a začítala sa.
Klamem, ak poviem, že mi vôbec nechýbaš,
klamem, ak poviem, že to bola iba tvoja vina,
klamem, ak poviem, že som nepadal z mosta,
klamem, ak poviem, že som sa z toho dostal,
klamem, ak poviem, že som dávno už z toho preč,
klamem, ak poviem, že som nesedel na tvojich schodoch, vieš?!
Na tvoje vzdychy si už vôbec nespomínam,
rozišli sa nám cesty a každý šiel inam preč,
vieš o čom hovorím, keď poviem ti, láska,
nemôžem byť s tebou, tak buď aspoň s druhým šťastná.
Záblesk vnímam,
v posteli ťa objímam,
často spomínam,
ako si k tebe opäť líham.
Klameš, ak povieš, že ti vôbec nechýbam,
klameš, ak povieš, že to bola iba moja chyba,
klameš, ak povieš, že to nestálo za to,
klameš, ak povieš, láska, nestalo sa to.
(Originál Zoči voči- Klamem).
„Och Nat,“ povzdychla som si, „stále ju tak veľmi miluje?“
„Vieš čo je na tom všetkom najhoršie? Keby bola Nena sviňa, tak si človek povie... fajn, choď do riti, nechaj Nata. Lenže oni sa obidvaja neskutočne milujú a pritom nemôžu byť spolu. Prial by som im, aby boli.“
„Ale to sa nestane,“ vrátila som mu Natov papier.
„Ako sa k tomu môžeš stavať tak radikálne a tiež im brániť, keď sa tak veľmi ľúbia?“
„Lebo je to tak lepšie.“
„Niky, ty im ani nepraješ?“
„Nat viac trpieť nebude.“
„Láska, myslím, že je neskoro. Trpí preto, lebo s ňou nie je.“
„Tak sa vyjadrím jasnejšie... nebude trpieť fyzicky a ani nám sa nič nestane! Psychika časom prebolí.“
Ledabolo pokrútil hlavou, sadol si k stolu a začal raňajkovať. A moja nálada bola kompletne v keli.
Nat:
Strhol som sa zo sna. Zdalo sa mi, že niekto zvonil. Povedal som si, že sa mi to snívalo a opäť sa prikryl. Zvonček sa ozval druhýkrát. Zanadával som a v boxerkách došiel k dverám. Otvoril som ich a stál tam vyšší, holohlavý chalan s taškou na pleci a niečím bielym v rukách.
„Praješ si?“ pýtal som sa so zívnutím, „koľko je vlastne hodín.“
„Sedem ráno a hľadám dnešného oslávenca.“
„Sedem ráno? Zbláznil si sa? Akého oslávenca?“ nedochádzalo mi.
„Nemáš náhodou dnes 23 rokov?“
Zorientoval som sa v čase a priestore a uvedomil si fakty: „áno... prepáč, som trošku mimo. Spal som len tri hodiny. Prečo ma hľadáš?“
„To je prekvapenie. Inak, ja som Ben,“ vystrel ruku smerom ku mne.
Šokovane som mu podal svoju: „Nat... prepáč, ale do riti, odkiaľ ma poznáš?“
Podal mi bielu obálku, ktorú držal: „list od Neny.“
Kompletne mi stuhlo celé telo a zrýchlil sa mi pulz. So zatajeným dychom som hľadel na obálku a bál sa jej čo i len dotknúť, aby sa listu nič nestalo. Nesmelo... bolo to od mojej lásky.
Pustil som Bena do bytu a opatrne sa začítal do Neniných slov.
Ahoj láska,
V prvom rade ti chcem povedať, že mi veľmi chýbaš. Nevideli sme sa dva a pol mesiaca. Neprejde deň bez toho, aby som na teba nemyslela. Aby som pri zatvorení očí nevidela tvoj sklamaný výraz, keď som sa ťa nezastala pred mamou- prestal som čítať a po tvári mi tiekli slzy. Predýchal som to a pokúsil sa pokračovať- je mi to ľúto, no ty jediný si schopný všetko pochopiť. Patrí ti moje srdce, patrí ti moja duša, patrí ti moja láska, patrím ti celá a NIKDY sa to nezmení. Aj keď nebudeme vedľa seba, lásku to nezničí.
Chcem ti veľmi pekne poďakovať za to, že si mi zaplatil školu. Mama prišla na to, že študujem na VŠMU a vzala mi všetky kreditky a kontroluje mi účet. Je to hrozné, no mám anjela, ktorý mi pomohol a ktorému budem naveky vďačná a nikdy to dostatočne nesplatím a neexistuje slovo, ktoré by dostatočne vyjadrilo moju vďaku, tebe anjel. Ty si ten anjel a svetlo na konci tunela, ktoré ma drží nad vodou.
A práve kvôli tomu všetkému ti prajem všetko najlepšie k narodeninám, veľa zdravia, šťastia a hlavne sa nikdy nemeň, lebo si dokonalé stvorenie. Uži si darček odo mňa.
Ľúbim ťa.
BTW 1- Ben je človek, ktorému dôverujem a jeho talent je evidentný, takže mu ver aj ty.
BTW 2- Nezabudni na poriadny style.
BTW 3- Užite si to s chalanmi a Niky.
BTW 4- Len rob čo povie Ben.
BTW 5- Nech sa ti splní ten najtajnejší sen.
Tvoja NENA.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár