Sedel som v aute na parkovisku kaviarne a čakal. Nevedel som sa dočkať kedy príde Ted a hnevalo ma, že si dával načas. Šiel som mu napísať SMS ako to vnútri vyzerá, keď sa otvorili dvere a svižne ku mne nasadol na sedadlo spolujazdca. Smial sa ako divý a utieral si oči.
„Čo je? Vyšlo to?“ vyzvedal som.
Ukázal mi palec hore a bez slova so stálym záchvatom smiechu mi podal svoj mobil.
Pustil som si video a videl Leovu reakciu na náš mail.
„Preboha,“ vyvalil som oči a tiež vybuchol smiechom, „toto bolo ešte lepšie ako som si predstavoval.“
„To teda áno,“ vzal si mobil späť, „teraz určite zvracia na záchode.“
„Čakal som, že si všimne, že na fotke je iná šálka kávy.“
„Očividne na práve nie sú len inteligentní ľudia,“ zabával sa a šiel vystúpiť.
„Kam ideš?“ nepochopil som.
„Späť.“
„Načo?“ pýtal som sa ďalej.
Nasadol: „chceš počuť ďalšiu story?“
„No daj,“ vyzval som ho zo zvedavosti.
„Leo kritizoval čašníčku, kričal na ňu a tým pádom si ho neobľúbila. Keď priniesla kávu mne, videla, že sa v mobile hrám s takou istou fotkou. Keď som sa rozosmial po tom jeho zvracaní, prišla ku mne a spýtala sa ma, či mám vážne takú striekačku.“
„Stop! Viac počuť nechcem, mám zlú predtuchu.“
„Neboj,“ uškrnul sa, „povedal som, že podľa toho na čo myslí. Podala mi svoje číslo a povedala, že by sme na tom mohli spoločne popracovať.“
„Fuj, asi budem zvracať aj ja. Vieš čo je sila? Zbalíš babu bez jediného slova.“
„Je to dar aj prekliatie. Teda..,“ zamyslel sa, „len dar.“
Prevrátil som očami: „choď už.“
„Vykonám,“ vystúpil a ponáhľal sa späť. Ja som sa s dobrou náladou vracal domov. Vyšiel som z parkoviska, keď som na prechode uvidel stáť Nenu. Zastavil som, pozerala na mňa a ukázala do uličky. Bez záujmu prešla prechodom a stratila sa v danej uličke. Prekvapene som dal smerovku a nasledoval ju. Opierala sa o stenu a čakala s prekríženými rukami.
Otvoril som dvere, vystúpil a podišiel k nej.
„Zrazu sa nebojíš?“ začal som rozhovor.
„Kto to vymyslel?“
„Kori, záleží na tom?“
„Áno. Boli ste „nenápadní“ ako slon na púšti,“ kritizovala nás, „ty v aute a Ted po výbuchu smiechu. Dúfam, že si to Leo nevšimol.“
„Ak byť nápadní bol náš zámer?“
Odtiahla sa od steny: „prestaňte s tým, prosím,“ otočila sa a odchádzala.
„Neverím,“ ostal som zarazený, „ty prosíš za toho debila?“
Nezastala. Pokračovala v chôdzi.
„My neprestaneme!“ zakričal som za ňou.
Otočila sa: „potom nerúčim za následky.“
„Následky?“ rozbehol som sa k nej, „na tie sereme. Nen, on ti ubližuje! Všetci sme sa zhodli, že tie následky sme ochotní prijať. Bude ľutovať, že si s nami začal.“
„Vážne?“ sarkasticky sa rozosmiala, „bol si taký hrdina aj keď ťa nechal zbiť?“
Zhlboka som sa nadýchol a vydýchol: „pozri, tak ako ho ty počúvaš na slovo kvôli nám, aby sa nepomstil, ja som ochotný byť zas v nemocnici. Z lásky a ostatní z kamarátstva. Nie si v tom sama.“
Pozrela smutne do zeme: „to nemôžeš myslieť vážne. Asi nemáte radi svoj terajší pohodlný život, keď riskujete, že vás zničí.“
„Nemám rád svoj terajší život,“ pokýval som hlavou, „chýbaš v ňom ty.“
Zaleskli sa jej oči, usmiala sa a jemne ma pobozkala. Akoby sa bála, že mi ublíži. Celé moje vnútro jasalo a po tele mi naskočili krásne zimomriavky.
Pohladila ma po tvári: „si jediný muž vedľa ktorého som kedy ležala. A verím, že ležať ešte budem.“
„Postarám sa o to, aby si ležala,“ objal som ju a dal jej bozk na tvár.
Objatie mi opätovala a potom sa ponáhľala preč. Ešte pár minút som tam stál a vedel, že toto nie je koniec.
Nena:
Od incidentu s kávou ubehlo päť dní. S Leom sme sa usadili v aule pred prednáškou a pripravovala som si notebook na písanie poznámok. Dookola bol hluk a postupne prichádzali študenti.
„Ahoj,“ objavila sa vedľa mňa Veronika.
„Ahoj suka,“ pozrela som na ňu s úsmevom, „ako sa má človek bez charakteru?“
„Ešte ťa to baví?“ odvrkla mi.
„Áno.“
„Mohlo by ťa to konečne prejsť,“ prisadla si vedľa mňa.
„Štetky nemali nikdy moju náklonnosť,“ vrátila som pozornosť na notebook.
„Na rozdiel od teba som aspoň štetka na úrovni,“ nespustila zo mňa pohľad, „ten tvoj Nat je všetko, len nie ako Leo.“
„Práve preto Nata milujem, aj keď nie sme spolu. A máš pravdu. Ty, ako štetka na úrovni, dokážeš mužovi ponúknuť jedine tak lues.“
„Lues?“ hľadela na mňa ako teľa na namaľované vráta.
„Máš internet, nájdi si čo to je,“ radila som jej.
„Páči sa mi, keď sa kvôli mne hádajú dve ženy,“ usmieval sa Leo, zatiaľ čo Veronika hľadala na nete význam slova.
„Nemýľ sa. Ty si ten posledný o koho by som sa bila,“ napísala som nadpis prednášky.
„Syfilis?!“ vyskočila na mňa Veronika a spolužiaci sa na nás otočili, „ty si povedala, že mám syfilis?“
„Ticho,“ napomenul ju Leo, „všetci ťa počúvajú.“
„Áno, povedala som, že jediné čo ponúkaš Leovi je syfilis,“ prikývla som.
„Kedy ti mám vybiť zuby?!“ vyskočila na mňa.
Len som sa usmievala a všetci sa usadili, lebo do auly vošiel profesor. Položil si tašku a zapol notebook pri katedre. Kým sa zapínal, začal rozprávať o dnešnej téme. Dávala som pozor, keď zrazu všetci zmeraveli vrátane profesora. Na plátne sa začali namiesto prednášky objavovať červené písmenká. Postupne vytvorili názov AntiLeo a keď sa to profesor snažil zrušiť, vybehovali fotky Lea v pánskom klube na celé plátno. Bozkával sa na nich s niekoľkými ženami, venoval sa ich výstrihom, ony ho chytali za rozkrok a tak ďalej. V aule nastalo hrobové ticho a všetci sa otočili na Lea. Leo vybehol z miesta a po pár chúlostivých fotkách notebook jednoducho odpojil. Nezdržala som sa a vybuchla ako jediná v záchvat smiechu.
Pozrela som na Veroniku: „syfilis si asi predávate navzájom.“
Očervenela ako paradajka a odišla. Ja jediná som sa usmievala.
Nat:
Objavil som sa v bufete školy a uvidel chalanov o niečom živo diskutovať. Pochutnávali si na hranolkach a vyzerali nadšene.
„Ahojte,“ prisadol som si, „podarilo sa ti to?“
„Áno,“ prikývol Kori, „nikto si ma v tej škole nevšimol. Nahodil som to do notebooku a snáď ho zapli v ten správny moment.“
„Super,“ ťapol som si s nim, „ďalší plán?“
„Neviem, no verím, že sa každú chvíľu vzdá,“ predpokladal Jerry, „a Nena bude späť s nami.“
„Bodaj by,“ povzdychol som si.
„Pozrite,“ zmenil tému Ted, „ide tu Ben.“
Ben nás našiel pohľadom, vzal si stoličku a tiež si prisadol k malému stolu: „ahojte, mám novinky.“
Odzdravili sme a vyzvedali o čo ide.
„Vy ste AntiLeo?“
Jerrymu zabehla cola a šokovane sme na neho zízali.
„Odkiaľ o tom vieš?“ opýtal sa prvý Kori.
„Písala mi Nena.“
„O čom?“ vystrašilo ma to.
„Poslala mi link a, že vám to mám ukázať.“
Vytiahol notebook a otvoril ho. Pustil video a skoro som odpadol. Niekto z auly to natočil. Ešte lepšie ako video bolo zdieľanie a označenie AntiLeo. Smiali sme sa ako diví.
„Najlepšie je, že je to na facebooku, vytvorila sa stránka AntiLeo a má za prvú hodinu 120 členov. Musí na škole piť krv viacerým ľuďom,“ vysvetlil Ben.
Jerry zapískal a my sme uznanlivo kývali hlavami.
„To bola prvá novinka. Druhá je, že mam vaše video a mám pár otázok.“
„Napríklad?“ nevydržal Kori.
„Nakoľko ste ochotní riskovať?“
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár