„Mami, bola si k Jamesovi hnusná,“ snažila som sa začať.
„To kvôli tebe,“ povedala mi do očí,“ Max vám všetkým trom ublížil! A urobí to znovu!“
„Sama si povedala, že James potrebuje mužský vzor. Kto je lepší ako jeho vlastný otec?“
„Nen... toto nedopadne dobre. Zas.“
„Ale prečo dookola pripomínaš minulosť?! Ak som sa cez to mohla preniesť ja, prečo to nedokážeš ty?!“
Postavila sa predo mňa a vyzerala ešte viac nahnevane: „pochopíš, keď niekto siahne na Dorotku a napriek tomu sa k nemu vráti.“
Na to som už nemala čo povedať. Otočila sa a odkráčala preč. Vrátila som sa k deťom a Maxovi.
„Myslím, že pôjdem,“ hľadel na mňa smutne.
„Dobre. Skúsim sa s mamou porozprávať keď vychladne,“ sľúbila som.
„Potom mi daj vedieť,“ šiel ku mne, no pohľadom som mu naznačila aby to nerobil. Aby ma nepobozkal. Pochopil to a tak sa poriadne vyobjímal a rozlúčil s deťmi. Keď odišiel, bez nálady som sedela pri deťoch a rozmýšľala.
„Mamka si smutná?“ spýtal sa James.
„Nie. Len unavená,“ pozrela som na neho,“ čo dnes budeme robiť? Pôjdeme do parku?“
Začali sa prekrikovať jeden cez druhého a ja som pred očami mala len ten Maxov výraz. Teraz mi prišlo, že som sa zachovala hrozne. Ani som sa nerozlúčila.
Celý deň mi to nedalo, chcela som mu to vysvetliť, no po telefóne sa mi to zdalo neosobné a musela som sa starať o deti. Strávili sme dopoludnie v parku, potom podvečer u nás na záhrade a keď konečne poslušne zaspali, sadla som si do obývačky na gauč.
„Deti spia?“ spýtala sa mama z kresla.
„Áno,“ vzala som si časopis a listovala v ňom.
„Rozmýšľala som o tom čo sa stalo,“ začala konverzáciu.
„Takže sa o tom už chceš porozprávať s chladnou hlavou?“ spýtala som sa aj keď som dobre vedela, že bude stále proti.
„Nen dúfam, že vieš čo všetko riskuješ ak sa to zas pokazí. Tento krát deti nezabudnú.“
„Ver, že deti boli to prvé čo som zvažovala. A zvažujem. Mami... on sa zmenil. A s tým, že je ich otec nespravím nič. Má na nich právo.“
„Hovoríš ako keby boli dvojičky nejaká vec,“ povedala pohoršene.
„Mami... právne to tak funguje.“
„A aj sex medzi exmanželmi je právne ospravedlniteľný?“
„Áno spala som s Maxom lebo mi chýbal sex a stále ho mám rada! Ešte niečo chceš otvorene počuť?! Ak dovolíš idem radšej do izby lebo toto nestrávim! Ozvi sa keď sa spamätáš,“ nahnevane som sa postavila a šla hore. Keď som zatvorila dvere, podráždene som hodila časopis o stôl. Všetko ma hnevalo. Ľahla som si na posteľ a vtedy si niečo uvedomila. Na nočnom stolíku som mala fotoramik, no chýbala mi tam fotka. Mňa s deťmi. Vzala som ho a bol na ňom nalepený papierik- Ďakujem. Ostala som zarazená a v tom okamihu som vedela čo spravím. Postavila som sa, vzala si mikinu a utekala dole.
„Mami potrebujem si prevetrať hlavu. Hneď som späť,“ hovorila som jej keď som sa obúvala.
„Kedy sa vrátiš?“
„Neviem,“ dala som si kľúče do vrecka a ponáhľala sa. Nepremýšľala som a automaticky riadila auto k Maxovi. Pred jeho bytovkou som zaparkovala, vystúpila a ponáhľala sa hore. Pred bytom som zastala a zaklopala. Nič. Znova. Nič. Započúvala som sa a počula som telku. Tak som vzala náhradný kľúč z kvetináča. Tých troch som poznala ako svoje boty. Odomkla som si. Ako lekárka som mala všelijaké predstavy o nehodách v domácnosti. Nakukla som dnu a videla som len zapnutú telku v obývačke. Otočila som sa a vtedy počula zvuky z izby. Ostala som ako skamenená a neverila, že počujem to čo počujem. V noci sme spolu spali a už ma podvádza?! Moje odhodlanie vystriedal smútok. Rozplakala som sa. A to sa mi kvôli Maxovi už dlho nestalo. Otočila som sa a kráčala preč. Cez slzy som ledva videla a prudko otvorila vchodové dvere. Zrazu som do niekoho narazila, komu vyletel z rúk nákup.
„Do kelu. Prepáčte,“ zohla som sa, utrela si slzy a zbierala veci.
„Nen?“ ozvalo sa prekvapene. Zdvihla som pohľad na dotyčného ktorého som skoro prevalcovala. Bol to Max.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár