"Predsa nechceš spať v kresle," pozrela som na neho.
"To je v pohode," usmial sa.
"Nie. Poď ku mne," posunula som sa dozadu. Ľahol si a tváre sme mali oproti sebe.
"Prečo si s nim vlastne chodila?"
"Ja ani sama neviem. Ale ľúbila som ho. To určite."
"Podľa mňa si sa len klamala. Človek ako ty predsa musí vedieť, že mu za to taký debil nestojí." Tie jeho zelene oči.
"Nechajme to už tak," stiekla mi slza na vankúš, "už je to preč."
"Neplač. Skús zaspať. Bude ti lepšie."
"Ale keď ja sa takto neviem ukľudniť," pošepkala som. Potom som sa nadvihla a ľahla si na jeho hruď. Počúvala som tlkot jeho srdca. Jemne sa zvýšil. No pôsobilo to uvoľňujúco. Zaspala som. Keď som sa zobudila o par hodín, dokonca už svietilo slnko, George pri mne nebol. Zvláštne. Postavila som sa a išla do kúpeľne.
Cas:
V pohode som si vstal a osprchoval sa. Mal som celkom gut náladu. Ben žiarlil ako nikdy a až sám seba som nespoznával, ako ma to tešilo. Vošiel som späť do izby a Ben ležal stále na posteli s čiernymi okuliarmi na očiach.
"Nemal si toľko piť," prisadol som si k nemu.
"Prečo mi to vždy povieš, keď je neskoro?"
"Lebo ťa potom rád utešujem," pobozkal som ho. Akoby sa mu hneď vrátila energia. Prevalil sa na mňa.
"Včera si ma dožral. Vieš o tom?" pohladkal ma na líci.
"A ako ma potrestáš?" musel som sa usmiať.
"Skús hádať," keďže som mal len trenky, ľahko do nich vkĺzol rukou. Prechádzal ňou po mojom úde. Zatvoril som oči.
"Ben..." zrýchlene som dýchal, "musíme... ešte... ísť... na... raňajky."
"Nemusíme," perami prešiel na moje bradavky. Vtom niekto zaklopal.
"Chalani? Už ste hore?" počuli sme Nenu. Ben prestal.
"Je to moja čierna mora," povedal s nechuťou.
"Prídeme na raňajky. Sme ešte pripití. Nie je to dobrý pohľad," odkričal som.
"Alkohol je metla ľudstva," odišla. Usmial som sa a pritiahol k sebe Bena. Akoby nič pokračoval. Stiahol mi trenky a jazykom od krku pokračoval až na podbruško a následne až na to najcitlivejšie miesto. To som bol už neskutočne vzrušený. Vzal si ho do úst. Zaboril som nechty do prikrývok. Presne vedel čo mám najradšej. Presne ako som ja vedel čo má najradšej on. Preto som mu hneď celú nehu nasledovne vrátil. Keď som sa vydýchal, obliekol som sa.
"Čo sa s tebou deje? Už odchádzaš?" pozeral na mňa.
"Veď sú raňajky," odišiel som dole do jedálne.
Nena:
Myslela som, že sa porozprávam s Casom o tom, ako vyšlo včerajšie podpichovanie Bena. Veľmi ma ich vzťah fascinoval. No nejako sa chceli schovať v izbe... si myslia, že som sprostá? Tsss. Ale keď som vošla do jedálne, hneď sa moja nálada jemne zlepšila. Uvidela som Georgea. Hral sa s mobilom. Vzala som si koláč (raz za týždeň sa tu aj dá naraňajkovať) a prisadla si k nemu. Hneď na mňa zdvihol pohľad.
"Ahoj," pozdravil nesmelo.
"Ahoj," jemne som sa usmiala. Hneď sa usmial tiež. Zrejme nevedel ako na tom som.
"Ako?"
"Cítim sa síce pod bod mrazu, ale dá sa to. Ty?"
"To isté bez toho bodu mrazu," pozeral mi do očí, no na to uhol.
"Nevidel si ešte Erika a spol?"
"Nie. Ale včera bola party a dnes je sobota, čiže prídu neskoro. Veď to poznáš."
"Bohužiaľ. A tebe sa ako stalo, že nemáš opicu?"
"Nepijem. Mal som len jeden pohárik s Benom. A potom som mal užitočnejší program," zas nevedel ako sa má tváriť.
"Nebuď v rozpakoch. To som skôr ja. Úplne som sa zložila. Ale neskutočne som ti vďačná, ako si sa zachoval. Len som zosmutnela, keď som sa ráno prebudila, a nemohla som ti ani poďakovať," vďačne som na neho hľadela.
"Nem..."
"Ahojte," prišli zrazu Cas a Kris, "dnes sa najeme!" šťastne povedal Cas a prisadli si s taniermi.
"Ahojte," odzdravili sme naraz a jemne sa usmiali.
"Konečne sa naješ? Azda ti chýba energia?" pozrela som na Casa s pobavením, "azda si mal divokú noc?"
Tiež sa usmial: "Takéto veci sú mojim tajomstvom."
"Neberiem ti to," pozrela som za neho. Na konci jedálne si akurát sadali všetci z Jesus on extasy. Postavila som sa a došla k nim. Pozerali na mňa v rozpakoch.
"Ahojte," usmiala som sa," chc..."
"Nen, prepáč," hneď začal Erik, "bol som opitý. Ani neviem, čo som hovoril..."
"Ale vieš," podišla som k nemu. Vzala som jeho tašku a hrabala sa v nej. Vytiahla som z predného vrecka kondóm. Tašku som hodila vedľa Erika a pokračovala k Ophelii. "Prosím, pomôž mu. Včera bol neskutočne nadržaný. Počkať... včera odo mňa išiel za tebou, však?" myslela som si. V rozpakoch ani neodpovedala. Takže áno.
"Super," dala som jej kondóm do ruky, "pomôž mu, chudákovi. On je " muž". Potrebuje sex. Ale neboj... po čase dospeješ aj ty a uvedomíš si, aká si štetka. Majte sa," otočila som sa.
"Nen..."
Otočila som sa a pozrela na Erika s odporom: "Pre teba som Mária Elena Orntová! Jasne?!"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár