Všetko som mu hodinu vysvetľovala.
O rok:
Cas:
Sedeli sme na mojej izbe v hoteli. George, Kris a Ben. Mali sme deň prestávku. Postupne sa izba vyprázdnila a ostali sme tam len ja a Ben. Usmial som sa a zamkol dvere. Hneď som si, ako ležal Ben na gauči, ľahol k nemu. Tiež sa usmial a pobozkal ma. Pritiahol si ma k sebe.
"Si šťastný?" hľadel som na neho.
"Môžem povedať, že áno. Mám teba, slávu..."
"A keby si si mal vybrať medzi mnou a slávou?" napadlo ma.
"No...hodil by som si mincou."
"Debil!" trepol som ho do ramena. Na oko.
"Ale nie," rozosmial sa, "jasne, že by som si vybral teba."
"To sa ti hovorí, keď máš aj mňa, aj plno fanyniek."
"Jedine koho mám, si ty," pohladkal ma po tvári.
Chvíľu sme sa bozkávali a objímali.
"Ale vážne... ani som si nestihol uvedomiť ako, a už sme boli medzi slávnymi."
Spomenul som si na začiatky. Súťaž. JOE vypadli hneď. Ani si neviete predstaviť, aký to bol úžasný pocit. Pozerať sa Erikovi do očí a pohŕdať ním. Týmto sa etapa ponižovania skončila. A nie sme ako on, že by sme sa pre zmenu vysmievali my. V niečo viac som ani nedúfal. A víťazstvá išli ďalej a ďalej... až som teraz sedel tu na a mali sme vonku prvé cd, ktoré sa stalo hitom.
"Vieš to, že George požiadal Nenu o ruku?"
"No áno," nechápal som.
"A... posadíš sa?"
Urobil som čo chcel. Kľakol si predo mňa.
"Preskočilo ti?" hľadel som na neho šokovane.
"Nie. Pozri," vytiahol krabičku s dvoma prsteňmi," ja viem... sme bratia, je to incest... ale... veľmi ťa milujem. Svadba, alebo papier o zosobášení, je len niečo ako potvrdenie. To, že ho my dvaja nikdy nebudeme mať mi je jedno. A preto... chcem aby sme si teraz tu na urobili takú malú svadbu. Síce s normálnymi a odlišnými prsteňmi."
Nevedel som čo povedať. Bol neskutočný. A neskutočne som ho miloval. Z očí sa mi pustili potoky sĺz. Kľakol som si k nemu a objal ho.
"Ďakujem. Samozrejme, že áno..." bozkal som ho. Pod vplyvom toho si ľahol a ja na neho. Nasledovali dotyky, hladkanie, bozky, splynutia... a hlavne tie krásne a nespútané emócie.
Viete... ak sa dvaja ľudia naozaj ľúbia, je jedno, kto to je, či to druhí akceptujú... hlavne je, že ste s tou jedinou osobou, pri ktorej vám hreje srdce, pri ktorej dokážete to, čo pri iných nie. A keď ste si týmto istý, vtedy to je láska. A na ničom inom nezáleží... aj keď sa hľadá dlhšie... bola, je a bude.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
2
jezis. nena.... normalne ma to posledne rozplakalo.... bojim sa a ty vies ako o patrika... to posledne co si spomenula mi pripomenulo ako ho mam rada.
Si jednotka. Moja jednotka a nieco ako blizska priatelka.
Si jednotka. Moja jednotka a nieco ako blizska priatelka.
3
píšeš neuveriteľné príbehy ktoré ma vždy pohltia a unášajú so sebou.....neskitočné aký máš talent ľudí ohúriť milujem takéto príbehy..... len tak ďalej.....teším sa z každej tvojej novej ale aj zo statej poviedky
Napíš svoj komentár
super koniec 5 hviezdičiek....
ako vždy....zbožňujem tie tvoje blogy