"Dik," išiel mi vziať colu Ben, len čo som prišiel.
"Je moja," akoby nič som nasadol a zatvoril dvere. Videl som na jeho tvári, že bol šokovaný. No ja sa nedám. Neskutočne ma naštval.
"Prestaň sa durdit."
"Prestaň byť dement."
Bez komentovania tiež nasadol a mlčky sme došli až pred budovu školy.
Vybral som svoje kufre, ani som nečakal Bena a kráčal chodníkom. Obzeral som sa. Chodník viedol k súčasne dvom budovám vedľa seba. Jedna bola univerzita, druhá internát. Smeroval som tam, keď ma zaujala jedna osoba. Všade dookola sa rozprestierala zeleň a sem tam strom. Pod jedným sedelo jedno dievča. Mala rozprestretú čiernu deku na ktorej sedela, celé čierne oblečenie, čierne vlasy, a niečo písala. Bol to zvláštny pohľad. No to ma na tom zaujalo. Pristihol som sa v tom, že na ňu hľadím do boku a kráčam rovno. Hneď sa moje myšlienky vyplnili a narazil som do niekoho. Vyletela mi taška, kde som mal najnutnejšie veci a osobne doklady.
"Prepáč," hneď som sa ospravedlnil a pozeral, ako sa mi všetko z tašky rozsypalo po zemi. Začal som to zberať. Ten niekto mi pomáhal.
"Casper Hill?" ozval sa chlapčenský hlas a konečne som pozrel na človeka, do ktorého som vrazil. Bol to chalan. Mohutnejší odo mňa, mal zelené oči, blond dlhšie vlasy a pozeral na môj čerstvý školský preukaz.
"Áno. Ušlo mi tvoje meno."
"Prepáč. George," podal mi ruku.
"Cas."
"Počuj," pomáhal mi ďalej zbierať," som tretiak a tretiaci sprevádzajú prvákov v prvý deň po areály školy aby vedeli kde čo je."
"To je pekné," ani som si neuvedomoval čo hovorí.
"A ja som z tvojho odboru. A prischli mi Casper a Ben Hillovci."
Až vtedy mi to došlo. Vzal som poslednú čokoládu, ktorá skončila na zemi a vystrel sa. Pozrel som na neho:
"Čiže s Benom sa vybalíme a potom čo?"
"Ukážem vám všetko, kde budete tráviť všetok svoj čas."
"Aha," obzrel som sa," a... kde sa to vchádza do intráku?"
George sa iba usmial: "Tak myslím, že začneme hneď. Kde máš brata?"
"Tuná," ukázal som na Bena, ktorý práve prichádzal.
"Jaj..." pozeral na nás, "tak poďte."
Previedol nás chodbami intráku až k našej izbe.
"Ja mám izbu hneď vedľa," otvoril dvere, "Kris poď sem."
O chvíľu vyšiel nižší chalan s krátkymi hnedými vlasmi.
"To sú oni?" pozrel na Georgea.
"Hej."
Otočil sa k nám a podal mi ruku: "Kris."
"Cas."
Taktiež sa zoznámil s Benom.
"Čo je potrebné vedieť o intráku? V prvom rade to, že baby sú na dvoch poschodiach nad nami. A jediná dievčenská izba pri chalanoch je vedľa vás."
Pozreli sme s Benom na poslednú izbu na chodbe po našej predposlednej.
"A to druhé je, že do tajov života na intráku vás zavedieme v noci," dokončil George, "tak sa choďte vybaliť, o piatej sa stretneme dole pri vchode. Majte sa."
Rozlúčili sme sa pozdravmi a vošli sme do našej novej izby. Bola útulná. Skrine na jednej strane s posteľou a stolom, oproti nim okno s posteľou a stolom.
"Ja si beriem to pri okne!" vykríkol som a skočil na posteľ. Usmial som sa na neho. Prekvapujúco mi úsmev opätoval.
"Vážne? A povieš mi pointu toho, že si vyberieš posteľ, keď budeme spať spolu?" sadol si vedľa mňa.
"Vážne?" s úsmevom som si na neho sadol obkročmo, položil ruky na jeho ramená a bozkával ho.
"Už sa nehneváš?" usmial sa.
"Ešte trochu," nahodil som vážny výraz. Pritiahol si ma k sebe bližšie a prisal sa na môj krk. Zaklonil som hlavu a zatváral oči.
"Hneváš sa?" pošepkal mi do ucha.
"Nie," pobozkal som ho.
"Ale treba sa vybaliť. A radšej teraz cez deň neriskujme," poslednýkrát ma pobozkal a zišiel som z neho. Zapol som rádio a vybaľovali sme sa.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
radulik7
18. 2.febuára 2010 11:12
sokujes ma som strasne zvedava na dalsi diel perfektne =D=D
Napíš svoj komentár