Konečne sa skončil čas učenia. Odbil obed a po "výdatnom" jedle som sa ponáhľal na hodinu spevu. Ben ma stále viac a viac hneval. Ani o mňa pohľadom nezakopol. Len chodil kľudne vedľa mňa. A keďže chodil na hodinu gitary, aj tak sme sa rozdelili. Hľadal som na dverách učebňu číslo 30. Konečne som ju tam našiel. Cez okienko som videl desať ľudí. Vošiel som. Profesor tam ešte nebol. Sadol som si do lavice, ktorá bola s ostatnými úplne vzadu. Pred tabuľou bol veľký priestor. Zatiaľ som si zapol ipod a ignoroval spýtavé pohľady ostatných v miestnosti. Nezaujímali ma. Moja depresia nadobúdala enormné rozmery.
Po desiatich minútach sa senilnému starému dedkovi doráčilo dogúľať.
"Dobrý deň," položil si tašku a došiel k nám dozadu," volám sa Kristian Dosen a budem vás učiť spev. Teóriu máte o dve hodiny. Takže sa môžete 5 minút rozospievať," odišiel si robiť písomné formality o hodine. Všetci začali cez seba spievať..."super". Načo som sem len chodil? Jedna pohroma za druhou. Dal som si jedno sluchatko do ucha a začal si spievať Green day- American odiot. Zatvoril som oči a nič iné nevnímal.
Prebral ma až smiech. Prestal som, vybral sluchatko a otočil sa tvárou k ostatným. Nechápal som. No keď som uvidel Georgea vo dverách, nechápavo na mňa hľadiac, došlo mi. Zrejme vošiel do triedy, každý zmĺkol okrem mňa.
"Môžeš si vziať tie stoličky," povedal profesor, George vzal dve stoličky a odišiel. Pokiaľ som bol predtým na pokraji zrútenia... teraz som sa už zrútil. Prežil som svoje najhoršie dve hodiny núteného spevu a najhoršie dve hodiny teórie v mojom živote!
Nena:
Sedela som na hodine. Čiže sedela a písala. Aspoň niečo ma napĺňalo. Keď som bola v strede dramatického scenára, všetci na mňa začali sisikať. Pozrela som na profesora sediaceho nad knihou a potom na ostatných.
"Čo?" pošepkala som. Ukázali na okienko na dverách. Pozrela som tam. Skákal tam George a ukazoval, aby som vyšla na chodbu.
"Pán profesor?" povedala som hlasnejšie. Pozrel na mňa," mohla by som ísť na wc?"
"Len choďte, Nena."
Postavila som sa a ponáhľala sa čo chce.
"No?" zatvorila som za sebou dvere.
"Ja viem, že sa nejak extra nerozprávame..." začal nesmelo.
"Dôjdi k veci. Práve mam rozpísanú erotickú časť."
Jeho slova sa náhle zastavili. Akoby rozmýšľal...: "Erotickú?"
"Prečo, keď niekto povie sex, mužovi sa automaticky mozog presunie do nohavíc? Strašné," prevrátila som očami.
"To si ty povedala!" obhajoval sa.
"Môj.... za toto tuná dostávam známky. Tak sa kroť a hovor k veci..."
"Aj ja chcem písať porno a budem za to prechádzať do semestra..." stále odbočoval.
"Pozri," súcitne som mu dala ruku na rameno, "porno je odporné vykorisťovanie žien. Ohavná "hračka" na uspokojenie primitívnych sexuálnych pudov... ja píšem román. Sex je tam milujúci, láskou naplnený akt... chápeš?"
Nezmohol sa ani na zvuk. Hľadel na mňa ako zamrznutý.
"Stalo sa niečo? Čo si vlastne chcel?"
Akoby sa prebral: "Jasne," odkašľal si, "no... potrebujeme, aby si nám zohnala video Bena a Casa Hillových ako hrajú, ktoré poslali tvojmu otcovi k prihláške."
"A dôvod?" dala som ruku preč.
"Prosím... nikdy v živote som od teba nič nechcel. Len... chceme vidieť, ako naozaj vedia hrať. Práve som počul spievať Casa. Je vážne dobrý. A Kris súhlasí. Len..."
"Súhlasí s čím?" stále som nechápala o čom hovorí.
"Čo asi?" smial sa mi, "založiť kapelu. Konečne sme našli niekoho, kto by sa k nám aj hodil. Prosím."
"Jaj," pochopila som," a vy chcete vidieť ich najväčšie kvality, čo?" prekrížila som si ruky.
"Prestaň. Proste... mohla by si? Prosím?"
"Fajn," súhlasila som, "ale... za odmenu... videla som vás s Krisom hrať za intrakom futbal... naučil by si ma niečo?"
Pozeral na mňa a potom vybuchol smiechom.
"Preskočilo ti?" nechápala som jeho reakciu.
"Keď..." chytil sa za srdce, "to je..." zas sa rozosmial.
"Fajn. Len sa smej," povedala som naštvane a išla do triedy.
"Nie!" chytil mi ruku predtým, ako som ju dala na kľučku. Ostali sme tak a hneď akoby pod vplyvom elektriny ma pustil, "potrebujem tvoju pomoc. A je v pohode, keď ťa zaujíma futbal."
"Ja? Zaujíma? Mne ide o to, aby som videla zblízka tvoj sexy zadok v obtiahnutých nohaviciach," usmiala som sa, otvorila dvere a venovala sa ďalej štúdiu. Je pravda, že som si zapamätala jeho meno odvtedy, čo som mohla pri stati v rade obdivovať jeho zadnú časť tela. Veď som žena orientovaná na mužov, tak čo?
Po skončení písania som sa ponáhľala k otcovi. Zaklopala som. Nič. "Super". O5 odišiel. Ako vždy. Vzala som mobil. Vytočila jeho číslo.
"Áno?" zdvihol.
"Oci? Môžem ísť do tvojej pracovne v škole? Zabudla som si tam iPod," malé klamstvo. To nikoho nezabije.
"Áno. Môžeš. Na vrátnici je jeden kľúč, zavolám im, aby o tom vedeli."
"Dik oci. Maj sa," zložila som a utekala na vrátnicu. Následne som si pracovňu otvorila a zapla pc. Našla som Casa a Bena a prehrala video:
(
toto je len ilustracia. Cas ma rovne vlasy atd.... len ine na priblizenie fantazie som nenasla slight_smile:.
"To je dobré," hľadela som na to ako debil. Už chápem, prečo ich George a Kris chcú do skupiny. Nahrala som to na cd a utekala do intraku.
Cas:
Konečne som došiel do izby. Tresol som dverami a ľahol na posteľ. Zapol som si hudbu a ukľudňoval sa.
"Ahoj," o chvíľu vošiel Ben. Položil tašku a gitaru v puzdre. Zapol notebook a otvoril si tyčinku mars. Akoby nič.
"Vieš čo ma privádza do šialenstva? Ignoracia... tvoja ignoracia. A to, čo si urobil vo wcku... nikdy ti to neprepáčim," neudržal som svoj hnev. Pokoj bol v riti.
"Áno? Ale keď som tam za tebou došiel, nemal si nič proti. Nie len ja myslím na seba."
"Ty si surovo odišiel!"
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.