Cas:
Zas som ja ten najhorší. Samozrejme. Som tu dva dni a už som na pokraji zrútenia. Bena nechcem vidieť, Nena mi neverí, práve naopak ma obvinila. Ako hlbšie klesnem? Veď odkedy som sem prišiel, klesá moja nálada dole a dole.
"Potrebujem s tebou hovoriť," prisadol si George, "prečo sedíte s Benom od seba?"
"Pohádali sme sa. Chápeš, bratská nezhoda."
Otočil sa na Bena pri vedľajšom stole: "Prídeš sem na chvíľu? Potrebujem s vami obidvoma niečo prebrať."
Ben sa s nechuťou postavil a sadol si na prázdne miesto oproti mne.
"Takže, ja a Kris sme založili skupinu. Lenže... nenašli sme gitaristu a speváka."
"Čo?" pozrel na neho Ben a rozosmial sa, "sme na umeleckej škole."
"Áno, sme, lenže všetci tuna sú odrastení na drení, umelom učení podľa profesorov, ktorí im dajú noty. Skoro od perinky chodia po školách. Nenašli sme nikoho prirodzeného a vhodného k nám."
"A my s tým máme čo urobiť?" ozval som sa.
"Nechceli by ste byť v našej kapele?"
"Tu sa bežne zakladajú skupiny?"
"Ani nie. Erik má kapelu Jesus on extasy. Sú v nej jeho bratranec, ten s dlhými vlasmi a tie dve baby, čo sedia tuna pri stole pri dverách. Jednu ste videli. Ophelia, čo prišla za Nenou. Ona spala s Erikom. A nie len ona. Nena to nechce vidieť. Dokonca mu odpustila, ako som aj čakal," prehodil nesúvisle..
"Žerie ťa to. Prečo jej nepovieš čo cítiš?" spýtal som sa.
"Čo to zmení? Nič."
"Môžeme sa vrátiť k predošlej téme? Prečo chcete zrazu nás? Ani neviete čo hráme, ako hráme, aké máme kvality. Ako si povedal, nič sme sa neučili. Len... sami."
"Počul som Casa spievať. Keď som vošiel na jeho hodinu. A zohnal som si nahrávku, ktorú ste poslali k prihláške. Ste fakt dobrí," hneď sa usmial, keď sme prešli na inú tému.
"To fakt som podľa teba dobrý?" opýtal som sa.
"Áno. A myslím, že by sme to mohli skúsiť. Čo vy na to?"
"Ja som za," konečne som mal v hlase elán.
"Skúsiť to môžeme," pridal sa Ben.
"Tak fajn. Dám vám ešte vedieť, kedy presne a kde sa dnes stretneme."
"Platí," súhlasili sme.
"Musím bežať ešte do knižnice. Majte sa," rozutekal sa preč.
Nastalo ticho. Ja som nemienil prehovoriť, a zrejme ani Ben. Postavil som sa, raňajky mi aj tak nechutili a išiel som do blízkych potravín. Kúpil som si pizza rožok, colu a kráčal na prednášku. Zahliadol som Erika.
"Si kretén," zakričal som. Na moje prekvapenie aj zastal. S úsmevom sa ku mne otočil.
"Áno?" rozosmial sa.
"Ty si mi naschvál povedal pravdu!" podišiel som k nemu.
"Áno, naschvál," prikývol s úškrnom, "vedel som, že ti neuverí, a naopak príde ku mne. Sme spolu tri roky. Nepripustí si, že sa tak mýlila. A ešte raz ti ďakujem," pobúchal ma po ramene.
"Idiot!" dal som mu ju dole. So smiechom kráčal svojou cestou.
"Porazíme tvoju kapelu," zakričal som. Jeho smiech stíchol. Zastal. Späť sa ku mne otočil.
"Čo si povedal?"
"Počul si. S Krisom, Georgeom a Benom sme založili kapelu."
"Áno? A ako sa volá? Chudáci?"
"Aj keby, tak čo? Tí chudáci vás rozmetajú na kúsky!"
"Áno? Nenechaj sa vysmiať!" bol neskutočne sebavedomý.
"Chcel si odísť," neuhol som pohľadom.
Konečne zmizol. Magor! Prežil som ďalšie školské nudné hodiny. Jedine spev ušiel. Škola ma začínala vážne štvať. Zatvoril som sa v izbe a rozvalil sa na posteli. Pomaly som zaspával, keď niekto zaklopal.
"Ďalej," povedal som rozospato.
"Inak chodím rovno, no tuna radšej klopem," stála predo mnou Nena.
"“Ha ha“. Prišla si rýpať?"
"Nie. Len sa spýtať, či idete dnes na tú party."
"Party? Aká?"
"Celá chodba na treťom poschodí. Otvorenie nového ročníka. Prídete?"
"Neviem... teraz ešte spím," priznal som a posadil sa.
"Nie som tu len pre to," vzala si stoličku od stola a sadla si oproti mne.
"A ešte pre čo?" začínal som vnímať.
"Som ochotná zabudnúť na tvoje výmysly. Budeme pokračovať v tom, čo sme chceli. Čo sa teraz deje medzi tebou a Benom?"
"Nerozprávame sa. To je všetko."
"Môžem niečo poradiť? Zlosťou a trucovaním nič nevyriešiš. Máš ho naozaj rád? Nie ako brata?"
Prikývol som. To len on ma berie ako brata.
"Skús robiť presne to isté čo on. Predstieraj, že chceš len sex. Využívaj ho... podľa mňa sa zlomí."
"Ale veď..."
"Zistí, aké to je. Vyhorí ako prskavka, uvidíš," žmurkla na mňa s úsmevom.
"Keď už hovoríme o vyhorení... preskočilo ti? Nehovorí ti nič príslovie: Dva krát do tej istej rieky nevstúpiš?"
Zamračila sa: "Nehovorila som, že máš prestať osočovať Erika?"
"Ale..."
Postavila sa a odišla. Ako keby som ja za to mohol, že sa nechá klamať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sapphyre
20. 3.marca 2010 17:25
co tak 10 ??
Napíš svoj komentár