V pyžame som si zapla hudbu, položila kávu na stôl v obývačke a prikryla sa perinou na sedačke. Keď som bola v tej správnej atmosfére, zapla som notebook, prihlásila sa na mail mojej poradne (pomenovala som ju- Ako ďalej?) a kopírovala si všetky otázky do wordu. Niektoré boli naozaj na zamyslenie, no začalo ma to baviť.
Prečítala som: Dobrý deň. Píšem vám do poradne preto, lebo už dlhšie neviem čo robiť. Mám priateľa, ktorého si vážim, ľúbim ho, lenže pred časom sa mi ozval kamarát, ktorého som dlho nevidela. Kedysi dávno sa mi páčil, potom to prešlo, no keď sme sa teraz stretli, niečo som cítila. Pozval ma vonku, rozprávali sme sa celý večer a bojím sa, že sa mi páči aj ten kamarát. Priateľa nechcem opustiť a cítim sa akoby som ho podvádzala. Pri tom sme nič nerobili.
Usmiala som sa, posunula medzerník a začala písať: Dobrý deň. V prvom rade by ste si mali uvedomiť, že rozprávanie a takéto myšlienkové pochody nie sú podvádzanie. Upokojte sa, nadýchnite sa a vydýchnite. Potom si položte niekoľko otázok: Milujete Adama (Adam bude váš terajší priteľ dajme tomu)? Ako sa k vám Adam správa? Ako sa vy správate k nemu? Čo vám dáva Adam? Čím vás obohacuje? Čo dávate vy jemu? Opätuje to? To sú základné otázky na ktoré musíte nájsť odpoveď. Lebo pokiaľ si odpoviete s rukou na srdci a zistíte, že ho ľúbite, on ľúbi vás, dokazuje vám lásku, váži si vás, pomáha vám, je vám oporou a tak ďalej, tak to nie je len pobláznenie. Nie sú to len ružové okuliare na očiach. Je to pevný vzťah postavený na pilieroch, ktorého vrcholom je láska. Ak si položíte tieto otázky a zistíte, že to nefunguje, tak je jedno či príde nejaký iný, tak či tak by to nemalo budúcnosť. Pokiaľ si nechcete len užívať, zabávať sa ale milovať, byť milovaná v tom správnom vzťahu tak to spravte takto. Nena.
Otvorila som ďalšiu otázku a takto pokračovala až do hlbokej noci. Ráno som ako vždy o ôsmej čakala na pána Rovera. Len čo som ho zbadala, pozdravili sme sa a pokračovala som s ním do jeho kancelárie.
„Ako ste sa mali po včerajšej práci?“ začala som každorannú konverzáciu.
„Dobre, až na to, že mi ochorel pes,“ postavil sa predo mňa.
„To mi je ľúto,“ začala som písať do tabletu poznámky,“ nájdem vám toho najlepšieho veterinára.“
„Nena,“ chytil mi ruky a od prekvapenia mnou trošku trhlo,“ nie ste moja slúžka. Nemusíte riešiť každú blbosť ktorú poviem. Vy mi len pomáhate udržiavať LLA v pohybe.“
Nasucho som prehltla: „dobre. Rozumiem a ospravedlňujem sa.“
„Neospravedlňujte sa,“ pustil mi ruky.
„Takže,“ pokračovala som po spamätaní sa,“ o desiatej máte poradu s redaktormi publicistiky.“
„Všetko?“
„Zatiaľ áno.“
„Dobre.... ešte som sa vás chcel spýtať na vašu poradňu.“
„Už mám napísaných niekoľko odpovedí.“
„Super. Môžem ich vidieť?“
„Teraz?“ spýtala som sa prekvapene. Prikývol. Tak som sa poddala a namierila si to k svojmu stolu. Sadla som si pred notebook, otvorila zložku a word s prvotnými verziami odpovedí. Nahol sa k mojej hlave a začal čítať.
„Pustím vás sadnúť?“ spýtala som sa.
„Nie. Len to zbežne prejdem.“
Sedela som tam, skrehla od stresu a popri všetkému som cítila jeho prekrásnu vôňu. Zatvorila som oči a snažila sa myslieť na niečo iné. No nedarilo sa mi to. Hlavne po tom, čo ma oslovil Nena a chytil za ruky.
Vymyslený príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A ehm, ja viem som vadnááá a neodbytná, ale kedy sa už dajú dokopy ja som taká nedočkavá strašne :ehm: