V kancelárií mi začal zvoniť telefón. Podľa čísla som vedel, že to bola Nena. Usmial som sa a zdvihol.
„Prosím?“
„Pán Rover hľadá vás tu váš syn no nepokladá za potrebné prezradiť mi o čo ide,“ počul som jej krásny hlas.
Pobavilo ma to: „super. Povedzte mu, nech počká päť minút a prídem si po neho.“
„Vykonám, zatiaľ ďakujem.“
Šiel som zložiť, no počul som ako sa začala rozprávať so Simonom. Musela zle položiť slúchadlo. Oprel som sa o operadlo a započúval sa. Po slovách na moju osobu som sa celý rozochvel a stiahlo mi celé vnútro. Cítil som sa ako totálny teenager, ktorý sa prvýkrát zaľúbil. Pri tom ma to vôbec nedesilo, práve naopak. Bol to prekrásny pocit.
„Lenže vy z LLA a priezviska Rover len ťažíte a nič neprodukujete. Okrem sexy žien v pracovnom kolektíve pochopiteľne,“ prebrali ma jej slová. Radšej som zložil, postavil a otvoril dvere.
„Simon poď ďalej,“ zavolal som ho. S pobúrením sa otočil od Neny a vošiel ku mne do kancelárie.
„Čomu vďačím za tvoju návštevu?“ spýtal som sa.
„Niečo som sa dozvedel,“ rozvalil sa na gauči.
„Čo také?“ sadol som si vedľa neho.
„Dopočul som sa, že na tú konferenciu berieš svoju „úžasnú“ sekretárku.“
„Prečo toľká irónia?“ smial som sa. Bolo mi z neho smiešne.
„Čo ak som chcel ísť ja?“ prekrížil si ruky.
„Po prvé je na mne koho vezmem a po druhé ty ani netvoríš, nepíšeš.“
„Lebo mi nedáš príležitosť! Berieš ma ako decko!“ vyčítal mi na celú miestnosť.
„Už som ti to povedal sto krát. Choď do školy.“
„Aby som bol dobrý novinár, nemusím študovať,“ oponoval.
„Musíš študovať aby si talent vedel zúročiť. Nechcem ti zle. Už to pochop. Aby si nepovedal, že ti neverím, tak ti pomôžem dostať sa na školu, ale zvyšok je na tebe. Udržanie sa aj štúdium,“ navrhol som.
Povzdychol si: „prestaneš sa potom ku mne správať ako k zasranovi a uznáš ma ako spolumajiteľa LLA?“
„Ak preukážeš, že si to zaslúžiš, tak v tom nevidím problém.“
Keď odchádzal, vykukol som z dverí a usmial sa na Nenu: „skontrolujte si telefón. Nemohol som sa vám dovolať.“
Prekvapene pozrela na slúchadlo a napravila ho.
O pár dní:
Nena:
Mala som pustenú hudbu a tancovala si v kúpeľni s hrebeňom v rukách. Česala som sa a potom maľovala. Prešla som špirálou po riasach a pozrela na mobil.
„Do kelu! Nestíham!“ obliekla som si blúzku, obtiahnuté tesilové nohavice, obula lodičky a zazvonil zvonček u dverí. Rozbehla som sa k nim a otvorila. Stál tam Seb.
„Dobré ráno pán Rover. Nemuseli ste ísť hore. Hneď by som zbehla dole,“ ešte som si obliekala kabát.
„Dobré ráno. Vezmem vám kufor.“
„Čo? To nemusíte,“ rozosmiala som sa.
„Musím,“ vzal mi ho,“ ste pripravená?“
„Samozrejme,“ zamkla som, hodila kľúče do kabelky a mohli sme pomaly vyraziť.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Super kapitolka, tesim sa na dalsiu