„Čo? Prečo?“
„Kvôli tomu čo sa deje okolo nás.“
„Myslíš tie vraždy?“ spýtala som sa.
„Myslím smrťožrútov a Voldemorta.“
„Myslíš, že naozaj existujú?“ pokrútila som hlavou.
„Nen, počúvaš sa vôbec?!“ zdvihol na mňa hlas.
„Čo?“
„Tvojich rodičov zabili smrťožrúti! Všetkých naokolo aj muklov zabíjajú smrťožrúti!
„Preháňaš.“
„Každý sa bojí o tom hovoriť. Každý sa hrá, že sa nič nedeje! Ale deje! A ako som sa dopočul, ty si šťastný človek, ktorý lieči, a myslíš si, aká si úžasná, obetavá a empatická liečiteľka ktorá tu je pre ľudí. Čo je hovadina. Lebo si egoistka.“
„Čo?!“ skríkla som a postavila sa,“ ty si ma prišiel urážať?!“
Tiež sa postavil: „nie, neprišiel! Prišiel som ti dohovoriť. A niečo navrhnúť.“
„Urážkami?“
„Nen pozri.... ty sa zameriavaš na ľudí v nemocnici.... a čo tak myslieť na to aby tam tí ľudia neskončili? Klamú keď prídu zranení k vám, len aby ich nespájali s druhou stranou. Ty to nevidíš? Tvoji rodičia sú mŕtvi. Moji rodičia sú mŕtvi, Lilyných zabili predvčerom.“
Vyvalila som na neho oči: „čo?“ pošepkala som.
„Áno...ak by ťa to náhodou zaujímalo. Jamesovi sú na úteku. Už konečne chápeš čo chcem povedať?“
„Ja som taký idiot,“ sadla som si.
Tiež si sadol. Ale bližšie ku mne: „Dumbledore ma poslal aby si sa pridala k nám do Fénixovho rádu.“
„Kam?“
A začal mi rozprávať všetko o ráde, ako fungujú, kto všetko tam je.
„Keďže prešli na ministerstvo, obávame sa, že obsadia aj nemocnicu. Preto ťa potrebujeme.“
„Čiže... preto zabili vašich rodičov?“
Prikývol: „Odkedy je Lily tehotná, James ju odhovára od toho aby bola v ráde. Už ju aj presvedčil, lenže zavraždili jej rodičov a už odísť nechce.“
„Dobre... pridám sa,“ pozrela som do zeme.
„Ja...som rád. Prepáč, že som kričal.“
„Zaslúžila som si to,“ zdvihla som na neho pohľad,“ môžem sa ťa niečo spýtať?“
Videla som na ňom, že chvíľu váha a napokon prikývol.
„Keby ťa neposlal Dumbledore, prišiel by si za mnou?“
„To je čo za otázka?“
„Pýtam sa,“ túžila som to vedieť.
„Ty si sa rozišla.“
„Ja viem...“ a ľutujem to, domyslela som si. Neviem prečo, no premohol ma smútok. Akoby všetko dobré čo som predtým cítila sa stratilo a teraz som sa dostala do hlbokej depresie.
„O čo ide?“
„vieš, dal si mi poriadnu facku. A niečo som si uvedomila.“
„Čo?“
Nahla som sa a pomaly ho bozkala. Pritiahol si ma a prevzal iniciatívu. Ľahla som si a roztiahla nohy. Kľačal nado mnou. Usmievala som sa a bozkala ho na krk. Rukou mi zašiel pod tričko. Naskočili mi krásne zimomriavky.
„Počkaj,“ zastavila som ho a postavila sa. Chytila som ho za ruku a ťahala hore. V strede schodiska som si vyzliekla tričko a hodila ho na schody. Oprel ma o stenu a bozkával na hruď. Zatvorila som oči a zastonala. Ani neviem ako, už sme boli hore v mojej izbe a milovali sa. Odvtedy čo som s ním bola ešte v Rokforte som nikoho nemala. A dúfala som, že na tom je rovnako. Ostal u mňa až do rána. Opatrne som sa postavila a obliekala. Napísala som, že idem za Lily a nechala odkaz na stolíku. Vyšla som vonku a zašla do uličky kde som už mala svoje miesto odkiaľ som sa premiestňovala. O minútu som zaklopala na dvere Lily a Jamesa. Otvoril mi James. Mieril na mňa prútikom.
„Čo to robíš?“ nechápala som ho.
„Nemusíš byť naozaj Nena.“
Prevrátila som očami a povzdychla si: „Si James Potter, medzi troma najlepšími kamošmi známy ako paroháč, a to preto, lebo si nelegálny animágus, ktorý sa premieňa na jeleňa a oženil si sa s Lily Evansovou, mojou najlepšou kamoškou od prvého dňa a doliezal si za ňou celý čas ako....“
„Dobre dobre,“ pustil ma dnu. Vošla som do chodby.
„Práve som sa to dozvedela. Ako jej je?“
„Nie najlepšie. Choď za ňou.“
Prikývla som a vošla do obývačky. Ležala tam schúlená a plakala. Bolo mi jej tak ľúto.
„Lily,“ podišla som k nej. Pozrela na mňa. Posadila sa.
„Je mi to ľúto. Veľmi,“ objala som ju. Silno ma stisla a plakala. Stále viac a viac. Hladila som ju po chrbte. Tiež mi padali slzy. Jej rodičov som dobre poznala. Veď som k nim chodievala na prázdniny.
„Lily počúvaj ma. Pokoj,“ odtiahla som sa a utrela jej slzy,“ musíš sa upokojiť. Ber ohľad na bábätko. Viem ako sa cítiš. Tiež som stratila rodičov. Ale je tu James a vaše dieťa a ty sa nesmieš teraz zložiť. Rozumieš? Upokoj sa. Bude dobré.“
„Ja viem ale to tak bolí.“
„Zvládneš to. Si silná.“
Prikývla a objala ma. Snažila som sa ju upokojiť.
O 5 mesiacov:
Ležala som nahá v posteli vedľa Remusa a bozkala ho. Trávila som s ním každú voľnú chvíľku. Keď som nepracovala a keď on nebol zas niekde preč kvôli rádu. Radšej som sa nepýtala, lebo aj tak by mi nepovedal kam chodí.
„Kedy sa zas uvidíme?“ spýtala som sa a hladila ho po tvári.
„Neviem. Zas budem musieť odísť. Prepáč.“
„Aha.... keď musíš,“ zosmutnela som.
„Vieš, že musím. Neboj, nebude to tak navždy.“
„Ja viem,“ pustila som ho a ľahla si.
„Čo je?“
„Len mi vadí, že sme tak málo spolu.“
„Láska,“ bozkal ma. Iba sme sa bozkávali a nereagovala som. Prešiel na krk. Zatvorila som oči. Keď zašiel ešte ďalej, to som sa už hnevať nemohla.
O dva mesiace:
Kráčala som chodbou nemocnice a myslela na Remusa. Už mesiac sme sa nevideli. Len sme si písali. Stále citujem: „niečo robil pre rád“. Začínala ma tá veta iritovať. Jemne podráždene som šla otvoriť dvere pracovne, keď za mnou pribehla Amanda. Moja bývala spolužiačka a teraz spoluliečiteľka.
„Lily prišla!“
„Potterová? Čo sa stalo?“ zľakla som sa.
„Rodí.“
Úplne som zabudla na to čo ma trápilo a s úsmevom som utekala za ňou. Vošla som do izby. Lily tam ležala na posteli, zhlboka dýchala a James celý zelený stál vedľa nej.
„James, radšej si sadni lebo nám tu odpadneš,“ zabávala som sa a usmiala sa na Lily,“ tak čo? Tešíš sa?“
„Vyzerám na to, že sa teším?!“ skríkla,“ bolí to!“
„Lily uvidíš, že za chvíľu zmeníš názor.“
A presne tak ako som povedala, hneď ako počula plač malého, prestala po mne kričať a rozplakala sa.
„Máte zdravého chlapčeka,“ usmiala som sa a podala ho Lily. James úplne mimo hľadel akoby nevedel čo robiť.
„Neboj, nezje ťa,“ smiala som sa z neho. Akoby sa spamätal, prišiel k Lily a pobozkal ju.
„Ahoj Harry,“ usmial sa na neho a pohladkal ho.
„Ja som tvoja mamka. A ten čo ma také čierne vlasy ako ty je tvoj ocko,“ dala mu pusu.
„Máš oči po mamke,“ držal ho za malinkú rúčku.
Rozosmiala som sa a nikdy som nevidela nič krajšie.
O mesiac:
Zaklopala som na dvere Lilynho a Jamesovho domu. Chvíľu som čakala.
„Kto je?“ spýtala sa Lily cez dvere.
„Tvoja najlepšia kamoška Nena. Panictvo si stratila v siedmom ročníku cez Vianoce,“ uškrnula som sa. Otvorila mi.
„Až také intímne veci vravieť nemusíš,“ pustila ma dnu.
„Azda sa hneváš?“ usmievala som sa a objala ju.
„Nemám náladu na takýto typ humoru,“ odvrkla. Vyzerala veľmi vyčerpane.
„Harry dáva zabrať?“ smiala som sa ďalej.
„Prišla si podpichovať?“
„Nie. Remus je zas niekde v riti, takže som ťa prišla pozrieť. Kde máš manžela?“
„So Siriusom niečo riešia u neho.“
„Aha. A nechal ťa tu s Harrym samú?“
„Veď už spí.“
Ozval sa zhora plač.
„Prosím len toto nie,“ pozrela dohora,“ už nevládzem.“
„Ja mám nápad. Poď,“ vzala som ju hore do spálne,“ ty si pekne ľahni a ja sa postarám o tohto chutného drobčeka,“ vzala som si ho z postieľky.
„Naozaj? Potr....“
„Lily...ja sa viem postarať o deti. Dennodenne som nie pri jednom ale minimálne desiatich.“
„Tak dobre,“ ľahla si. Pohladkala som malého po líci.
„A my ideme dole. Napapať sa, pohrať a spinkať,“ zišla som do kuchyne a zohriala som mu mlieko. Vypil celú fľašu. Dala som ho odgrgnúť a sadla si s ním do obývačky. Vzala som plyšového zajaca a ukázala mu ho. Páčil sa mu takže sme sa hrali, keď som začala vymýšľať rozprávky. Po chvíli som si uvedomila, že to sú magické rozprávky spojené s muklovskými. A Harrymu sa páčili. Hneď mi pokojne zaspal. Odišla som hore položiť malého do postieľky a pozrela som na Lily ako spí pod perinou. Usmievala som sa. Zišla som dole po schodoch, keď sa otvorili dvere. Bol to james. Nevšimol si ma. Zastal v obývačke a rozprestrel proroka. Aby som nezobudila Lily a ani malého, opatrne som sa ho pomaly dotkla za rameno.
„Aaaaaaaa!“ vykríkol a pohotovo na mňa namieril prútikom.
„To som len ja,“ rýchlo som dala ruky hore.
„Do riti Nena,“ dal prútik dole,“ chceš aby som umrel od strachu?“
Ako strela zbehla dole Lily so zdvihnutým prútikom.
„Čo bláznite? Zobudíte Harryho,“ pošepkala celá bledá,“ tak som sa zľakla.“
„Pokoj. To sa zľakol mňa,“ vysvetlila som.
„Nesmieš sa takto zakrádať. Mohol som ti ublížiť,“ hneval sa James.
„Nechcela som zobudiť Lily a Harryho. Dobre, moja chyba. Prepáčte. Ale keď už si Lily hore, chcem sa s vami o niečom porozprávať.“
„S nami? Väčšinou iba s Lily,“ prekvapene reagoval James. Prevrátila som očami a sadla si na gauč.
„Keď som Harrymu hovorila rozprávky, niečo ma napadlo.“
„Tak na toto som zvedavý,“ prisadol si aj James. Lily k nemu.
„Prepočujem tvoju poznámku. Takže, viete, že ma Dumbledore posiela do muklovských nemocníc a snažím sa tam muklov nejako varovať. Samozrejme v rámci možností. Ale nezdá sa mi to dostatočné. A napadlo ma...čoho sa ľudia boja? Strašidiel,“ rozsvietili sa mi oči.
„Prosím?“ spýtal sa James a pozrel na Lily.
„Zlý duchovia. Niečo čo ťa straší,“ vysvetlila Lily.
„Áno. A celý svet muklov sa točí okolo neznámeho a povier..... vydám knihu „záhad“ ktorá ich vystraší a nenápadne ich bude varovať pred nebezpečenstvom pred naším svetom. Budú sa báť a nevedome sa chrániť.“
Lily na mňa vyvalila oči: „to je ono!“
„Počkajte.... budeš otvorene v knihe pre muklov varovať pred čarami?“ ujasnil si James.
„Presne!“ usmievala som sa.
„No takže teraz ti poviem svoj názor.... ani to nestihneš vydať, smrťožrúti sa to dozvedia a zabijú ťa. Pri troche šťastia ťa zabijú až tesne po vydaní a všetky knihy zničia. A z pasie budú vraždiť ešte väčšie množstvo muklov.“
„James prestaň,“ úsmev mi klesol. Musí byť taký negativisticky?
„Už sme ťa raz museli priviesť do reality kde sme vo vojne. Chceš si realitu uvedomiť 3 metre pod zemou?“
„Musíme niečo spraviť. A mne dal Dumbledore na starosť muklov. A mám sa vzdať? Nevzdám sa.“
„Nen James ma asi pravdu...“ pridala sa k nemu Lily.
„Ako myslíte. Ja idem domov a písať,“ postavila som sa. Nahnevali ma, že v tom nevideli taký zmysel ako ja. Doma som si sadla k stolu a písala. Celý deň a celú noc som sa dopovala kofeínom. Zobudilo ma až klopanie. Zdvihla som sa od stola na ktorom som spala a na líce sa mi prilepil kus pergamenu. Dala som ho dole a pretrela si oči. Znovu niekto zaklopal. Vzala som prútik a postavila sa k dverám.
„Kto je?“
„Remus. Tvoj priateľ. Vždy ti ráno po milovaní urobím raňajky a prinesiem do postele.“
Rozosmiala som sa a otvorila mu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár