BTW- pre moju jully19 .
----------------------------------------------------------------------------
December:
Boli sme s Remusom v jeho kabinete a sedela som mu na kolenách. Bola sobota no vzala som si voľno od nemocnice. Odkedy sme sa zasnúbili, videli sme sa minimum. Škola, vyučovanie, nemocnica, ostávali mi na Remusa len noci keď sme zaspali a koniec.
„Bude to krásna malá svadba. Ako v rozprávke,“ usmievala som sa.
„Máme kopu času. Neponáhľajme sa,“ hladil ma po ruke.
„Ja viem zlato. Len premýšľam.“
„Pozri, dnes je Rockvill. Čo keby sme sa šli prejsť?“
„Dobrý nápad,“ usmiala som sa, pobozkala ho a poriadne sme sa obliekli. Vonku snežilo a malo to krásnu predvianočnú atmosféru.
„U koho budeme tráviť Vianoce?“ pozrela som na neho keď sme kráčali ruka v ruke smerom von z Rokfortu.
„Neviem. Mne to je jedno.“
„Tak u teba,“ rozhodla som. Keď sme vošli do Rockvillu, všade pobehovali študenti. Akoby som videla seba pred rokmi. Bol to zvláštny pocit. Remus mi stisol ruku silnejšie, akoby vedel na čo myslím a vošli sme do teplej voňavej kaviarne. Bola prekrásne vianočne vyzdobená a objednali sme si teplý čaj. Popíjali sme ho, držali sa za ruky a klebetili.
„Inak, Harry ma o niečo poprosil.“
„O čo?“ nerozumela som.
„Chce sa naučiť brániť proti dementorom. Po incidente vo vlaku, potom ten metlobal kde spadol...“
„Počkaj,“ zastavila som ho,“ metlobal?“
„Áno. Na minulom zápase spadol z metly keď sa tam objavili dementori.“
„Prosím?“ naštvane som na neho vyvalila oči,“ a prečo o tom neviem?“
„Bola si v nemocnici...“
„Ja sa nepýtam kde som bola, ale prečo si mi to nepovedal.“
„Dobre,“ snažil sa ma upokojiť,“ máš pravdu. Prepáč. Len som to nedomyslel.“
Pustila som ho a oprela sa o operadlo stoličky.
„Mám Harryho veľmi rada. Prečo si mi to nepovedal?“
„Nejako som zabudol. Prepáč. Ide o to, že ho chcem naučiť patronus,“ vysvetlil. Chvíľu som na neho len hľadela a potom sa nemohla hnevať.
„Myslíš, že to dokáže? Má trinásť rokov.“
„Ja viem. Ale uvedom si kto sú jeho rodičia a podľa toho čo som zatiaľ videl, je vynikajúci čarodejník....tak... odpustené?“ usmial sa. Tiež som sa usmiala, nahli sme sa a bozkávali. Vtom ma niečo zaujalo za oknom. Prestala som ho bozkávať a hľadela vonku. Kráčali tam Hermiona s Ronom. Boli dosť ďaleko od seba a divne sa rozprávali. Postavila som sa a pozrela na zem. Stopy v snehu.
„Mám prehliadnuť, že si ma len tak prestala bozkávať a hľadíš na sneh?“ nahodil Remus.
„Musíme ísť,“ povedala som a šla vonku. Kráčala som nenápadne za nimi.
„Nen čo to robíš?“ po chvíli za mnou dobehol Remus. Ukázala som mu nech je ticho a sledovala ich. Zašli sme až ku škriekajúcej búde no zmizli nám. Naštvane som sa vybrala do hradu.
„Môžeš mi už povedať čo sa deje?“ zastavil ma Remus.
„Myslím, že Harry porušil zákaz sem ísť.“
„Videla si ho?“
„Mal neviditeľný plášť. Určite! Rom s Hermionou nemohli za sebou nechávať tri páry stôp.“
„Tak ako myslíš. Porozprávam sa s ním.“
„Prečo ty? Ja som naštvana! Riskuje! Veľmi veľa riskuje!“ skríkla som.
„Neboj.“
„Práve pre niečo také naše deti budem vychovávať asi pod zámkom!“
Žartovala som, no on sa nezasmial. Len na mňa hľadel. Čakala som reakciu.
„Stalo sa niečo zlato?“ spýtala som sa.
Pokrútil hlavou a usmial sa. Nasilu: „ale nič.“
„Prestaň. O čo ide?“
„Ty chceš deti? Vlastné deti?“ pozrel do zeme. Ostala som v šoku.
„Prosím?“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár