Napriek tomu len ty (HP) *25

Cast venovana vernej jully19.
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Zobudila som sa až na to, že mi niekto drží ruku. Opatrne som otvorila oči a uvidela Remusa ako sedí na stoličke pri mojej posteli v nemocničnom krídle, drží ma za ruku a hlavu má položenú na mojom bruchu. Spal. Pohladila som ho druhou rukou po vlasoch. Hneď zdvihol hlavu a pozrel na mňa.
„Už si hore? Konečne.“
„Prepáč, nechcela som ťa zobudiť,“ šla som sa posadiť no strašne ma pichlo v hlave,“ au!“
„Len pekne lež. Mala si nehodu.“
„Čo?“ snažila som sa na všetko si spomenúť.
„Pamätáš si čo sa všetko stalo v škriekajúcej búde?“
„No.... Harry....Sirius...,“ prudko som sa posadila,“ Peter! Kde je?“
„Pokoj,“ sadol si ku mne na posteľ,“ pomaly. Takže pamätáš.“
„Áno. Remus čo sa stalo keď sme vyšli vonku? To už neviem.“
„Nevzal som elixír a premenil som sa.“
Spomienky sa zväčšovať: „presne....Peter zmizol.... našiel sa? Však, že áno?“
„Nie,“ pokrútil hlavou a rozplakal sa,“ nechcel som ti ublížiť.“
„Ty si mi neublížil zlato,“ objala som ho.
„Kvôli mne sa to stalo. Napadol som ťa....“
„Nie,“ pošepkala som.
„Keď si predstavím ako ťa vŕba musela odhodiť niekoľko metrov.... veď si narazila do ďalšieho stromu a rozbila si si hlavu.“
„Ale žijem,“ chlácholila som ho a on plakal,“ prestaň plakať. Som tu. Neublížil si mi.“
„Práve preto som vždy trval na tom aby si ma nevidela počas splnu.“
Začala som ho bozkávať: „prestaň. Nič sa mi nestalo. Trochu ma bolí hlava ale to prejde. Čo sa dialo keď si sa premenil?“
Prestal plakať a zhlboka sa nadýchol: „Peter zmizol. A nenašli sme ho.“
„Čo? Ale...“
A všetko mi vyrozprával.
„No to ako Siriusa zachránili neviem. Celú noc som stránil v zakázanom lese.“
Celú som sa chvela: „takže Sirius je stále na úteku. Fudge je naozaj taký sprostý?!“
„Nemôžeš mu to zazlievať. Omyl si nepripustí, Peter zmizol, ja som vlkolak, ty si bola v bezvedomí a Harry, Ron a Hermiona majú trinásť rokov. Je lepšie zbaviť sa údajného vraha ako otvorene priznať, že sa mýlil.“
Povzdychla som si: „máš asi pravdu. Ale hlavné je, že my vieme pravdu a ak Petra stretnem, nepomôže mu ani jeho špinavý podliezajúci sa potkaní chvost!“
Konečne sa rozosmial: „som rád, že ti je lepšie.“
„Ľahni si ku mne. Prosím,“ poprosila som a posunula sa. Ľahol si a v jeho objatí som znovu zaspala.

Posledný školský deň:

Sedela som na stole a Remus stál predo mnou. Objímali sme sa a bozkávali. Niekto zaklopal na dvere. Odtiahli sme sa. Boli sme v Remusovom kabinete. Podišiel j dverám a otvoril ich.
„Dobrý deň pán profesor,“ bol to Harry. Usmiala som sa a zišla zo stola. Remus ho pustil dnu.
„Dobrý deň slečna Nena,“ pozdravil aj mne.
„Ahoj Harry,“ odzdravila som.
„Ak ruším, môžem prísť inokedy.“
„To je v poriadku,“ usmiala som sa,“ čo si chcel?“
Chvíľu váhal a potom pozrel na Remusa: „vy sa na druhý rok nevrátite?“
„Nie,“ pokrútil hlavou.
„Vyhodili vás?“
„Nie. Sám som dal výpoveď.“
Nastalo ticho kým sa neotočil na mňa: „a vy?“
„Tiež som dala výpoveď,“ priznala som. Povedzme to tak, že niekomu (Fudge) po niekoľkých intenzívnych návštevách na ministerstve kvôli Siriusovi ležíme v žalúdku.
„Nič sa nezmenilo,“ vyšlo z Harryho.
„Že sa nič nezmenilo? Odhalili sme pravdu a zachránil si Siriusa,“ snažila som sa ho poopraviť.
„Ale čo vy?“
„Radšej sme odstúpili aby nemal Dumbledore ešte väčšie problémy. To ale neznamená, že nie sme šťastní. Máme našu lásku, začíname žiť spolu a spečatíme to manželstvom,“ usmievala som sa.
„A poznáme pravdu, že náš kamarát nie je vrah. To je to na čom záleží Harry.“
Smutne hľadel. Videla som na ňom, že nie je presvedčený o tom čo povedal Remus. Vzala som tašku a vytiahla obálku. Všetky veci som už mala pripravené v Remusovom kabinete. Sadla som si na sedačku a ukázala Harrymu aby si prisadol. Prisadol si a podala som mu obálku. Otvoril ju. Boli tam fotky. Keď sme ešte študovali na rokforte. Ja s Lily na prázdninách u mňa, naša partia pri jazere a posledná svadobná so mnou a Lily.
„Počula som od Remusa, že máš album s fotkami. Chcem aby si si tieto vzal a pridal si ich k ostatným. Tvoji rodičia boli úžasní ľudia a to čo si najviac vážili bola ich láska a ich priatelia. A o to tu ide Harry. O tom je celý život. Láska a priatelia. Je jedno čo si myslia ostatní. My vieme pravdu o Siriusovi. A to je hlavné.“
„Máš z nich viac ako tušíš,“ dodal Remus,“ viac ako len výzor a oči. O veľa viac.“
Videla som na Harrym, že mu vlhnú oči. Usmiala som sa a silno ho objala.
„Keby si niečo potreboval, hocikedy napíš alebo príď. Hoci by si sa len chcel rozprávať o rodičoch. Sme tu. Dobre?“
Prikývol a pustila som ho.
„A keďže už nie sme tvoji učitelia, môžeš nám pokojne tykať,“ chytil ma okolo ramien Remus. Prikývla som.
Postavil sa: „ďakujem. Za všetko.“
„Nemáš za čo. A napíš ako sa máš.“
Rozlúčili sme sa a odišiel. Zatvoril za sebou dvere a hľadela som na ne. Pochytil ma smútok.
„Vieš si predstaviť, žeby sme mali už dospievajúce dieťa?“ spýtala som sa.
„Nie,“ priznal.
„Ale ja by som dieťa chcela....“

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu