„Dobre, poviem ti všetko od septembra ale nezabi ma,“ snažil sa Sirius.
„Čo si mi tajil?“
A začal mi rozprávať o všetkom čo sa stalo v Rokforte, v turnaji a samozrejme aj na cintoríne.
„Ako môžeš byť taký bezcitný a tajiť to?!“ skríkla som po ňom.
„Mali ste krízu. Nechcel som vám pridávať ďalšie starosti.“
„Nijakú krízu sme nemali!“ skríkla som,“ a aj keby, Harry je Harry!“
„Dobre, ospravedlňujem sa. Ide o to, že sa znovu vytvára Fénixov rád.“
„Presne ako minule,“ okomentoval Remus.
„Najhoršie je to, že Fudge odmieta žeby sa Voldemort vrátil.“
„Ako odmieta?“ nerozumela som.
„Harry sa objavil s mŕtvym telom a povedal, že sa Voldemort vrátil. Myslíš, že tomu Fudge chce uveriť? Bojí sa a radšej neuverí akoby mal čeliť pravde.“
„To znie logicky...,“ povedal Remus.
„A inak,“ pozrel na mňa Sirius,“ chce s tebou hovoriť Dumbledore.“
„Mnou?“
„Áno. A už máme aj sídlo rádu.“
„Kde?“ spýtal sa Remus.
„Dom mojich rodičov.“
„Tam roky nikto nebýval myslím,“ uvažovala som.
„Veď práve o to ide. Nikto nás tam nebude hľadať.“
Pri tomto som sa musela pousmiať a utekala som sa hore obliecť a následne za Dumbledorom. Hneď som na chodbe stretla Minervu.
„Och dobre, že si tu,“ vydýchla si.
„Je pravda to o Harrym, Cedricovi a cintoríne? Bol u nás Sirius.“
„Bohužiaľ áno. Zajtra je pohreb a všetci sú z toho mimo. Choď za Albusom a on ti všetko vysvetlí.“
„Dobre. Potom sa za tebou zastavím. Zatiaľ sa maj,“ pokračovala som chodbou až k riaditeľni. Keď som zaklopala, zhlboka som sa nadýchla a po vyzvaní vošla dnu.
„Dobrý večer,“ pozdravila som.
„Ahoj Nena. Sadni si prosím,“ stál pri okne. Jemne sa na mňa pousmial.
Sadla som si: „to sa dokážete usmievať aj po tom čo sa stalo?“
„Nena úsmev nie je hriech,“ posadil sa oproti mne za stôl,“ aj ten musíme nachádzať v ťažkých časoch aké nás čakajú.“
„Ja viem. Prepáčte. Sirius mi povedal, že so mnou chcete hovoriť.“
„Áno. Oboznámil ťa so všetkým čo sa dialo od septembra?“ spýtal sa.
„Myslím, že áno.“
„Tak potom vieš o tom, že s ministerstvom nemôžeme rátať. Aspoň zatiaľ. A mám pocit, že dlho s nimi ani počítať nebudeme. A teba som tu zavolal kvôli jednej veci.... minule si v ráde dávala pozor na muklov a nemocnice. Teraz od teba potrebujem niečo úplne iné.“
„Ale... ja nie som nijaký auror,“ hneď som ho dopredu upozornila.
„Ja chcem aby si učila.“
Prekvapene som na neho hľadela: „prosím?“
„Vieš, je stále ťažšie a ťažšie nájsť profesora ktorý by chcel učiť OPČM.“
„Budem učiť OPČM?“
„Nie. Elixíry.“
Bola som úplne mimo: „a čo ma s tým OPČM?“
„Nenájdem učiteľa a ministerstvo mi sem niekoho pošle. A po mojej hádke s Korneliusom som si istý, že to nebude dobrá voľba. Preto chcem aby si nastúpila učiť elixíry a dávala pozor na človeka, ktorý nám tu bude znepríjemňovať život vďaka ministerstvu a strachu Korneliusa.“
„Ale čo ak niekto taký vôbec nepríde?“ nevedela som pochopiť istotu v jeho hlase.
„Príde. A ver, že sa to všetko ešte len začne.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár