O šiestej som sa obliekla, upokojila sa a zišla do Veľkej siene na otvorenie nového školského roka. Pomaly prichádzali všetci študenti, po nich prváci po každoročnej plavbe a tešila som sa známym tváram, ktoré sa na mňa usmievali. Žiaci ma mali radi, lebo som praktizovala skôr praktickú hodinu ako teoretickú. Chcela som ich naučiť mať elixíry v láske a nebrať ich ako trest čo sa stávalo, keď som neučila ja. Pár žiakov mi aj zakývalo. Bolo to pekné. A teraz keď som vedela, že čakám dieťa, šťastím by som lietala.
Keď skončilo triedenie prvákov, rozprestreli sa pred nás stoly plné jedla. Najedla som sa do prasknutia a tajne dúfala, že dieťatko nebude proti. A nebolo.
„Tento rok mame dve zmeny v učiteľskom zbore,“ začala som vnímať Dumbledora, ktorý sa postavil,“ veľmi nás teší, že môžeme opäť privítať liečiteľku Máriu-Elenu Catherine Lupinovú, staronovú vyučujúcu elixírov,“ hneď ako to povedal, rozoznel sa potlesk. Pohladilo ma to na duši, postavila som sa a s úsmevom uklonila,“ a takisto nás teší, že vám môžeme predstaviť profesorku Dolores Umbridgeovú, novú učiteľku obrany proti čiernej mágii.“
Ozval sa síce potlesk, no tento krát menej ochotný, skôr zdvorilý len aby bol. Musela som sa ovládať, aby som sa neusmiala. Bolo to komické. Dumbledorove slová som vnímať nedokázala a silou mocou sa ovládala. Až keď nastalo hrobové ticho a všetci pozreli vedľa Dumbledora, uvedomila som si slabé: ehm ehm, ktoré sa ozvalo naľavo odo mňa. Dumbledore sa tváril zarazene a pozeral ako sa Dolores postavila, že niečo povie. To, čo z nej vyšlo.... nebola som natoľko schopná sa ovládať a stavila by som sa, že som miestami urobila hnusnú grimasu. Dokonca ani Minerva toho nebola schopná a to už bolo čo povedať. Toto nedopadne dobre. Vôbec. Veď: pokrok pre pokrok treba zamietať... odstrániť všetky zvyky, ktoré by mali byť zakázané....
Bála som sa toho. Lebo ak bude Fudge stále taký sprostý a dokonca nám tu poslal aj špióna, Voldemort bude len ticho v kútiku silnieť a udrie keď bude pre nás neskoro. A k tomu mu ministerstvo krásne pomáha.
„Počula si to?“ zastavila ma Minerva na chodbe po večeri. Obzrela som sa či nás nikto nepočúva a prikývla som.
„Ministerstvo chce mať všetko pod kontrolou. A pri tom to už dávno pod kontrolou nemá. Ako môže byť Fudge taký sprostý?“ prekrížila som si ruky.
„Bojí sa čeliť pravde.“
„Najradšej by som ho nakopala. Spadne na hubu. Veľmi tvrdo.“
„Nena!“ upozornila ma,“ ale máš pravdu. Bohužiaľ. Preto musíme proroctvo strážiť a ty hlavne daj pozor na Dolores.“
„Vykonám,“ rozosmiala som sa.
Na druhý deň som šla na raňajky veľkou okľukou aby som narazila na Dolores. A tak sa aj stalo.
„Dobre ráno,“ usmiala som sa.
„Dobré,“ hľadela pred seba. Za to jej opovrhovanie by som jej najradšej vrazila.
„Potrebovala by som s vami hovoriť.“
„O čom?“
„O tom, čo ste včera hovorili. Naozaj si myslím, že tie staré, ministerstvom schválené metódy výučby sú najlepšie.“
„Vážne?“ zastala. Skoro som do nej vrazila,“ každý rok OPČM učil iný profesor. Jeden horší ako druhý.“
Čo? A čo Remus? Vedela som, že si ju nemôžem pohnevať, tak som to prekusla.
„No... niektorí áno....“
„Dokonca zamestnať vlkolaka? Rokfort utrpel na úrovni.“
„Ten vlkolak je môj manžel,“ to som si už neodpustila. Bolo veľmi ťažké neskočiť na ňu a nespôsobiť jej bolesť.
„Ja viem. Preto sa ovládam,“ zas ten jej odporný, umelý, totálne neúprimný úsmev!
„Viete...,“ musela som to spraviť,“ asi nemáte v láske ľudí ako je môj manžel však? A ja to chápem. Úplne. Kedysi som ho milovala... a teraz sa úplne zmenil,“ vyšli mi slzy. Samozrejme, že som hrala. Ale fungovalo to, lebo ma chytila za rameno.
„Čo sa deje?“
„Nemôžem to nikomu povedať, lebo všetci sú na Remusovej strane. Aj Minerva.“
„Azda nie ste šťastná v manželstve? To chápem. Kto by bol šťastný s vlkolakom?“
Tú jej ruku na mojom ramene by som najradšej chytila a zlomila jej ju. No ovládla som sa a utrela si umelé slzy.
„Áno... a teraz to ľutujem.... vy mi rozumiete však?“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
martusqa49
22. 10.októbra 2012 23:34
Dúfam, že to Nene vyjde zatiaľ to jej ide skvelo a Dolores na to skočila jupííí
Napíš svoj komentár