Prišiel prvý september a odchod do Rokfortu. Tešila som sa. Všetci sa zdravili a lúčili s rodinami.
„Ahoj moja,“ objala som Lily.
„Ahoj prefektka.“
„Je to otrava. Budem musieť byť v kupé vpredu.“
„A kto je druhý? Nehovor, že James,“ prevrátila očami.
„Nie. Remus. A to je super..... teda... lepšie ako James. Tak som to myslela,“ zahovorila som. Pravda bola taká, že sme si po výlete v šikmej uličke písali nie dvadsať viet ale celé slohy. Rozmýšľali sme čo zmeníme ako prefekti, čo všetko vyskúšame tento rok, a dokonca aj o rodine. Čo bolo niečo waw.
„Remus? Zvláštne. Tak idem si nájsť kupé. Potom keď budete hliadkovať, príď,“ usmiala sa na mňa.
Prikývla som, prezliekla sa do habitu s veľkým odznakom s P na hrudi. Vošla som do vyhradeného kupé a uvidela Remusa.
„Ahoj,“ pozdravila som. Otočil sa.
„Ahoj,“ usmial sa. Uvidela som ešte dva kufre. Keď zbadal môj pohľad povzdychol si,“ sme tu s prefektmi Slizolinu.“
Úsmev mi klesol: „“super“,“ sadla som si,“ určite už strhávajú body. Inak ako dopadlo to v uličke? V liste som sa nepýtala. Chcela som to počuť osobne.“
„Ach tamto vtedy?...dúfal som, že sa nespýtaš. Proste nijak... dojedli sme zmrzlinu a šli.“
„Aha. Už poďme. Treba hliadkovať,“ otvorila som kupé a pendlovali sme celým vlakom. Niektorí starší žiaci ma vážne srali. Mali nás v paži a musela som si surovo dobíjať autoritu. No ku koncu cesty sa otvorili dvere jedného kupé.. Vyšli dvaja slizolinčania s P na hrudi. Doteraz určite mali inú zábavku ako si plniť povinnosti. Poznala som ich len z videnia. Nezaujímala som sa o ich fakultu. Nestáli mi o to.
„Ty si prefekt?“ pozrel chalan na Remusa,“ nie Potter?“
„Erik, predstav si, že nie,“ odpovedal mu sebavedomo.
„Zaujímavé. Nemal by to byť niekto schopný? Nie niekto kto je tak často chorý....,“ smialo sa dievča.
Prekrížila som si ruky: „prečo si všetci myslia, že to mal byť James? James je príliš decko. Ledva usmerňuje a dáva pozor na svoju riť, nie to ešte na celú fakultu. Remus je preto prefektom, lebo napriek tomu s kým sa kamaráti je schopný byť normálny. I keď ako sa tak na vás dvoch dívam, vo vašej fakulte nemali veľa na výber a inteligenciu nájsť nedokázali.“
To dievča sa nadulo ako balón a jednu mi strelila. Bola som pripravená na zaklínadlo, nie toto. Chce to? Má to mať! Začali sme sa tam na zemi biť. Zrazu neviem odkiaľ vytiahla svoj prútik na mňa. Ja som svoj stratila pri páde. Ďalej som nevnímala nič. Keď som otvorila oči, ležala som na posteli a osvetľovalo ma len svetlo sviečky. Posadila som sa. Bola som v nemocničnom krídle. Všetko ma bolelo a bola som slabá. Dopadla som na posteľ a zatvorila oči aby sa mi prestala točiť hlava.
„Už si hore?“ ozval sa hlas. Otvorila som oči. Už to bolo lepšie a uvidela som Pomfreyovu.
„Áno. Čo sa stalo?“
„Naraz na teba použili dve rôzne zaklínadla.“
„“Super“. Koľko je hodín?“
„Jedna v noci. Tu vypi odvar a ešte si pospíš,“ podala mi a nadvihlo mi žalúdok. Fuj! Nejak som to udržala v sebe a zatvorila oči. Odvtedy som spala.
Remus:
Sedel som na posteli už v Rokforte. Chalani sa bláznili a ja som myslel len na Nenu.
„No tak námesačník.. Veď žije,“ prestal James.
„Stalo sa to kvôli mne.“
„Boli sme tam. A viem toľko, že ťa tam slovami preťahovala,“ uškrnul sa Sirius.
„Škoda len, že na môj úkor,“ podotkol James.
„Dajte mi pokoj,“ zatiahol som závesy.
„Veď je u Pomfreyky. Tak sa upokoj. Nič jej nebude. Už teraz vymýšľa ako ľudí urážať.“
Neviem čím to bolo, no v poslednom čase som nechcel chalanov počuť. Preto som im ani nepísal. Lenže teraz sme v škole a počuť ich budem denne. Ľahol som si na bok a myslel na Nenu. Chcel by som byť pri nej. Ospravedlniť sa jej. Veď ja som za to mohol. Pomaly sa mi na oku zaligotala slza a stiekla až na vankúš.
Na druhý deň som vstal skoro. Chalani ešte spali a ja som utekal za Nenou. Nakukol som do nemocničného krídla. Nena bola hore a čítala knihu. Usmial som sa a vošiel. Zdvihla na mňa pohľad. Tiež sa usmiala a zatvorila knihu. Napriek úsmevu mala obyčajné hnedé vlasy. Nezvyk.
„Čo tu robíš?“
„Prišiel som ťa pozrieť. A hlavne sa ti ospravedlniť.“
„Za čo?“ nechápavo mi hľadela do očí. Pulz som mal určite 230 a pľúca sa mi scvrkli.
„No...je to moja vina. Zastala si sa ma.“
„Prestaň. Urobila by som to znovu. Predstav sa, že aj Lily sa ma spýtala prečo prefektom nie je James. Je trápne ako ho všetci ospevujú.“
„Tiež to niekedy nechápem. Ale zas keď si porovnám mňa a jeho, je jasné kto bude školská hviezda, nemysl....“
„Máš pravdu,“ skočila mi do reči. Pľúca sa scvrkli ešte viac. Takže aj ona súhlasí,“ ale vieš čím to je? Lebo sú na svete kravy, ktoré z neho robia hviezdu. Niekedy si myslím, že všetko čo dievčatá chcú je narcizmus. Podľa mňa ty si lepší,“ teraz mi žalúdkom prešiel ľad až kdesi dolu,“ tráviš s nimi roky a nemáš potrebu zaklínať ľudí len tak. Predvádzať sa. Niekto to už musel povedať. Si super chalan.“
Dokončila a ja som stál ako skamenený. Ja snívam. Čo sa to deje? Kde som? Toto nemôže byť realita. Upokojil som sa a uvedomil si základnú vec pri pohľade do jej krásnej, aj keď unavenej tváre. Zaľúbil som sa.
„Remus?“ kývala mi pred ocami.
„Och prepáč. Ja len, že... ďakujem. Aj ty si super dievča. Nie si úplne mimo ako sa vraví. Si len zvláštna. A nie každý to pochopí. A mám ťa rád.“
„Aj ja teba,“ objala ma. Och som v riadnej riti. Čo to robím?! Veď som vlkolak! Spamätaj sa!
Pustili sme sa a späť si sadla: „dnes ma ešte asi odtiaľ nepustí.“
„Škoda. Prídem cez obed. Dám ti domáce úlohy,“ pohotovo ma napadlo. Len ju znovu vidieť!
„To by bolo super.“
„Tak sa maj,“ postavil som sa a otočil. V tom mi niečo napadlo,“ vlastne ešte niečo,“ našiel som to v taške a podal jej,“ čokoláda.“
„To je pre mňa?“
„Áno. Oslaď si to tu.“
„Ďakujem. Vykonám.“
Ešte som sa na ňu zadíval ako sa usmieva a úplne odišiel. Potom sa rozbehol smer raňajky. O chvíľu sa začínalo vyučovanie a ešte som nemal rozvrh. Pribehol som ltt a McGonagallova ma musela až zachytiť.
„Prepáčte pani profesorka. Zaspal som.“
„To neznamená, že pozabíjate ľudí. Tu máte rozvrh, vezmite si hrianku a utekajte na dejiny.“
Prikývol som a bežal. Vbehol som do triedy rovno so zazvonením. Sadol som si vedľa Petra a pľúca mi šlo roztrhnúť.
„Kde si bol?“ otočil sa James.
„Stratil som pojem o čase,“ dojedol som hrianku.
„Vieš koho odrbávaj. Hovor!“ pridal sa Sirius. Kašľal som na nich. Ľahol som si na lavicu a keď ostatní sladko zaspali pod vplyvom hodiny, ja som nespal. Stále som cítil Nenine teplé objatie a jej vôňu. Naskočili mi zimomriavky a usmial som sa.
Nena:
Večer keď som si prepisovala poznámky od Remusa ktorý mi ich doniesol sa ukázala Lily. Pozrela na mňa a rozbehla sa ku mne.
„Tak som sa zľakla. Vždy sa musíš do niečoho zamiešať.“
„To nerobím naschvál. To tak vychádza.“
Povzdychla si a pozrela na zvitky a učebnice: „čo robíš?“
„Prepisujem poznámky.“
„Od koho?“ nakukla.
„Bol tu Remus a priniesol mi ich.“
„Remus za tebou prišiel?“
„Áno,“ dala som knihy na bok,“ je to fajn kamarát.“
Uškrnula sa: „kamarát?“
„Áno. Prestaň. Je milý. Cíti vinu.“
Prevrátila očami a sadla si ku mne na posteľ: „má aj prečo. Zastala si sa ho. Mal by si to vážiť.“
„Aj váži.“
„Takže... vy spolu niečo máte?“
„Nie nemáme. Sme kamoši. To je celé.“
Nechcela mi veriť doberala si ma. Radšej som vybrala čokoládu, len nech je ticho.
„Kedy ťa pusti? Dúfam, že to je už lepšie.“
„Neviem. A cítim sa lepšie,“ odlomila som si kúsok. Zadívala sa na mňa a povzdychla si.
„Prestaň. Nepozeraj na mňa akoby som umierala,“ hnevala som sa.
„Ale chýbajú mi tvoje ružové vlasy.“
Prestala som jesť a zamrzla: „chýbajú?“
„No áno. Pozri,“ našla v taške zrkadielko a podala mi ho. Pozrela som sa na seba. Mala som obyčajné hnedé vlasy!
„Čo?! Takto ma videl?!“
„Čo?“ spýtala sa Lily.
„Ale nič,“ zahovorila som. Remus ma takto videl?! Do riti! Prečo ma nenapadlo ako vyzerám?! Stratila som schopnosti?! Skúsila som si zmeniť oči. Zas boli neskutočne tmavé. Usmiala som sa. Potom aj vlasy naružovo.
„A ja som sa zľakla, že to kvôli tomu, že ti je stále zle.“
„On ma tak videl...,“ pošepkala som skormútene.
Keď sa začala vypytovať, len som pokrútila hlavou v zmysle, že to je jedno.
Na druhý deň ma pustili z nemocničného krídla. Už mi tam bolo dlho a prečítala som tri knihy.
„Konečne!“ objala ma Lily,“ chýbala si mi.“
„Nevideli sme sa pár hodín,“ smiala som sa.
„Viem. Tak ideme na raňajky?“
„Super,“ usmiala som sa, vzali sme tašky a šli. Na konci stola sedeli ako zvyčajne chalani. Netrápili ma no usmiala som sa na Remusa. Ten mi úsmev opätoval. Po raňajkách sme sa vybrali na čarovanie. Keď sme kráčali popri laviciach, zastala som pri Remusovi. Sedel ako zvyčajne.
„Dik za poznámky. Pomohli mi,“ vrátila som mu ich a s Lily sme si sadli trošku ďalej.
Remus:
Nena odišla a hľadel som za ňou.
„Ty si jej požičal poznámky?“ otočil sa ku mne Sirius.
„Veď vynechala hodiny.“
James sa tiež otočil a nechápavo na mňa hľadel.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár