„Musím. Pozri, tam sa Bella nedostane. Budem v bezpečí. Mám Dolores omotanú okolo prsta tak by som nerada teraz urobila hlúposť.“
„Tak dobre. Ale prosím povedz to aspoň Minerve a nech na teba dá pozor.“
„Viem, že sa bojíš. Zvládnem to,“ objala som ho a tak sme spolu zaspali.
O mesiac:
Mala som hodinu s piatakmi. Pritvrdila som elixírmi a len hovorila či daný elixír urobili správne alebo nie. Chybu museli nájsť sami. Pretože to bol VČU ročník a na tom som si dávala záležať.
„Výborne Hermiona,“ usmiala som sa na ňu a dotkla sa jej ramena,“ nemohla by si teraz prejsť s Ronom a Harrym ich elixíri a nepomohla by si im nájsť chyby? Lebo ako vidím ich urobili viac.“
„Áno slečna Nena,“ tiež sa usmiala a Harry s Ronom rezignovane povzdychli. Jednoznačne mala na tých dvoch dobrý vplyv. Kráčala som k skupinke slizolinčanov, keď Harrymu spadla kniha na zem a zdvihol ju. Pri tom odhalil ruku.
„Harry? Po hodine ostaň v triede. Chcem ešte s tebou prebrať posledná domácu úlohu.“
Prekvapene na mňa pozrel a prikývol: „áno.“
Keď všetci po hodine odišli, oprela som sa o stôl a čakala kým ku mne dôjde. Prehodil si tašku cez rameno.
„Za minulú úlohu som dostal P, a áno, pomáhala mi Hermiona ale...“
„Harry nejde o úlohu. A nemám nič proti keď študuješ spolu s Hermionou a Ronom, práve naopak. Či si to uvedomuješ alebo nie, Hermiona vás ťahá dopredu. Mne ide o tvoju ruku.“
Pohotovo ju schoval za chrbát.
„Prosím?“
„Ukáž mi ľavú ruku.“
„Nič na nej nemám.“
„Harry. Budeš taký dobrý a ukážeš mi svoju pravú ruku?“
Keďže nemal na výber, vytiahol ruku a prezrela som si ju.
„Už sme sa o tom rozprávali. Nie je múdre robiť Dolores napriek.“
„Ja jej nerobím napriek. Ja chcem aby ostatní poznali pravdu. Myslia si, že som klamár.“
„Prečo to nepovieš Dumbledorovi?“ spýtala som sa ho.
„On ma veľa svojich problémov. Musím si to vyriešiť sám.“
„Tak, že ťa utýra? Harry vieš, že musím byť s Dolores za dobre, inak by som sa ťa zastala. Pre rád a školu je výhodné, keď na ňu dávam pozor. Preto musím držať jazyk za zubami. Ani nevieš koľko vecí som jej už vyhovorila. Bolo by to tu strašné. A mám pocit, že aj bude. Preto ťa prosím už ju nedráždi. Sľúbiš mi to?“
„Prepáč Nena, ale to ti sľúbiť nemôžem. Ty musíš robiť svoje a ja budem robiť svoje,“ otočil sa a odkráčal z učebne. Mal povahu Jamesa. Šiel za svojim a tvrdohlavo stál za tým. Veď nebyť tejto vlastnosti, Harry nie je na svete. Musela som sa nad touto myšlienkou pousmiať a vybrala som sa na obed. V polovici cesty ma ale zastavila Minerva.
„Ahoj,“ pozdravila som milo.
„Ahoj,“ odzdravila dôraznejšie. Bola podráždená. Videla som to na nej.
„Stalo sa niečo?“ nechápala som.
„Videla si Dolores?“
„Dnes nie. Prečo?“
„Študenti majú poškrabané a rozryté ruky až do živého.“
„Takže si to už počula.“
„Čo? Ty o tom niečo vieš?“ spýtala sa ma.
„Áno. Ale nemohla som to verejne povedať, lebo by vedela, kto na ňu donášal.“
„Nena ale toto je vážne.“
„Ja viem. Ale ver, že ak ju naštveš, bude to horšie. Nevieš čoho je schopná. Ja áno.“
No to už bolo neskoro. Na chodbu vyšla Dolores a začali sa uprostred chodby hádať.
Ako dve kohúty na jednom smetisku.
„Situácia na Rokforte je vysoko alarmujúca. Kornelius o tom musí byť informovaný a bude sa to riešiť!“ ukončila „diskusiu“ Dolores a odišla do svojho kabinetu.
„Čo tým myslela?“ pozrela na mňa Minerva.
„Bude tebe a Dumbledorovi chcieť ukázať kto je tu na škole pán,“ vysvetlila som jednoducho,“ a nebude to nič dobré. Ver mi.“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár