„Si hrdinka,“ pozrela na mňa Minerva.
„Najhoršie na tom je to, že Dolores mi to dá určite pocítiť.“
Ako keby som ju slovami privolala, hneď vošla do učebne. Žiaci začali pískať a obdivovala som ich odvahu.
„Môžem s tebou hovoriť?“ zahľadela sa mi podráždene do očí.
„Samozrejme,“ nasledovala som ju vonku a predstavovala si, ako ma hneď teraz vyhodí. Zastavili sme sa až v mojej pracovni. Oprela som sa o stôl.
„Mám hodinu ako dobre vieš, takže pokiaľ ma nechceš vyhodiť, tak si pohni.“
Usmiala sa: „nie. Nevyhodím ťa.“
„Ani po facke, ani po tom ako mi žiaci ďakujú?“
„Predstav si. Pretože.... ja niečo od teba potrebujem a ty nechceš prísť o prácu.“
„Čiže niečo za niečo,“ prekrížila som si ruky. Nemohla som odísť. Niekto sa detí zastať musel. Hlavne keď Dumbledore odišiel.
„Pochopila si to správne.“
„Tomu sa hovorí vydieranie Dolores.“
„Pochopila si to správne,“ zopakovala z čoho mi až naskočili zimomriavky.
„Dobre,“ prikývla som,“ čo žiadaš?“
„Veritaserum.“
Nechcela som to urobiť hlavne po tom čo kvôli nemu odhalila DA, no otočila som sa, vytiahla zo zásuvky malú skúmavku a podala jej ju.
„To je všetko čo mám.“
Vložila si ju do vrecka a vtedy miestnosťou niečo otriaslo a ozval sa krik. Vyšli sme a uvideli všetkých študentov na chodbe ako behajú, kričia, smejú sa.
„Čo sa to tu deje?!“ skríkla. No prišiel ďalší otras. Odhodlane sa vybrala za zvukom. Ja so záujmom za ňou. To, čo nasledovalo sa nedá opísať slovami. Fred s Georgeom zrejme zahodili svoje študijné ambície za hlavu a Dolores sa to patrične snažili dať najavo a „rozlúčiť“ sa ako sa patrí. Lietali si na metlách nad hlavami študentov v hale pred veľkou sieňou a zhadzovali pyrotechniku za pyrotechnikou. Dievčatá odskakovali, chlapci stáli a tlieskali. Jedna z rakiet sa nad hlavou Dolores zmenila na vedro a vylialo na ňu vodu. Na to vybuchlo. Smiala som sa ako nikdy a Dolores kričala na plné ústa. Dvojičky to neodradilo a pustili ďalšie rakety. Tie keď vybuchli, zmenili sa na Doloresinu tvár a nejakú ruku. Tá ruka jej tvári začala dávať facky. Všetci sa smiali, tlieskali a obdivne pískali. Keď sa celé polhodinové predstavenie zakončilo velikánskym ohňostrojom, obidvaja zhodili svoje reklamné letáky ich nového obchodu a odišli.
Na druhý deň som sa zobudila so super náladou. Nič mi ju nemohlo zničiť. Ani neustála Doloresina nálada pod psa. A už dupľom nie, keď som po vyučovaní našla v pracovni kyticu. Prekvapene som ju ovoňala a usmiala sa. Boli to ruže. Moje najobľúbenejšie. V tom mi niekto zakryl oči. Otočila som sa a začala ho bozkávať.
„Ahoj láska,“ pohladila som Remusa.
„Ahoj,“ silno ma objal,“ chýbala si mi.“
„Aj ty mne. Tie kvety sú prekrásne. Ďakujem. Čím som si to zaslúžila?“
„Za to, že si, že ťa ľúbim, že ma ľúbiš, že nosíš pod srdcom naše deti a, že si sa ma zastala pred Dolores.“
„To bolo krásne,“ vyšli mi slzy,“ ľúbim ťa. A zastala by som sa ťa vždy.“
„Ja viem. Len mi vadilo, že si musela Dolores hovoriť o našom vzťahu zlé veci.“
„Vymyslené. A už nehovorím. Lebo spolu čakáme dvojičky.“
Prikývol a pohladil ma po brušku.
„Ako ste sa dnes mali?“
„Zvracala som len raz. To je úspech,“ aj z negatív som sa snažila urobiť pozitíva.
„Bolí ma keď vidím, že trpíš. Keby som mohol, vezmem to na seba.“
„Ja viem. Ale zvládnem to. Som silná žena.“
„O tom nepochybujem,“ povzbudzoval ma a pobozkal.
Jún:
Bola som v deviatom mesiaci a pravdupovediac som sa veľmi tešila na koniec tohto dňa. Posledné VČÚ z elixírov a mohla som sa pripraviť na pôrod ktorý mal podľa termínu prísť o týždeň. Pekne mi to vychádzalo. Popoludní som sa začala baliť a čakala na Remusa, ktorý mal prísť po mňa a pomôcť mi s kuframi. Niekto zaklopal. V očakávaní, že už prišiel som otvorila s velikánskym úsmevom. No hneď mi klesol keď som uvidela Filcha.
„Prepáčte, že ruším, ale volá vás pani riaditeľka.“
„Čo chce? Dobre vie, že dnes tu končím.“
„Našli sme previnilcov.“
Hneď mi došlo, že pôjde o žiakov, takže som ho nasledovala až k Dolores. Trošku mi to trvalo kým som sa dotackala s dvoma deťmi v bruchu a ostala ako obarená keď som s Dolores našla Harryho, Rona, Hermionu, Nevilla, Ginny a Lunu.
„O čo ide?“
„O nič podstatné,“ usmiala sa na mňa Dolores,“ potrebujem od teba Veritaserum. Okamžite!“
„Okamžite?“ nadvihla som obočie,“ pokiaľ mi je známe, moja práca tu skončila pred hodinou keď som ukončila skúšku VČÚ. A po ďalšie nemám nijaký veritaserum len tak po vreckách. A ak si myslíš, že budem cez prázdniny dva mesiace robiť veritaserum, zabudni. O týždeň mám porodiť. Takže mi povedz čo sa stalo.“
„Nem...“
„Uniesli Tichošľapa!“ skočil Dolores do reči Harry. Pozrela som na neho. Snažila som sa mu pohľadom naznačiť nech povie viac. Nemohla som sa spýtať. Upútalo by to pozornosť Dolores.
„Tam, kde je to ukryté,“ doplnil akoby mi čítal myšlienky.
„Kto je tichošľap? Kde je čo ukryté?“ spýtala sa Dolores.
„Neviem... neviem o čom hovorí,“ zahovorila som aj keď som ledva dýchala,“ myslím, že ma už nepotrebuješ. Idem domov. Dolores, rada som ťa spoznala,“ ukončila som debatu a odišla. Na chodbe som sa ponáhľala ako najviac to šlo pri mojom stave. Kašľala som na kufre, na všetko, rovno som šla preč z Rokfortu a za bránami sa premiestnila na Grimmauldovo námestie. Zaklopala som na dvere. Otvoril Remus.
„Čo tu robíš? Akurát som šiel po teba.“
„Kde je Sirius?!“ skríkla som. Pichlo ma v bruchu. Nadýchla som sa a vydýchla.
„Čo?“
Vošla som dnu: „je preč a tebe to nie je divné?!“
„Čo? Zlato je ti dobre?“
„Áno. Kde je S...,“ zamrzla som lebo dole schodmi zišiel Sirius.
„Prečo kričíte?“ nechápal.
„Ty tu čo robíš?“ bola som zmätená.
„Bývam?“ spýtal sa sarkasticky.
„Ale veď....,“ došlo mi to a chytila som si ústa,“ Harry.“
Remus ma chytil za ramená: „Láska povedz mi čo sa stalo?“
„Podľa toho čo som pochopila, tak Harry si myslí, že Siriusa uniesli a, že je na Oddelení záhad.“
Sirius sa pohotovo otočil a rozbehol sa preč.
„Sirius!“ skríkol za ním Remus a šiel preč.
„Hej počkajte,“ nasledovala som ich.
„Nie nie,“ zastavil ma Remus,“ pekne tu ostaneš.“
„Prečo?“
„Si v deviatom mesiaci. Každú chvíľu máš rodiť.“
„Ale nerodím teraz! Nebudem sa tu báť zatiaľ čo vy budete pravdepodobne riskovať život!“
„Uvedomuješ si, že zatiaľ čo my tu toto rozoberáme a hádame sa môže byť Harry v nebezpečenstve? A zbytočne lebo aj tak tu ostaneš.“
„Ale...“
„Mária Elena choď do obývačky a čakaj!“
Pri jeho kriku som až nadskočila a poslušne prikývla. Pobozkal ma a utekal za Siriusom. Keď zatvoril dvere, opatrne som sa zosunula na zem a chytila si podbruško, ktoré neskutočne bolelo. Zhlboka som dýchala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
fartgas
29. 11.novembra 2012 08:37
Kurnik aké napínavé a ukončíš kapitolu ??!! Nieee !!
Napíš svoj komentár