„Neplačkaj,“ upokojovala som ju a všimla si hneď ako prvé znamienko na líci,“ si krásna.“
Keď prestala plakať a znovu zaspala, prezrela som si každé dieťatko a hľadala odlišnosti ktoré by mi pomáhali. A našla som.
Začínala som sa o deti starať, prebaľovať, dojčiť, kúpať a čo ma najviac hnevalo bolo to, že Remus sa celé dve dni neukázal. Netušila som čo sa deje a keď som uložila deti a ľahla si tiež na pár hodín, kým budem zas dojčiť, uvažovala som, či Remus náhodou neutiekol. Alebo či nie je zas medzi vlkolakmi kvôli rádu napriek tomu, že ja som porodila štyri deti. Naplnila ma zlosť a vyšli mi slzy.
„Ahoj,“ ozvalo sa od dverí. Posadila som sa a konečne ho uvidela.
„Ahoj,“ pošepkala som a utrela si slzy.
„Ukecal som Amandu aby ma k tebe pustila aj tak neskoro,“ podišiel ku mne a pobozkal ma.
Iba som prikývla a nereagovala.
„Deje sa niečo?“
„Či sa niečo deje?“ chcela som kričať no šepkala som kvôli deťom,“ nevidela som ťa od pôrodu. Nikoho z rádu. Ani len Molly ktorá mi ponúkla pomoc sa neukázala. Už som uvažovala, že si utiekol.“
„To by som nikdy neurobil,“ oponoval.
„Vážne?“ zahľadela som sa mu do očí.
„Aspoň nie teraz. Kedysi možno. Láska nemohol som prísť skôr. A ani Molly. Niečo sa stalo.“
„Nevrav mi, že ste vtedy so Siriusom šli až na ministerstvo.“
„Keď sme prišli do školy, nikto tam nebol. Došlo nám, že je zle a preto sme sa ponáhľali na ministerstvo.....,“ a rozprával a rozprával. Keď dokončil, ostala som sedieť s otvorenými ústami a očami plnými sĺz.
„Sirius je mŕtvy?“ rozplakala som sa.
Prikývol a tiež so slzami ma objal. Plakala som mu v objatí. Sirius mi bol ako brat. Áno, kedysi sme sa nemuseli, no v škole som si ho veľmi obľúbila a potom čo nás nechal s Remusom u seba bývať aj vážila.
„Kto to spravil?“ to vynechal.
„Nie je to jedno?“
„Nie,“ odvrkla som mu.
Chvíľu váhal a potom priznal pravdu: „Bella.“
„Nie,“ chytila som si ústa.
„Áno.“
„Veď ona je Siriusova sesternica. Teraz sa musíme odsťahovať. Kde pôjdeme? Sme bezdomovci so štyrmi deťmi!“
„Nen,“ upozornil ma keď začal Cas plakať. Podišiel k postieľke a vzal si ho na ruky.
„Musí zomrieť aby sa narodili,“ pošepkala som.
„Čo?“ nechápal Remus.
„Predpoveď Sybilly. Nikdy si jej neveril a pozri.“
Položil malého späť do postieľky a sadol si ku mne: „Nen zajtra ráno vás prepustia domov. Mala by si si pospať.“
„Ale my nemáme domov. Nevezmem deti tam, kde si môže prísť Bella len tak na „návštevu“,“ surovo som mu povedala do tváre.
„Ja to vyriešim. Neboj sa. Zajtra po vás prídem a všetko bude dobré. Ver mi. Ľahni si a odpočiň si. Máš toho veľa,“ ukončil debatu a ľahol si vedľa mňa. Poslúchla som ho a pritúlila sa k nemu. Chvíľu ma hladil a potom som zaspala. Zobudila som sa o tretej ráno na plač detí. Remus bol preč. Povzdychla som si a vstala k deťom.
Na moje prekvapenie prišiel Remus skoro ráno. S veľkou taškou.
„Ahojte zlatíčka,“ pobozkal ma a potom dal maličkým božtek na čelo,“ niečo som priniesol.“
Začal vyberať krásne perinky, dupačky, čiapočky, skoro som omdlela. Totiž nič sme nemali pripravené, lebo som sa bála, že to zakríknem ako pri prvom tehotenstve.
„Waw.... ty si nakupoval?“
Prikývol: „povedal som ti, že som sa o všetko postaral. A pozri,“ odokryl perinky. Dve boli ružové, dve modré s čipkami a každá mala na sebe krásne ozdobným vyšité meno.
„Darček od Molly,“ usmial sa.
„To je neskutočné,“ nemala som slov a pomohla mu pripraviť deti na odchod. Na všetkom mali označené písmenko. C,O,E,K. Ružovým alebo modrým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
fartgas
2. 12.decembra 2012 13:28
super, super super !! Kks ale 4 decká ?? WaW
Napíš svoj komentár