Vbehla som do klubovne. Ešte sa tam rozprával s chalanmi. Pozrel na mňa. Kývol aby som šla k nim.
Urobila som tak a prisadla si: „ahojte.“
„Ako bolo pri McGonagallovej?“ spýtal sa Remus.
„Už viem čo je moje poslanie.“
„Tak to si vypočujem,“ uškrnul sa James. Ignorovala som ho.
„Budem liečiteľka.“
„Aha... a čo spravíš so svojimi jedovatými slovami?“ smial sa Sirius.
„To bolo „duchaplné“. No u vás som si zvykla.“
Na druhý deň som zašla za Pomfreyovou a vypožičala si pár kníh o liečiteľstve. Začalo ma to stále viac a viac zaujímať.
„Chcem spať,“ otočila sa ku mne Lily keď som mala rozsvietené. Čítala som si.
„Keď je to zaujímavé. Vieš liečite....“
„Nena! Prestaň! Zhasni a ak chceš, povieš mi to ráno!“
„Ale...,“ Lily ma prebodla pohľadom,“ tak dobre.“
Zhasla som a o chvíľu zaspala. Pocit to bol neopísateľný. Po práci spisovateľky som si našla ďalšie životné poslanie.
S takýmito myšlienkami som sa na druhý deň zobudila s úžasnou náladou. Po oblečení a záležaní na výzore som zbehla dole do klubovne kde ma čakal Remus.
„Ahoj,“ usmiala som sa.
„Ahoj,“ pobozkal ma. Tak sladko a dlho.
„To teda bolo privítanie,“ chytila som ho za ruky.
Všetko šlo ako v rozprávke. Celý deň som mala super náladu a ani James mi ju nemohol zničiť. Popravde som ho nejak začala akceptovať. Musela som pokiaľ som chcela chodiť s Remusom. Pridala sa k nám ešte aj Lily, takže sme boli taká partia. Na počudovanie som o tri dni zistila, že nepíšem a nečítam. Akoby...som tú radosť, to šťastie.... prežívala v realite. Nie v snoch. A to mi dávalo neskutočnú eufóriu do tela. Ale tešila som sa predčasne a krátku. Raz ráno som sa ako zvyčajne stretla s Remusom v klubovni. Mali sme ísť spolu na raňajky.
„Ahoj,“ usmiala som sa.
„Ahoj,“ tiež sa usmial no bol bledý. Vyzeral pravdupovediac strašne.
„Je ti niečo?“ hľadela som na neho.
„Nie. Len ma bolí hlava. Asi nejaká chrípka.“
„Zas? Zlato,“ objala som ho,“ choď do nemocničného krídla.“
„Po škole tam zájdem,“ usmial sa a vyrazili sme na raňajky. Po škole som ho poslala do nemocničného krídla. Naozaj nevyzeral zle. Bol strašne chorľavý.
„Nie je nejak často chorý?“
„Je mi ho ľúto.“
„Nemyslíš, že mu je niečo vážnejšie?“
„Prestaň,“ zahriakla som ju.
„Tak fajn...počuj,“ chytila ma za ramená a posadila,“ James sa ma pýtal či s nim nepôjdem na rande.“
„To sa ťa pýta vždy.“
„No ale tento krát som neodpovedala ale povedala nech mi dá čas na rozmyslenie.“
Vyvalila som na ňu prekvapene oči: „ty nad tým uvažuješ?“
„Prestaň. Zmenil sa. Je pozorný.“
„Iba k tebe lebo ťa chce.“
„Lebo ma má rád,“ povedala a nastalo ticho.
Povzdychla som si „Ja viem. Má ťa rád. Keby nie, dávno sa vzdá. Lenže prisahaj, že ho nenecháš aby ti ublížil. Jasné?“
Rozžiarila sa a objala ma: „jasné.“
Rozosmiala som sa a zahľadela na stôl. Bola tam kniha od Pomfreyovej.
„Mala by som tu knihu vrátiť. A rovno navštívim Remusa. Tak zatiaľ choď povedať svojmu princovi áno.“
Trepla ma po hlave a so smiechom som odišla. Prešla som hradom až do nemocničného krídla a vošla. Nikto tam nebol. Takže možno Remusa už pustila. Odľahlo mi a rozhodla som sa aspoň vrátiť tu knihu. V ošetrovni bolo zasvietené. Keď som podišla bližšie, počula som hlasy. Otočila som sa, že odídem, ale keď som započula Remusov hlas, vrátila som sa.
„Poviete jej, že musím oddychovať.“
„Vážne jej to nechceš povedať? Je to veľmi vážna vec. Vždy keď je spln a odnesiem ťa k zúrivej vŕbe, pýta sa na teba. Nemám to srdce jej klamať. Chce byť liečiteľka a pomáham jej.“
Silno sa mi rozbúchalo srdce. Ide o mňa? Prečo ide k zúrivej vŕbe? Nič som nechápala. Pulz som cítila až vo vyschnutom hrdle.
„Bojím sa, že ma nechá.“
„Tak jej chceš do konca života klamať? Schovávať sa pred ňou? Ak ju ľúbiš, vzchopíš sa.“
„Ja sám to neviem prijať, ako by mohla ona?“
„Počúvaj ma Remus... dokážeš študovať. Byť medzi ľuďmi. Dumbledore urobil pre teba toľko vecí. Ty nie si beštia.“
„Veď som vlkolak!“
Šokovane sa mi zastavil dych. Celá som sa roztriasla. Spadla mi kniha a utekala som preč. Nie nie nie!!!
Prebehla som celým hradom až ku klubovni. Keď som vbehla, všetci na mňa pozreli. No kašľala som na to a popri nich sa zastavila až hore v izbe. Zatvorila som dvere a začala do nich kopať. Keď som už nevládala, sadla som si na posteľ a rozplakala sa ako malá. Zdvihla som pohľad na zrkadlo. Mala som roztečené linky okolo očí a čierne vlasy.
„Nena?“ prišla Lily. Nereagovala som. Prisadla si,“ čo je?“
Pokrútila som hlavou a nariekala. Tak ma objala a ticho hladila po vlasoch. Vtedy sa ukázala ako najlepšia kamoška na svete. Celú noc som preplakala a ona ma utešovala a bola hore so mnou. Ani sme nezažmúrili oka. Ráno, keď som ležala schúlená, postavila sa a obliekla. Bolo šesť hodín ráno. Začala sa česať, keď som sa konečne odhodlala:
„Ide o Remusa,“ pošepkala som. Otočila sa.
„Došlo mi. Takto sa správaš len kvôli nemu. Je mu niečo vážne? Mala som s tou chorobou pravdu?“
Pokrútila som hlavou: „aspoň sa to neklasifikuje ako choroba. Je vlkolak.“
„Čo?“ rozosmiala sa. Keď videla, že ja sa nesmejem, úsmev jej zamrzol,“ to nemyslíš vážne.“
„Myslím,“ postavila som sa a došla k poličke s knihami. Vytiahla som kalendár.
„Pozri. Dnes je spln. Keď bol chorý minule, vidíš tu, bol tiež spln. A tuná keď mal akože chorého otca bol tiež spln. Som hlúpa, že som si to nevšimla.“
„Naskočili zimomriavky.“
„A prekvapuje ma, že tu je. Dombledore to iste nevie.“
„Pozri,“ snažila sa ma upokojiť,“ ale keby to bola pravda, kde by bol cez spln? Nikdy sa nikomu nič nestalo. Kde potom je? Je to blbosť.“
„Ja som počula ako sa rozprával s Pomfreyovou. Je to pravda. A zvyšok ma nezaujíma. Je mi to jedno. Nech sa aj zadrhne.“
„Sama tomu neveríš,“ usmiala sa. Zachmúrila som sa a obliekla. Keďže bolo skoro ráno, mysleli sme, že dole nebude nikto. No mýlili sme sa. Sedeli tam James, Sirius a Peter.
„Ahojte,“ pozdravili.
„Môžeme sa všetci porozprávať?“ postavil sa James.
„Nie. Nemám záujem,“ pokračovala som.
„Mám odkaz od Remusa.“
„A čo ja s tým?“
„Nena. Mala by si si ich vypočuť,“ radila mi Lily.
Moja hrdosť to odmietala. Nechcela som sa podvoliť. No nakoniec som podľahla.
„Ale bude tu aj Lily.“
„Dobre,“ sadol si. Tiež sme si prisadli. Prekrížila som si ruky a hľadela na nich.
„Takže viete, že som tam bola?“
„Podľa knihy. Remus nám to povedal. Čo všetko si počula?“
„Všetko,“ priznala som.
„Aha. Pozri....v prvom rade to nesmieš nikomu povedať.“
„Toto mi vravíte?! To je vaša jediná starosť?! Ako dlho to viete?“
„Od prvého ročníka. Na konci sa priznal.“
Vyvalila som na neho oči: „prosím?! Ja s ním chodím! A nikomu sa neunúvalo mi to povedať?! Jediné čo vás trápi je, či to niekomu poviem!“
Sirius sa rozosmial: „takže stále chodíš.“
„Nechytaj ma za slovíčka, lebo mám určite červené vlasy a vtedy ma netreba dráždiť!“
„Nekrič,“ upozornil ma James,“ niekto to môže počuť. Pozri... všetko ti vysvetlíme. Ale až zajtra. Dobre?“
„Prečo nie dnes?“
„Lebo cez deň nás môžu počuť a kebyže ti to názorne ukážeme dnes, s Lily by ste „akosi“ boli v ohrození. Chápeš?“
„Ale...“
„Nena!“ to už skríkol Sirius,“ ľúbiš ho? Chceš vedieť pravdu? Tak počkáš do zajtra večera. Pri vŕbe.“
„Zúrivej?“ spýtala sa Lily,“ prečo tam? Nepotrebujeme modriny.“
„Uvidíte. Buďte tam,“ odišli hore. Nechápavo som za nimi hľadela.
„Ty si im rozumela?“ spýtala sa Lily. Pokrútila som hlavou.
„Nie ale keď tam pôjdeme, zistíme,“ odpovedala som.
Bola som úplne v očakávaní a spala som minimum. Nedokázala som sa vôbec sústrediť. Keď prišiel čas, o jedenástej večer sme sa vybrali s Lily k vŕbe. Už tam stali chalani. James, Sirius, Peter.
„Takže ste tu,“ usmial sa Sirius. Aj v tme som si ho vedela predstaviť. Ako vždy.
„Áno. Počúvam.“
„Nie tak zhurta. Musíme vám niečo vysvetliť,“ ozval sa James.
„Sadnite si,“ ukázal Sirius na zem kde bola deka. Sadli sme si.
„V prvom ročníku sme sa dozvedeli o Remusovi a....,“ začal Sirius,“ zdalo sa nám čudné ako často odchádza a tak sme si pospájali fakty. Napadlo to Jamesovi. A priznal sa na konci keď nemal argumenty. Keď bol malý, pohrýzol ho Greyback. Jeho otec si ho pohneval.“
Zas som sa roztriasla. No nie od zimy. Bolo strašné čo hovoril. Vyšla mi slza.
„A ako vieš, že nie sme nejak extra poslušní. A začali sme vymýšľať ako mu pomôcť. Dva týždne sme listovali všelijaké knihy o vlkolakoch až sme objavili jednu teóriu. Ako ľuďom by nám ublížil, no zvieratá?“ pokračoval James.
„Čo so zvieratami? Veď vy ľudia ste,“ spýtala sa Lily akoby im preskočilo.
„Dá sa zmeniť na zviera,“ odpovedal Peter.
„Nie,“ naoko som sa smiala,“ stáť sa animágom je nebezpečné. Preto to ministerstvo kontroluje.“
„No keď sa nepriznáš, nikomu to neprekáža,“ rozosmial sa Sirius.
„To je šialené,“ neverila som.
„Konečne sa nám to podarilo v piatom ročníku. A pri každom jednom splne sa premeníme a sme s Remusom..... povedzme, že „na prechádzke“.“
Lily sa postavila. Naštvane začala kričať: „na prechádzke?! Preskočilo vám?! Je to vlkolak!“
„Lily,“ chytila som ju za ruku a hľadela na chalanov,“ dokážte to.“
Sirius ukázal na Jamesa. Ten sa zmenil na jeleňa. Vykríkli sme a ustúpili ďalej. Potom sa Sirius premenil na psa.
„Mne už šibe.“
„Nešibe,“ povedal Peter a premenil sa na potkana. Skoro mi vypadli oči z jamôk.
„Premeňte sa späť,“ povedala Lily. Očividne sa spamätala skôr.
Premenili a James sa usmial: „tak?“
Nemali sme slov. Len sme stáli a nemo pozerali.
„Práve ste videli Tichošľapa, Paroháča a Červochvosta,“ ukazoval Peter ktorý je ktorý.
„A ty chodíš s Namesačníkom.“
Chytila som sa za hlavu...nie. To nemôže byť pravda. Potom som sa pustila.
„A...kde je teraz Namesačník? Teda... Remus,“ odpovedala som.
„V Škriekajúcej búde,“ odpovedal Sirius ,“ ráno ho vyzdvihne Pomfreyova a je pokoj do ďalšieho splnu.
„Čo?“ nechápala som.
„Červochvost ukáž im to,“ pozrel na neho James. Keď nám ukázal vchod cez vŕbu, bola som ako vymletá. Akoby to bol sen. A predsa to bola pravda.
„Spln bol včera a nie je už nebezpečný, lenže nechcela by si ho vidieť. A on to nechce. Zajtra pôjdeš za ním.“
„Dumbledore to vie? O Remusovi a vás?“ to im predsa nemohlo prejsť len tak.
„Áno. Kvôli nemu sa postavila Škriekajúca búda a zasadila na pozemku školy Zúrivá vŕba. No... čo sa týka nás... to vedieť nemusí,“ uškrnul sa James.
Prikývla som.
„Nikomu to nepovieme,“ povedala Lily a objala ma. Šli sme späť do školy. V klubovni som sa otočila na Jamesa.
„Vážne ním je?“
Prikývol. Otočila som sa späť a šla to stráviť do izby.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár