„Ahoj Nena,“ usmiala sa Pomfreyová.
„Dobré ráno. Je už Remus späť?“
Prikývla a pustila ma dnu. Vošla som. Remus ležal na jednej z postelí. Vyzeral veľmi vyčerpane. Pozrel na mňa. Videla som na ňom, že nevedel ako sa má tváriť a už tobôž čo má povedať. Podišla som k nemu a prisadla si.
„Ahoj,“ pozdravila som.
„Ahoj. Vyzeral som už aj horšie,“ pousmial sa.
„Prestaň. Mal si mi to povedať.“
„Ty by si povedala? Ľúbim ťa.“
Rozplakala som sa ako malá a silno ho objala: „aj ja teba. Veľmi. Keby si tomu veril, povieš mi to.“
„Počkaj, ty mi nedáš kopačky?“
„Chalani mi všetko povedali a ja som nad tým uvažovala. A nie, nedám ti kopačky,“ bozkala som ho.
„Neuvedomuješ si, že robíš chybu?“
"Chybu? Prečo?"
"Lebo som to čo som?" spýtal sa akoby básnickú otázku. No ja som ho pohladila a usmiala sa na neho.
"Zlatko pozri... nehovorím, že sa trochu neobávam. Že som plná očakávaní ako to bude ďalej, ale som ochotná sa to dozvedieť. Chcem to vedieť. Prosím."
"Myslíš to smrteľne vážne? Nebojíš sa ma?"
Rozosmiala som sa: "už spolu chodíme istý čas a ver mi, že viem, že mi neublížiš."
"Ale cez spln môžem vtedy..."
"To nie si ty. To sa nepočíta. Lebo TY mi neublížiš."
Pritiahol si ma k sebe a pobozkal. Tento človek ma miluje. A ja jeho. To sa nikdy nezmení.
"Prosím neopusť ma. Nikdy."
"Neboj," pohladila som ho.
Ostal tam ešte. Zatiaľ prešiel celý deň a večer som sa česala pred zrkadlom.
"Nen?" spýtala sa Lily. Ležala už v posteli s otvorenou knihou.
"No?" robila som si vrkoč.
"Povedala som Jamesovi, že s ním pôjdem von do Rokvillu."
"Takže áno?" usmiala som sa a otočila sa na ňu.
"Áno," hľadela znova do knihy.
"Takže začína to byť vzťah?" prisadla som si.
Nechcela odtrhnúť zrak od knihy: "neviem. Možno. A chcem sa učiť."
"Prestaň sa tváriť zaujímavo," dala som knihu preč," už hodinu pozeráš na jednu stranu."
"Tak fajn," rozosmiala sa," ideme von, ale veľmi sa obávam. Čo si robila ty a Remus keď ste boli von?"
"My sme už spolu chodili, lebo dokopy sme sa dali v hrade, takže...v podstate bozkávali, dotýkali sa navzájom, rozprávali, ako vždy."
Zamračila sa: "to si mi "pomohla"."
"Snažila som sa, ale je to tak."
"Poďme na rande vo štvorici!" vybehlo z nej s úsmevom."
"nie nie," zastavila som ju," nepovedala si náhodou, že spolu nechodíte? Bolo by to čudné, kebyže sa my bozkávame a vy dvaja nič. ticho. Bolo by to trápne. Keď spolu ešte nechodíte, musíte sa dať dokopy osamote. Bez nikoho. Maximálne niekde v nejakej romantickej kaviarni a podobne. Aby ťa mohol chlapčensky motať okolo prsta až sa ťa spýta tu vetu či s ním nebudeš chodiť a ty odpovieš úplne očarene áno."
"Počuj, odkedy nepíšeš a nečítaš, si nejaká divná. Veríš chalanom. Remus má na teba dobrý vplyv."
Vyplazila som jej jazyk a smiala sa. Bol to posledný Rokvill pred VČU.
"Konečne bude trochu voľna," vyložil si James nohy na stôl na druhý deň keď sme sa učili. Ja som sedel opretá o Remusa s knihou v rukách a čítala som nám. Lily si robila domácu na elixíry a Sirius s Petrom hrali karty.
"Pre tvoju informáciu, o chvíľu máš VČU, takže víkend by si mal stráviť zasypaný kopou kníh," neodpustila som si.
"Remus? Urobíš mi láskavosť? Zapcháš jej ústa?"
Lily na neho pozrela. Očividne si to všimol.
"Teda prepáč. Len si nemyslím, že by bol čas na takú paniku. Je dosť času."
Lily sa usmiala a ďalej písala. Bolo zábavné pozorovať ako ju chce. A dokonca sa krotí. Robila divy.
"Ale poslúchnuť ho môžeš," usmiala som sa na Remusa. Začali sme sa bozkávať.
"Niekto sa tu sústreďuje," povedala Lily naštvane.
"Neboj. Vyčkaj do víkendu a uvidíš," uškrnula som sa. Pozreli na seba s Jamesom a usmiali sa. Potom očervenela a ďalej písala. Teda aspoň sa tvárila, že rozmýšľa. A mala som pravdu. Keď sme sa s Remusom v Sobotu vrátili z Rokvillu, už ma Lily ťahala ho izby.
"Kľud," smiala som sa," čo je?"
"Mala si úplne pravdu! Bolo to krásne! Vie byť neskutočne milý."
Rozosmiala som sa ešte viac: "omotal si ťa okolo prstu."
"Aj keby, je to fuk. Hlavne, že spolu chodíme a páči sa mi. Neskutočne. Prv nám kúpil sladkosti. Mne také veľké lyzatko. Potom sme sa rozprávali vonku v súkromí ako si povedala a nakoniec ma vzal do kaviarne kde začala romantika.... umieram z neho."
"Som rada. Vieš, priznávam, nemusím ho nejak extra ale zas na druhej strane viem, že ťa naozaj zbožňuje. Veď tak dlho čakal. Takže ostáva mi len byť rada."
To čo robila zvyšok dňa sa nedá popísať slovami. Chytila hysák dobrej nálady. Spievala, tancovala a skončila, až keď únavou zaspala o tretej ráno.
Ani som nevedela ako, všetko sa zrýchlilo raketovou rýchlosťou. Učenie nás zamestnávalo natoľko, že som nemala pojem o čase. Ukľudnila som sa až keď bolo po nich. Najhoršie bolo, že sa končil aj školský rok. A tak sme si s Remusom užívali teplo osamote medzi stromami v tieni. Venovali sme sa len a len sebe.
Na druhý deň sme sa všetci balili a odchádzali na prázdniny.
„Budem na teba vkuse myslieť. Už teraz mi chýbaš,“ objala som Remusa a užívala si teplo jeho tela.
„Aj ty mne. Budeme si každý deň písať. Neboj, prežijeme to,“ pohladil ma a pobozkal.
„Tu máš darček,“ podala som mu ho. Mal tam náš spoločný fotoalbum. Chcela som aby všetky spomienky ostali naveky.
„Ďakujem. A tu je tvoj. Odo mňa,“ podal mi. Pobozkala som ho a rozlúčili sa.
Nikdy som nevošla do nášho domu tak smutná. Rodičia ma chceli rozveseliť no len som si sadla na posteľ a otvorila darček. Bola tam retiahka. Strieborná. S krásnym farebným motýľom. Vyšli mi slzy. Keď sme minulý rok v Auguste kupovali knihy, obdivovala som ju. Nezabudol. Utrela som si slzy a hneď mu napísala dlhokánsky dopis. Ako ho milujem, ľúbim, a že to bez neho nezvládnem.
O 2 ROKY:
Chytila som Remusa za ruku a spolu sme kráčali k nemocničnému krídlu. zastali sme pred dverami a otočili sme sa k sebe.
"Budem na teba myslieť. Zvládneš to. Uvidíme sa o tri dni," usmiala som sa a pobozkala ho.
"Ja viem. Len keby to tak nebolelo."
"Bude dobre," silno som ho objala," budú s tebou chalani. Neblbnite dobre?" usmiala som sa. Prikývol, pobozkal ma a vošiel dnu. Povzdychla som si a vrátila sa do klubovne.
"Už?" spýtala sa Lily a sadla som si k nej k ohňu.
"Už. Keby tak netrpel."
"Zatiaľ na to nie je liek."
"Ja viem," hľadela som do ohňa a držala retiazku ktorú som od neho dostala. Trápilo ma to.
"Nen... musím ti niečo povedať," hlas sa jej trochu triasol.
"No?"
"Vieš, že som bola cez vianočné prázdniny u Jamesa...."
"No? To je už mesiac."
"Áno...a....robili sme to..."
Pozrela som na ňu: "to? Čo to?"
Prevrátila očami: "čo asi? Mám ti začať hovoriť o včeličkách a kvetoch?"
Vyvalila som na ňu oči: "sex?"
"Tichšie!" obzrela sa dookola.
"Upokoj sa. A čo keby to aj počuli? Sex je normálny."
"Už si ho mala?"
"Nie," povedala som rozhodne. Zdalo sa mi to príliš... dôležité na to aby sa to spravilo len tak.
"Vidíš. Tak nevrav také veci. Nie je normálny. Je...zvláštny."
"A prečo mi to hovoríš teraz?"
"Ja neviem...," prisadla si," mešká mi to."
Uškrnula som sa: "používaš na všetko zámeno to?"
Prebodla ma pohľadom.
"Dobre dobre... chápem... takže si tehotná."
"Nie nie! To rozhodne nie. Dúfam."
"Tak nerob poplach. Počkaj ešte dva týždne a potom choď za Pomfreyovou. Nemyslím si, že na prvýkrát by sa to podarilo."
"No....v prvú noc to bolo dvakrát. Keď jeho rodičia šli k jeho tete to bolo raz a ešte raz noc predtým ako sme sa tu vrátili."
"To vážne?"
Prikývla a zakryla si tvár: "rodičia ma zabijú."
"Radím ti, že ak zistíš, že si tehotná, najprv ty zabi Jamesa."
""Vtipná"."
"Čo iné ti môžem povedať? Nedá sa mávnutím prútika dať dieťa preč ak si náhodou v tom."
"Chápem," povzdychla si a zapozerala sa do ohňa v krbe. Bolo zvláštne pozorovať ju. Mala som pocit, že sa aj usmiala. Nevedela som si dobre predstaviť na čo teraz myslí. Keď som tak nad tým uvažovala, mala som 17 rokov. Bola som plnoletá. A o chvíľu 18. Potlačila som tieto myšlienky a radšej sme sa začali učiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár