Prišli MLOKy a učiť sme sa museli vkuse. Spať sme šli až o jednej. No ja som stále myslela na Lily. A čo sa deje. Vzala som svoju knihu a začala pod perinou písať. Aspoň, že bol piatok a mohla som si to dovoliť. Škoda len, že Remus bol preč práve cez víkend. Jediný čas keď sme sa niekde zašili a mali trošku času len na seba.
No našťastie prešli tri dni a mohla som ísť za Rmusom. Usmiala som sa a prisadla si k nemu na posteľ. Pobozkala som ho.
"Ahoj. Chýbal si mi."
"Aj ty mne," pohladil ma po tvári.
Milovala som jeho dotyky. Boli pre mňa všetkým.
"Boli za tebou chalani?"
"Ako vždy. Ich to nikdy neomrzí," smial sa.
"Je to posledný rok na Rokforte. Čo si čakal?" usmiala som sa. No on sa neusmieval.
"Čo je?" spýtala som sa.
"Len, že všetko sa končí. A keď si to tak povedala, akoby prišiel zlom a všetkému je koniec."
"Pozri, je. Ale to neznamená, že neprídu iné chvíle. Dospelý život...," snažila som sa ho povzbudiť.
"Dospelý život? Ešte sme sa ani nerozprávali čo s nami bude keď odídeš na liečiteľstvo."
"Čo by malo byť? Budeme spolu chodiť. Veď... ani ma ešte neprijali."
"Neklam samú seba. Nehovoríme o tom, lebo na to nechceme myslieť. Pozri, spravíš všetky MLOKY a v liste budeš mať ich otvorenú náruč prijať ťa."
Mal pravdu. Veľa krát som o tom premýšľala. A nechcela som sa dožiť toho, ale na druhej strane som chcela byť liečiteľkou.
"Remus prestaň. Je január. A budeme stále spolu. Aj keď budem študovať. Nezbavíš sa ma," usmiala som sa a ľahla si k nemu," a teraz ma pobozkaj."
Hneď mal lepšiu náladu a tým pádom aj ja. Bola som pri ňom čo najdlhšie ako som mohla. Potom som šla spať. Myslela som, že si aspoň trochu pospím, no zobudili ma dvere. Otvorila som oči. Bola to Lily.
"Nebúchaj tak. Zobudila si ma," zatvorila som oči a otočila sa na druhú stranu. Keď som už zaspávala, niečo ma napadlo. Posadila som sa a pozrela na ňu. Sedela a hľadela si na ruky.
"Ta mi ani neodvrkneš? Čo je?" spýtala som sa prekvapene. Neodpovedala," James? Pohádali ste sa?"
Pokrútila hlavou a pošepkala: "dostala som to."
Vyskočila som z postele: "no vidíš! A ty si sa bála."
Prikývla.
"Lily čo je? Ty sa netešíš?" bola som z nej mimo. Pokrčila ramenami.
"Lily čo je?" zopakovala som naliehavejšie a prisadla si.
"Vieš mala by som sa tešiť, lenže cítim sa divne. Tak... prázdno... akoby mi niekto niečo vzal."
Vtedy som pochopila: "ty si sa už tešila však?"
Prikývla a rozplakala sa.
"Zlatko," objala som ju a hladila po vlasoch. Vážne ju to vzalo. Trvalo mi hodinu kým sa upokojila. Vysvetľovať jej, že bolo možno skoro, že to tak malo byť, a hlavne, že ešte bude mať plno detí.
"Ďakujem," vzala si tašku," neviem čo by som bez teba robila."
"Veď sme najlepšie kamošky," tiež som si vzala svoju. zišli sme dole na raňajky. Chalani tam už čakali. Lily sa usmiala na Jamesa a objala ho.
"Láska stalo sa niečo?" podozrievavo na ňu hľadel," máš lesklé oči."
"Nie. Len ťa neskutočne ľúbim."
James sa usmial a pobozkal ju: "aj ja teba."
Bolo to krásne. A neskutočne ma to hrialo pri srdci. Otočila som sa k Remusovi a pobozkala ho na privítanie.
"Nič sa vám nestalo?" spýtal sa aj on mňa.
"Ľúbime vás," pohladila som ho.
V poslednom ročníku, kedy by mal čas ubiehať čo najpomalšie, nabral neskutočne rýchly spád. Škola, škola, škola, Remus. Asi takýto pomer to malo. MLOKY sa blížili a s Remusom sme len študovali a ani sa poriadne kvôli tomu nevnímali.
"Nen...Nena!" prebralo ma z knihy Byliny celého sveta.
"Áno?" pozrela som na Remusa," chcel som sa niečo spýtať."
"Prepáč. Začítala som sa. Ešte som neprešla dvadsať strán a o týždeň mam MLOKY z Herbológie."
"Ja viem.... len som sa chcel spýtať či ideš tento víkend do Rokvillu."
"To je už teraz?"
"Áno."
"Chcela som víkend využiť na...."
"Učenie," úsmev mu klesol a späť hľadel do knihy na obranu.
"Ale už nechcem. Ostaňme tu a konečne budeme naozaj spolu. Ako kedysi."
Úsmev sa mu hneď vrátil: "to myslíš bez kníh?"
"Presne! Ostatní idú preč?"
"Áno."
Nahla som sa k nemu a bozkala ho.
Na skoro celý deň len s Remusom a bez učenia som sa veľmi tešila. Bol pre mňa ako droga. Nechcela som myslieť na nič. Na nijakú školu, na nijaké problémy, na nijaký spln.
"Tak ja idem za Jamesom. Uži si to," usmiala sa na mňa Lily pred odchodom.
"Aj ty."
Pomaly som vyšla hore do klubovne kde už v kresle sedel Remus. Oteplilo sa, takže tí, čo nešli do Rokvillu, boli pri jazere.
"Ahoj," pritiahol si ma Remus.
"Ahoj. Nejdeme k vám do izby? Do dievčenských ísť nemôžeš," uškrnula som sa.
"Vidíš, a toto som nikdy nedokázal pochopiť," chytil ma za ruku a šli sme hore. Otvoril dvere. Na moje prekvapenie to tam bolo upravené. Presne také isté postele, skrine, stoličky, stolíky a stoly ako u mňa a Lily.
"Ktorá je tvoja?"
Ukázal na tú najbližšie k dverám. Sadla som si.
"Tak ako sa ti to tu páči?"
"Čakala som niečo horšie," priznala som otvorene.
"rozbité okná a podobne polámaný nábytok?" smial sa.
"Napríklad."
"Na všetko je kúzlo : Reparo."
Vybuchla som smiechom a ľahla si: "to mi nenapadlo."
Ľahol si vedľa mňa. Chvíľu sme ticho hľadeli do stropu.
"Nen nikdy ťa nechcem stratiť."
"Nestratíš," pozrela som do boku na neho.
"Ak áno?"
"Ak by sa niečo stalo, a neboli by sme spolu, aj tak si nikoho nenájdem, lebo ty si môj jediný," nahla som sa nad neho.
"Ty si krásna žena. A ja som vlkolak. Neviem si to predstaviť. Bojím sa."
"Ty si krásny muž. Ktorého milujem. Nechcem aby si sa bál a pochyboval. Dokážem ti to."
Prekvapene na mňa hľadel: "čo? Ako?"
"Chcem sa s tebou milovať."
"To nemyslíš vážne."
"Myslím. Smrteľne," usmiala som sa," je mi všetko jedno. Vždy som chcela aby si to bol ty. A za tým si stáť budem."
"Ľúbim ťa," bozkal ma.
"Aj ja teba."
Začalo to letmými dotykmi a bozkami. Neskôr, keď som si dala dole tričko, prešli sme k vzájomnému vyzliekaniu. Áno, vždy som cítila jeho lásku, vždy som ho ľúbila, vždy som s ním chcela byť, ale toto bolo niečo úplne iné. Všetky tieto pocity sa zväčšovali a zväčšovali. Predovšetkým bol veľmi jemný. Keď sme boli nahí, začal sa ma dotýkať ešte viac. Na celom tele. Snažila som sa mu to opätovať. Keď mi prechádzal rukou od pŕs dole, podvedome som roztiahla nohy a zastonala. Ešte chvíľu sme sa maznali a dotýkali, až do mňa prvýkrát vošiel. Chvíľu to bolelo no po chvíli sa izbou ozývali rytmické vzdychy túžby, vzrušenia, lásky. Orgazmus sme dosiahli naraz. Lily mala pravdu keď povedala, že to je niečo nadpozemské. Ležali sme vedľa seba a nemohla som si pomôcť. Musela som sa k nemu pritúliť. Rozprávali sme sa, keď sa posadil a pozrel na hodinky.
"Do riti. Už desať minút meškáme."
"Čo?" nechápala som.
"Už desať minút sú všetci v klubovni."
"Do riti!" vyskočila som a rýchlo sa obliekala. Remus tiež. Chytili sme sa za ruky a zbehli dole.
"Ahojte," James, Lily, Sirius a Peter už sedeli na kraji miestnosti a o niečom klebetili.
"Ahojte," odzdravili.
"Nena ako sa ti páčila naša izba?" usmial sa James. Lily ho buchla.
"Neviem o čom to hovoríš," usmiala som sa.
"Takže potom tvoje okuliare nenájdeme v našej izbe?"
Až vtedy mi cvaklo. Zabudla som ich hore.
"A zdalo sa mi, že nejako divne vidím. Dobre, bola som hore. Donesieš mi ich prosím ?" poprosila som Remusa.
"Neodpovedala si. Remus tu nie je tak môžeš byť kritická," zabával sa aj Sirius.
"Ste hnusní. Ale keď tak potrebuješ počuť názor, nikdy v živote nezažiješ krajší deň ako dnes ja," vyplazila som mu jazyk.
Zrazu akoby utlo a všetci stíchli. Obzrela som sa. Stála tam McGonagallova.
"Mária môžete?"
Mária? Nikdy ma nevolala menom. Opatrne som prikývla a odišli sme do jej pracovne. Stáli tam už jedno dievča a jeden chlapec. Tretiak a piatačka. Pridala som sa k nim. Celé vnútro sa mi stiahlo. Čo sa deje?
"Ide o vaše rodiny."
"Rodiny? Čo ja som nič nespravila," bola som úplne mimo.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
martusqa49  24. 8. 2012 19:05
uz aby bola dalsia cast
Napíš svoj komentár