Pre teba (ked som bola na dne, nastastie si sa potom uvedomil.).

Caulitz,

Prečo to nevieš pochopiť? Preboha.... preto som ti napísala tento list.
Čerstvo sa pamätám ako si mi prvý napísal, či popíšem. . Ako vždy som odpísala, že áno. Vtedy som si ani nedokázala predstaviť (a to mám fantáziu, akú mám) čo to bude a aké rozmery to nadobudne. Veľmi fajn sa mi s tebou písalo. Mesiac a pol. Doteraz vidím tie písmenka pred očami.
Ja: Ako?
Ty: Super.
Ja: Prečo?
Ty: Pred mesiacom a pol sa mi zmenil život.
Ja: Ako?
Ty: Stretol som dievča. Zaľúbil som sa.
Ja: Tak jej to povedz.
Ty: Ty si to dievča.
A vtedy som ti začala odporovať. Že sa spamätaj. Že si to len namýšľaš. A presne vtedy, keď som sa nad tým prestala smiať a rozmýšľala, či by si to mohol myslieť vážne, si sa priznal kto si. Doteraz si pamätám ako som vypla všetky tvoje správy, vypla počítač a utekala za Katie. Vo výťahu som jej všetko hovorila a ty si mi písala sms, že nemám blbnúť, že ti mam odpísať. A či mi máš zavolať. sms s touto otázkou si mi poslal presne 3 krát. Posledná bola, že sa hanbíš. A tak Katie vzala môj mobil, našla tvoje číslo a zavolala ti. Dala handsfree a počúvala som, ako ti to je ľúto, ale, že zmeniť sa nemôžeš a také. Všetko som počúvala, chodila a plakala. Až ti Katie šuškala do telefónu, že máš povedať, že ma miluješ . A ty si to urobil, keď mi Katie dala mobil k uchu. Ešte viac som sa rozplakala. Ani nevieš ako mi zaplesalo srdce nádejou, že raz to bude úplne iné a hádky nebudú. A hádky prišli. A nie jedna. Veľmi ma to zraňovalo. A ešte tvoje vyhrážky, že sa zabiješ ak ti neodpustím. Bože. A tak pri jednej obzvlášť zlej hádke som ti neodpisovala tri dni. Až som prišla na pokec a bol tam mail od teba. So slovami, že nás to vystihuje. Desmod- zhorí všetko čo mám. To ma dostalo k slzám. Ďalšie slzy. A vtedy sme spolu aj začali chodiť. A tak rozchod po pol roku či jak.... a teraz toto. A mňa to ničí. Nemôžem čakať, že prídeš za mnou a zmeníš sa, keď ťa budem osobne usmerňovať. Vieš do akej fázy prešli moje city? Že pochybujem, žeby si bol schopný sa aj pod mojim usmerňovaní zmeniť. Ani nevieš ako teraz plačem. Naozaj. Lebo tento pocit držal náš vzťah pokope. Bolo to lano. Ktoré sa pri každej hádke natrhlo. A vieš čo? Ja nie som schopná ho držať, aby sa neroztrhlo úplne. A pri tom ťa naozaj milujem. Vieš to. Najsmutnejšie je, že ja neverím, že ty mňa. Podľa mňa necitlivé hovedo toho schopné nie je. A ďalšia hrozná vec? Si úplne ľahostajný. Ja som ti urobila báseň k narodkám. Ja som urobila video na výročie našeho spoznania. A ty? So slzami sa smejem. Zachraňuješ a prejavuješ city, keď sa chcem úplne rozísť. Alebo keď si v Česku. Iné zamilované smsky som nedostávala. Len vtedy. A naozaj. Od teba city nikdy nepociťujem. A nie len v láske sú dôležité. Ale aj v kamarátstve. Potrebovala som vedieť, že niečo pre teba som. Ty nie si schopný pre mňa niečo urobiť. Nič. Absolútne nič. Skús nájsť jedno gesto, kde si mi prejavil city. Alebo to, že si ma vážiš. Pomôžem ti. 0. Keď sme spolu volali? Skoro vždy si čušal. Ty nie si schopný byť citlivý. A ja som veľmi. A to ma mrzí. Nedokážem sa kamarátiť s človekom, ktorý keď ja napr. pomáham v nemocnici rómovi, ty by si bol schopný ho zabiť. To neide! Vážne! Asi toľko..... bohužiaľ ťa milujem. Bodajby sa toto nikdy takto nevyvinulo. Že sme tak na seba naviazaní. Lebo to píšem s plačom a rozbitým srdcom. L. Papa. Mám ťa rada.

 Vyznanie

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu