Splneny Nenin sen 18.

Na druhý deň som išla do školy. Po dlhom čase. Vedľa mňa išla Katie.
"Na rehabilitáciu ideš kedy? "
"Neviem. Asi po škole, " kráčanie do školy po mesiaci ma vôbec netešilo.
"Veď trochu života."
"A načo? Zas som v škole.... zas na mňa bude každý nadávať, hádzať do mňa odpadky a kričať: th. Sorry no neprosím."
"Ale no tak... nie je to také zlé."
"Je. Ver mi."
"Všetko berieš pesimisticky. Úsmev."
"Nie, " otvorila som dvere školy a zišla do šatni. Tam som sa prezula a išla hore do triedy.
"Nena, " privítali ma všetky spolužiačky. Aspoň oni ma ako tak nechali na pokoji.
"Ahojte, " snažila som sa usmiať. Celý deň som sa snažila ako tak dávať pozor a po siedmej hodine som utekala po chodbe na autobus. Na konci chodby sa ale postavila jedna "milá" osôbka. Daniela. Moja už dvojročná tyranka odkedy som prišla na strednú. Od prvého dňa, čo mi popísala perečník th, som vedela že to nebudem mať ľahké.
"Máš problém? " robila som ako keby nič a išla okolo nej. Vtedy sa ale usmiala s poriadne mi kopla do boku. Operovaného. Pustila som tašku a spadla na zem.
"Do riti! Au! " držala som si bok a vyhŕkli mi slzy.
"Stalo sa niečo? " sklonila sa ku mne.
"Áno... vypadli odo mňa! " vykríkla som na ňu.
"Nie nie, " vzala mi tašku th, " pekná."
"Nie! " chcela som jej ju vziať lenže otvorila centrofixu, ktorú mala v ruke a pekne ňou začala čarbať po mojej taške.
"Okamžite mi ju vráť! " postavila som sa.
Vyškerila sa mi do tváre a tašku mi vrátila. Zazvonilo a vošla do triedy. Bill, Tom, Georg a Gustav na taške mali fúzy a podprsenky. Preklínala som tu osobu.
O 18 dní:
Streda. Odporný deň. Musela som sa učiť. Už mi poriadne šibalo, pretože som si opravovala známky za mesiac. A tak som sa vybrala prekvapiť Jareda. Mala som sa totiž celý deň učiť. Cesta mi trvala asi 10 min. Tak som popri chôdzi zavolala Billiemu.
"Zdravím, zdravím, " zdvihol.
"Ahoj. Čo robíš? "
"Práve jem. Celý deň som nestihol... to je slasť."
"Sa potom nečudujem, že si skoro priesvitný."
"Ja nie som priesvitný. Ešte si nevidela to ovisnuté brucho."
"Môj milý, to sú rebra, " srandovala som.
""Ha , ha". "Vtipné"."
"Aj ja si myslím, že áno, " pomaly som sa dusila smiechom.
"Och ty... a ty čo robkáš? "
"Idem akurát za Jaredom. Prekvapiť ho. Chápeš..."
"Láska robí divy."
"Ja viem."
"A čo Bill? "
"Píšeme si maily. Na celú stranu. Chápeš? Dnes priletí do Nemecka... zajtra idú na Comet, " bola som šťastím bez seba.
"Myslíš, že vyhrajú? "
"Na 100 %. Ja by som im dala aj všetky ceny pre mňa za mňa. Sú úžasný, excelentný a neopísateľný."
"Chápem to... budeš dnes na nete? "
"Ak prídem, budeme ako vždy kecať do tretej ráno, " povzdychla som si.
"Mne to nevadí."
"Ani mne lenže spať na hodinách sa mi nechce."
"Aha. Takže nie? " spýtal sa smutným hlasom. Zastala som pred Jaredovým domom.
"Tak dobre. Prídem. Ale len do jednej. Oky? "
"Sľubujem. A ani ty by si nevydržala bez rozhovoru."
"Dajak si veríš, " nemohla som z neho.
"Ja viem... niekto musí."
"Tak ja idem. Som už pred Jaredovým domom. Maj sa."
"Fajn. Maj sa. Večer."
"Pa, " zložila som. Dvere neboli zamknuté, tak som vošla.
Bill:
"Jared toto, Jared tamto... kriste pane! " vybíjal som si zlosť afektovaným hlasom.
"Nežiarli. Ty ju klameš, " ozval sa Tom od gauča. Akurát sme sa vrátili do Nemecka a relaxovali sme v hoteli.
"Len ma to štve."
"Tak jej neklam."
"Prestaň! Vieš dobre prečo som jej to ešte nepovedal. Dlho sme sa nevideli osobne. A cez net či telefón sa to nehodí."
""Jasné". Idem sa prejsť, " vzal si mikinu a odišiel. Kašľal som na neho.... jeho problém keď ma nechápe. Vzal som mobil a pozeral na jej fotku.... ako môže niekto túto osobu prehliadnuť? "
Nena:
V obývačke som ale uvidela na zemi tričko a nohavice. Pozrela som na dvere spálne..... počula som zvuky, ktoré som počuť určite nechcela. Stála som tam ako stĺp.
Pomaličky som došla k dverám. Trochu som ich pootvorila. V tom momente mi začali tiecť slzy.... videla som ako ma bez problémov podvádza, užíva si, nemyslí na mňa. Bola som hlúpa. Tie zvuky, ten pohľad ako sa na seba lepili. Otočila som sa a keďže som cez slzy pomaly nevidela, zhodila som jednu vázu. Srala som na to a išla rýchlo preč.
"Nena! " utekal za mnou pred svoj dom.
"Nena! " položil ruku na moje rameno aby som zastala.
"Nedotýkaj sa ma! Si odporný, hnusný, egoistický, namyslený a bezcitný hajzel! " vrieskala som po ňom. Stál tam polonahý a okolo pásu si držal len deku.
"Ja ti to vysvetlím."
"A čo? ! Aká bola? ! Lepšia jak ja? ! Daj mi pokoj! A opováž sa ma dotknúť! " otočila som sa, že odídem.
"Nena počkaj... tak to nie je. To je len.."
"Sex čo? ! A ja som bola čo? ! Hlúpa mladá krava na ktorej si si užil? ! " padali mi slzy na zem.
"Nie počuj.." snažil sa ma dotknúť.
"Nedotýkaj sa ma! " odsotila som ho.
"Daj si to vysvetliť."
"Nedám! Zmizni z môjho života! " otočila som sa a definitívne utekala preč. V najbližšej uličke som sa oprela o stenu a zrútila sa úplne. Plakala som ako malá. Ale nesmierne ma to uvoľňovalo. Môj žiaľ, smútok a pocit beznádeje mi nedovoľovali prestať. Celú noc som strávila vonku.
Bill:
Čakal som na nete kým príde Nena, no tá neprišla. Netušil som čo sa stalo. Mal som čudný pocit. Okolo polnoci som to vzdal a vypol notebook. Ležal som na posteli a rozhodol sa jej napísať sms:
"Ahoj. Stalo sa niečo? Veď si mala prísť na net."
Neodpísala však. Skúsil som zavolať, no bol vypnutý. Potom som zaspal.

 Vymyslený príbeh

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu