"Len jednu? To nie je len tak. Chápeš... Ísť tam, vybavovať... ak to vôbec vezmú."
"Vezmú.... urobili by chybu ak nie. Prosím, " naliehal som.
"Je to od nejakej holky... tá holka sa ti páči? "
"Možno."
"Možno? " položil cd na stôl a sadol si na kraj gauča, tak aby zdôraznil dôležitosť toho, čo bude nasledovať, " vieš čo by sa stalo ak by si sa zaľúbil? "
"Bol by som šťastný? "
"Nebuď smiešny.... ona by išla po tvojej sláve. Kde ste sa stretli? "
"Na nete."
"Vidíš! A máš to! Našla si nejak tvoj nick..." víťazoslávne sa usmial.
"Ja som jej napísal prvý, " prekrížil som si ruky.
"No... ale ak sa dozvedela o tom kto si, začala ťa balamutiť."
"Ona ma nikdy nebalamutila. A keď sme sa spoznali, nevedela kto som.... počuj... ja ju vážne mám rád a nedovolí mi spávať... je neopísateľná. A je mi jedno čo si myslíš ty.... o niečo som ťa poprosil.... tak dúfam, že to aj splníš.“
"Ale Bill."
"David! Nechcem o tom hovoriť... moje city sú len medzi ňou a mnou.... a tvoj názor ma nezaujíma. Len urob čo som chcel. Idem sa najesť, " venoval som mu ešte ďakovný pohľad a išiel smer jedáleň.
Nena:
Prišla som domov. Nevedela som si predstaviť, že včera spal Jared s inou. Pred dňom... a zdalo sa mi to tak vzdialené. A tak súčasné zároveň. Hodila som tašku na zem a v nádejí, že tam bude Billie sa prihlásila na icq. Nebol tam. Tak nič. Prihlásila som sa na mail. Mala som jeden nový. Pozrela som od koho... Bill! Hneď som ho otvorila a so zatajeným dychom čítala:
"Ahoj. Som rád, že si si tie známky v škole opravila. Ty moja šikulka. Inak... mam jednu prosbu. Akurát som sa vrátil do Nemecka. Ako určite vieš, budeme na Comet. Lenže tu je problém. Netuším čo na seba. A ty si vtedy na koncerte vyzerala úchvatne. To oblečenie ti nesmierne seklo a všetko nesmierne ladilo a vystihovalo tú tvoju.... dominantnosť. Nehelfneš mi? Ešte dnes. Ak čítaš tento mail, hneď mi napíš sms, pretože zajtra je Comet. Verím, že ma v tom nenecháš . … B.K."
Pozerala som na to ako zmyslov zbavená.... čo teraz? Mala som mierne znechutenie z Jareda ale vzala som mobil a odpísala Billovi, že sa môžeme dnes stretnúť. Nemôžem ho kvôli mojim citom nechať na háku.
"Ty si neskutočný pokladík! Môžeme o hodinu v Nele? "
Nel bolo obchodné rockové centrum na hlavnej v meste.
Odpísala som mu kladnú odpoveď a išla sa pripraviť. Bill... to si vyžadovalo dôkladné oblečenie. Obliekla som si čiernu sukňu po kolená, čierne silonky, čiernu blúzku, čierny dlhý kabát po zem a čierne vyššie, hrubé topánky po kolená.
"A môžeme vyraziť, " obzrela som sa v zrkadle, po tom ako som si urobila linky a skonštatovala, že lepšie to aj tak už byť nemôže, teda... nikdy nebude. Svoj výzor nenávidím už 17 rokov svojej úbohej existencie.
Zabuchla som za sebou dvere a dala sluchatka od ipodu do uší.
"Ahoj, " pozdravil ma Bill s jeho dokonale natupírovanými vlasmi, čiernymi linkami a dokonalým make upom. Za ním stáli dvaja bodygardi.
"Ahoj, " usmiala som sa a pozrela za neho na dve osoby.
"Sorry... nevyhnutné, " povedal ospravedlňujúcim tónom.
"Takto budeme "nenápadní", " obzrela som sa po preplnenom centre.
"Neboj... prežijeme. Len nakúpime a pôjdeme ku mne do hotela..., " uvedomil si čo povedal, " teda... zle som sa vyjadril. Chcem sa ti za dnešok odvďačiť darčekom."
"Akým? " nechápala som.
"Preto sa to volá darček. Že sa to dozvieš až keď to rozbalíš, " uťahoval si zo mňa. Ja som ale nemala náladu na úsmev a len sa jemne usmiala. Bill zrejme vycítil moju nechuť.
"Tak ideme teda, " vykročil a ja s ním. Za nami dve gorily.
"Ako to chceš vyzerať? " informovala som sa.
"Inak ako doteraz. Už je to otrepané, " zatváril sa zúfalo.
"Ale rockovo? "
"Rozhodne! "
"Tak... prv si prerob vlasy, " zastala som.
"Čo? " tiež zastavil.
"O veľa viac sexy vyzeráš keď máš vlasy ulízane. Teda aspoň podľa mňa."
Pozrel na mňa.
"Vieš čo? " a teraz mi určite vynadá, pomyslela som si. No len sa usmial, " na Comet sa vkladám do tvojich rúk. Pokiaľ to nebude ružová, som za, " žmurkol na mňa.
"Ako chceš... reklamácie sa ale neprijímajú, " pokračovala som v chôdzi. Až teraz som si všimla ako všetci nakupujúci na nás zízajú. Strašné. Bill za mnou dobehol a vošli sme do prvého obchodu. Rozhliadla som sa... tuna! Začala som sa prehrabávať v nohaviciach.
"Je komické pozorovať babu prehrabávať sa v pánskej časti, " stál vedľa mňa Bill.
"Máš niečo proti? " výhražne som na neho pozrela.
"Nie, " napriek tomu sa usmial. Potom aj ja... vedel, že si robím srandu. Prišla k nám ešte predavačka. Vytiahla som jedny biele nohavice ktoré sa mi páčili.
"Z týchto čierne a číslo na neho? " ukázala som na Billa. Prikývla, že áno a na to vytiahla to čo som hľadala. Podala som ich Billovi a zavrel sa v kabínke.
Po chvíli som ju otvorila.
"Už? " nakukla som dnu.
Držal si tričko nad pásom, že mu bolo vidno až dokonalo ploché brucho.... prv ma oblial pot a potom som pozrela ako sa otáča pred zrkadlom. Tie nohavice mu neskutočne sedeli.
"Ale vzadu mi trochu odstávajú, " pozeral do zrkadla.
"Tak jedz a maj zadok, " neudržala som smiech.
""Ha ha". Veď jem stále jak prasa... a nič, " povzdychol si. Nemohla som.
"Počkaj tuna. Videla som ešte jeden úžasný opasok, " zatvorila som kabínku a našla opasok ktorý som videla. Fighter. Bojovník...
"Páči sa ti? " podala som mu ho.
"Waw... dáš mi dve veci a obidve mi sedia a vyzerajú úžasne, " zapol si aj opasok a otáčal sa pred zrkadlom.
"Vidíš... mňa je pri tebe škoda, " zas som žartovala a na oko si upravila vlasy. Bill sa rozosmial, že sa až chytal za bok. To rozosmialo aj mňa a obidvaja sme sa tlemili.
"Tak sa prezleč a čakám ťa pri pokladni, " povedala som cez slzy od smiechu a nechala ho nech sa prezlečie.
V ďalšom obchode sme kúpili čierne tričko.
"Pozri! " zastavil ma keď sme už vychádzali Bill. Ukázal na kovové traky.
"Ou... tie vyzerajú cool."
"Sú v súlade s tvojím rozhodnutí o tom čo budem mať zajtra oblečené? " doslova mu svietili oči.
"Samozrejme, " podala som mu ich. Zaplatil a šťastný ako blcha ich dal do tašky.
"Vážne si mi veľmi pomohla. Tie veci sú úžasné."
"Ešte topánky. Poď, " zaviedla som ho do ďalšieho obchodu. S obuvou.
"A toto, " podala som mu úžasné, vysoké čižmy, podobné tým čo som mala teraz na sebe.
"To nemá chybu, " vyskúšal a prešiel sa.
"Môže byť? "
"Jasné, " usmial sa a o 10 min sme smerovali v aute preč.
"Obyčajne mi nákupy trvajú veľa hodín... s tebou to bola polhodinka, " nechápal.
"To som rada. A dúfam, že sa ti to páči."
"Žartuješ? Je to úžasné! "
"Nemáš za čo, " usmiala som sa a pozrela von oknom.
"Deje sa niečo? " vycítil zrejme. Prečo mi tieto šťastné chvíle skazil Jared? Začala som na neho myslieť....
"Nie, " utrela som si vlhké oko a otočila pohľad na Billa s úsmevom.
"Viem keď mi niekto klame."
"Ja neklamem."
"Pozri....všemožne sa snažím k tebe nájsť cestu. Ale ty.... ako keby si nechcela."
Povzdychla som si.
"Áno... prepáč. Ide o to, že ma podviedol môj priateľ. A..."
"Bojíš sa ďalšieho potencionálneho vzťahu? " dokončil za mňa.
"Presne... ale pochybujem žeby si vzťah chcel. So mnou myslím."
"Prečo nie? Píšeme si už viac ako 3 týždne..."
"Viem lenže... čo som ja? " usmiala som sa.
"Človek ktorý ma ako jediný zaujal. A s ktorým vzťah chcem, " pohľadom zo mňa ani neuhol....
"Nehľaď tak na mňa...."
"Prečo si mi nepovedala o tvojom priateľovi? "
"A mala som dôvod? "
"Nena prestaň... vieš, že som ťa chcel pobozkať, " priznal. Tak otvorene? Preboha...
"Ja..., " nevedela som čo povedať.
"Podviedol ťa... Prečo sa zaoberáš minulosťou ktorá nemá charakter na to aby si sa pre ňu trápila? "
"Ja najlepšie viem čo stojí za to aby som sa pre to trápila."
"A čo stojí za to aby si bola šťastná? Odpoviem ti... len mi dať šancu, " jemne ma chytil za ruky.
Neverila som... takto náhle sa mi sny plniť nemohli. Snívam? Umrela som a som v raji? Niečo sa stalo... ale nič tomu nenasvedčovalo.
"Neverím, " pošepkala som.
"Nie všetko krásne sa ťa nemôže týkať.... chcem len jednu šancu... jedinú, " odhrnul mi vlasy z tváre a hľadeli sme na seba.
"Tak dobre. Ale ak ma sklameš..."
"Nesklamem, " usmial sa a pozrel do zeme.
"A chcem ešte aby si vedel, že s Jaredom som sa rozišla len včera a..."
"Pri mne na neho zabudneš... sľubujem, " pomaly sa priblížil a pobozkal.
"Sme tu, " zastavil šofér. Odtrhli sme sa od seba a vystúpili. Bill ma chytil za ruku a išli sme aj s jeho novými vecami hore. Keď sme sa ocitli v jeho izby, hodil veci na bok a zaslúžila som si od neho ďalší bozk. Potom si sadol na posteľ a zvalil ma na neho. Ležali sme vedľa seba.
"Ako si myslela tie vlasy? " pozrel na mňa.
"Žeby si si ich jemne zostrihal a celé nafarbil na čierno."
"Dajme sa do toho." zmizol v kúpeľni.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
karla28
20. 9.sept. 2009 19:15
on je rychlejsi nez ja
Napíš svoj komentár