"Čo? Ty si chodila s mužom čo má 37 rokov? " až zastala.
"Ja viem... a ešte ma aj podviedol."
"Nie... o to neide.. len... prečo to viem až teraz? " mala vyčítavý tón.
"Prepáč no. Ale vedela som, že budeš prehnane reagovať."
"Prehnane? A, že prečo sme sa pomaly ani nestretávali... nejaký Jared ti bol prednejší ako ja."
"Moja.. nie je to tak. Ty si o veľa dôležitejšia ako on. Vieš zniesla by som vyčítavé pohľady od mami ale od teba nie... preto som to tajila. Ale už ti netajím nič. A ako ospravedlnenie ber ten comet, " usmiala som sa na ňu. Naštvané kútiky úst sa jej vydvihli a s úsmevom sme sa ponáhľali dole ulicou do mesta a domov.
"Ale ale. Naše.. "tokiáčky", " vyšla z roku Daniela s dvoma kamarátkami. Ignorovali sme ich a išli ďalej. Daniela ma ale chytila za ruku a otočila.
"Hovorím s tebou."
"Ale ja nie, " mala som ju v riti.
"To sa ti nezdá trápne čo tu všetko robíš? "
"A tebe čo robíš ty? " nedala som sa.
"Vie čo? Mala by si dostať príučku aby si si nedovoľovala."
"A čo urobíš? " hľadela som jej do očí
Usmiala sa a vzápätí mi vrazila. Takú, že som spadla na zem.
"Nena! " počula som Katie. Pozerala som na zem a z tváre mi tiekla krv. Potom som zacítila neskutočnú bolesť v boku... kopala do mňa. Vyhŕkli mi slzy.
"Hej! Vypadnite od nich! " počula som z diaľky. Nasledovalo hlasné zdupkanie Danieli a spol po tom ako pustili Katie. Katie si ku mne kľakla.
"Si v poriadku? " slzy mala na krajíčku. Mne moje tiekli od bolesti.
"Neviem, " utrela som si peru od krvi a držala sa za bok a vyššie k rebrám.
"Nena! Čo ti je? " pribehol ku mne ďalší človek. Až keď si predo mňa kľakol, uvedomila som si, že je to Bill. Hrdinsky som si utrela slzy.
"To je nič, " posadila som sa.
"Nehovor, že to je nič. Ukáž peru, " vytiahol vreckovku a utieral ma. Cítila som sa veľmi trápne... toto snáď nie je pravda.
"Čo tu vlastne hľadáš? " nechápala som ho.
"Prišli sme po vás do školy. Ale už ste odišli tak sme išli smerom do mesta. A uvideli toto."
"Ste? Kto je ešte s tebou? "
"Gustav, " vysvetlil. Pomaly som sa postavila.
"Dik.. Už je to lepšie, " vzala som svoju tašku, lenže Bill mi ju hneď zobral.
"Nebudeš ju v takom stave niesť. Poďte do auta, " ponúkol mi ešte svoje rameno. Chytila som sa a otvoril auto. Sadla som si dozadu s Billom a dopredu išla Katie ku Gustavovi, ktorý šoféroval.
"Ahoj, " hneď ju prešiel súcit s mojimi bolesťami a ako slniečko sa na neho usmievala.
"Ahoj, " no on sa usmial tak isto. Pozrela som radšej do spätného zrkadla, ako vyzerám.
"Preboha! " uvidela som svoju rozrazenú peru.
"Nie je to také zlé, " snažil sa ma utešiť Bill.
"Ale je.. vyzerám ako Angelina Jolie, " zamračila som sa.
"To nie je nič zlé, " doberal si ma. Usmial sa.
"Hej? Tak si choď za ňou, " tiež som si robila srandu.
"Ale no... ty si krajšia."
"S jej perami čo? " musela som sa smiať.
"Tak kde ideme? " skončil našu debatu Gustav.
"Do hotela, " rozhodol Bill.
"Ale chcela som ísť domov, " povedala som.
"A načo? "
"No.... nejak sa pripraviť? "
"Šaty máš u mňa. Nijaký problém."
"Katie? " pozrela som na ňu.
"Ja ešte nemám nijaké oblečenie, " pokrčila ramenami.
"Ja mam nápad, " povedal Bill, " my s Nenou ideme do hotela. Tam sa aj ošetríš. A Katie s Gustavom zatiaľ pôjde kúpiť niečo na oblečenie."
"Som za, " povedali sme všetci naraz a mohlo sa ísť.
O pár minút som sedela v Billovej kúpeľni a hľadela na seba... čo teraz? Vzala som náplasť na herpes a prelepila ňou ranu. Jemne trochu rúžu. Pekne mi to zakrylo. Dala som si trošilinku make upu, linky. Upravila som si rozpustené vlasy iba rozčesaním a obliekla si šaty.
Medzitým Bill pustil hudbu. Počula som ju až do kúpelne. Usmiala som sa a obzerala v zrkadle.
Bill:
Nena bola v kúpeľni a ja som sedel na posteli. Hľadel som na prsteň od nej... odkedy mi ho nasadila, nosil som ho. Okrem prípadov, keď som bol za Billa a tak som ten prsteň mať nemohol. Lebo by ma prezradil.
Ale teraz som na neho hľadel … krásny ako ona. Dal som na neho pusu a hypnotizovane pozoroval jeho ligot.
"Môže byť? " náhle vošla Nena. Prsteň som schoval do dlane a pozrel na ňu.
"Och... si prekrásna, " posadil som sa a prsteň si vložil do zadného vrecka.
"Nevidno tú ranu? "
"Nie. A čo hrudník? Už nebolí od tých kopancov? "
"Nie. V pohode, " ľahla si ku mne.
"Ukáž, " rozviazal som jej korzet.
"No tak! " buchla ma po ruke a s5 si ho zaviazala.
"Chcel som sa zahrať na doktora, " odhrnul som jej vlasy z tváre.
"To je môj odbor."
"Vážne? Aaau! Bolí ma srdce, " ľahol som si a hral, že umieram. Nahla sa nado mňa.
"To si vyžaduje umelé dýchanie, " usmievala sa. Zatvoril som oči. Začala ma bozkávať. Každý jeden dotyk jej pier som vnímal ako extázu... tak sladkú, nežnú a vzrušujúcu.
"A kde vás ešte bolí? " pošepkala mi do ucha.
"Všade."
"To si vyžaduje špeciálnu zdravotnú kúru.... "
"Akú? " otvoril som oči.
Postavila sa:
"Sprcha. Už pol hodiny sa tam chystáš, " dostala ma. Povzdychol som si. Čakal som niečo krajšie ale čo už. Zaliezol som pod sprchu a premýšľal o tom, čo som chcel ja.
Keď som sa už utieral, začul som svoj mobil. Vošiel som do izby len v osuške okolo pásu a zdvihol. Volal mi David.
"No? "
"Mám pre teba dobrú správu... tú zmluvu na knihu prijali. Môžeš si po ňu ku mne dojsť, " hovoril mi tie najúžasnejšie správy.
"Výborne! Bože! Mám to u teba. Po comet mi to dáš dobre? Tak o šiestej pri aute. Čaw, " zložil som a otočil sa k Nene, ktorá stála pri zrkadle v chodbe.
"Ou, " otočila sa keď zbadala, že som len v osuške, " pohľad na nezaplatenie."
"Budem sa červenať."
"Už sa."
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár